Nebezpečné mýty o neštátnych školách Naozaj sa cirkevné a súkromné školy podieľajú na inklúzii menej ako štátne?

Ministerstvo ospravedlňuje navrhované zmeny financovania neštátnych škôl potrebou odstrániť „nespravodlivosť“. Touto nespravodlivosťou má byť skutočnosť, že neštátne školy si môžu vyberať žiakov, kým verejné školy musia zobrať každého v rámci svojho obvodu. 

Svoje tvrdenie podkladajú argumentom, že neštátne školy majú nižší podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia. Vo verejných školách tvoria takíto žiaci 7 percent, v cirkevných 2,6 percenta a v súkromných 0,9 percenta. 

Podľa ministra Druckera je to dôkaz, že neštátne školy si neplnia svoje inkluzívne povinnosti. 

Ide však o skreslenú interpretáciu štatistík a nezodpovedné obviňovanie.

Pravda je, že neštátne školy majú nižší podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), pretože vznikajú a pôsobia častejšie v oblastiach s nižším výskytom takýchto detí. Takmer 90 percent súkromných a cirkevných škôl sa nachádza mimo 12 okresov s najvyšším podielom obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít (kde je zároveň aj najvyšší podiel detí zo SZP). Navyše aj tie neštátne školy, ktoré v týchto okresoch pôsobia, sú výrazne vzdialenejšie od škôl s vysokým podielom žiakov zo SZP.

Konkrétne vieme povedať, že najbližšia verejná škola je od dvadsiatich škôl s najvyšším podielom žiakov zo SZP v priemere vzdialená 3,9 km. Najbližšia cirkevná škola je však vzdialená 14 km a najbližšia súkromná škola až 31 km. Ak sa pozrieme na päť najbližších škôl k týmto dvadsiatim školám, zistíme, že v priemere je 4,65 škôl verejných, 0,30 cirkevných a 0,05 súkromných.

Z týchto údajov je zrejmé, že neštátne školy nemôžu mať rovnaký podiel žiakov zo SZP ako verejné z dôvodu ich geografickej vzdialenosti. Požadovať rovnaký podiel na neštátnych školách je podobné, ako keby sme túto požiadavku kládli na verejné školy v bratislavských okresoch. To nedáva zmysel, pretože bratislavské verejné školy nemajú vo svojom okolí deti zo SZP, a preto je ich podiel takisto veľmi nízky, predstavuje len 0,012 percenta. Navrhne niekto na ministerstve krátenie normatívu týmto verejným školám? 

ReakciaNaozaj cirkevné školy vylučujú deti so špeciálnymi potrebami?

Peter Beňa

Ak sa nad údajmi o vzdialenostiach zamyslíte o tri sekundy dlhšie, napadne vám nepríjemná otázka – aj keby sa všetky neštátne školy podvolili ministerskému návrhu, ako sa môže zmeniť výsledný podiel detí zo SZP, keď tieto školy sú jednoducho ďaleko od problémových oblastí? 

Spočítal vôbec niekto, koľko kilometrov by museli deti z rómskych komunít najazdiť do neštátnych škôl, aby sa splnila predstava ministerstva o správnom podiele detí zo SZP v týchto školách? Alebo ide ministerstvu len o prejav ideologického postoja zvláštne definovanej rovnosti, za ktorý sa chce ministerstvo biť bez ohľadu na náklady a výsledky? 

Mimochodom, z tých najbližších 4,65 verejných škôl má tretina podiel žiakov zo SZP nižší ako 5 percent. Problém segregácie tak vzniká predovšetkým v rámci verejných škôl. 

Podiel detí s mentálnym postihnutím, autizmom a inými vývinovými poruchami je v súkromných školách takmer trojnásobný v porovnaní s verejnými školami.

Najväčším analytickým pochybením ministerstva školstva však nie je nesprávna interpretácia čísel a vyvodzovanie nesprávnych záverov. Ide skôr o to, že úplne ignoruje alebo vedome zamlčiava iné štatistiky, ktoré sa tiež týkajú otázky inklúzie. Konkrétne ide o vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.

Museli by totiž priznať, že súkromné školy navštevuje výrazne vyšší podiel detí so zdravotným znevýhodnením ako verejné školy. Konkrétne, podiel detí s mentálnym postihnutím, autizmom a inými vývinovými poruchami je v súkromných školách takmer trojnásobný v porovnaní s verejnými školami. Podobný rozdiel v prospech súkromných škôl je aj v prípade detí s viacnásobným postihnutím.

Tieto štatistiky jasne ukazujú, že súkromné školy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v oblasti inklúzie žiakov so zdravotným znevýhodnením. 

Neviem, kto ministrovi Druckerovi poradil používať vyššie vyvrátené argumenty a zaviesť samotnú zmenu financovania, ktorá bude znamenať, že aj zdravotne znevýhodneným žiakom zoberú 20 percent financií na vzdelávanie, ak sa ich školy nepodriadia nadiktovaným podmienkam. Ale stále je čas zmeniť názor a stopnúť celý tento nezmysel.