Zmeny pre cirkevné a súkromné školy V čom Drucker ustúpil a prečo to neštátne školy stále považujú za problém

Minister školstva Tomáš Drucker presadil v piatok na druhý pokus nový systém financovania súkromných a cirkevných škôl. Jeho zmeny schválila vláda a posunula ich do parlamentu, ktorý by o nich mal definitívne rozhodnúť na jeseň.

V skratke ide o to, že ak chcú súkromné a cirkevné školy naďalej dostávať plnú štátnu dotáciu na svojich žiakov (normatív), musia prijať nové pravidlá. Zrušiť poplatky, zapojiť sa do školských obvodov, a teda prijímať deti zo svojho okolia, alebo preukázať verejný prínos.

Zmeny sa majú týkať materských a základných škôl. Pôvodne sa v návrhu hovorilo aj o stredných školách, tie napokon túto povinnosť nebudú mať.

Ešte pred schválením zákona na vláde Drucker avizoval, že podporu mu vyjadril aj premiér Robert Fico. 

Tomáš Drucker a Robert Fico. Foto: TASR

Aké ústupky spravil Drucker a prečo sa neštátnym školám nepáčia

V konečnom návrhu, ktorý v piatok prešiel vládou, spravil minister Drucker voči neštátnym školám ústupky. Tie však naďalej tvrdia, že neriešia problém a sú diskriminačné.

O čo ide?

Prvý ústupok sa týka obvodov. Ak bude súkromná alebo cirkevná škola patriť do určitého školského obvodu, musí zobrať 70 percent detí z danej oblasti. Ostatní žiaci môžu byť aj z iných obvodov, respektíve z iných obcí či miest. Pôvodne Drucker navrhoval vyššie percento, a to 80 percent z obvodu.

Súkromná a cirkevná škola by si však mohla za svoj školský obvod zvoliť celé mesto, respektíve mestskú časť. No v takom prípade musí zobrať až 90 percent detí z tejto oblasti.

Ak si neštátna škola zvolí niektorú z týchto možností, dostane plný normatív na žiakov.

Súkromným a cirkevným školám sa však návrh nepáči. Poukazujú v prvom rade na to, že školu si pre dieťa vyberajú rodičia a toto opatrenie by obmedzovalo ich možnosti. Ak sa trebárs bude chcieť dieťa z okolitej obce prihlásiť na cirkevnú školu v meste, môže sa stať, že ho škola odmietne, pretože už naplnila kvótu žiakov, ktorí sú mimo jej spádovej oblasti. Naopak, bude musieť zobrať deti, ktoré nemajú o vzdelávanie v cirkevnej škole záujem, no patria do daného obvodu.

Upozorňujú, že to, ako vyzerajú v danom meste školské obvody, určuje jeho vedenie. Neštátne školy by tak boli v područí jeho rozhodnutia a nastavenie by nemuselo byť voči nim férové.

„Je to ďalší nešťastný a nesystémový pokus o rozdeľovanie škôl do dvoch kategórií – verejných a neštátnych. Principiálne ten návrh blokuje ústavné právo veriaceho dieťaťa na cirkevnej škole na rovnaké financovanie jeho vzdelávania. Režim neverejného poskytovateľa, ktorý zaručuje slobodnú voľbu výberu vzdelávania pre dieťa, nemôže zároveň popierať ústavné práva dieťaťa na rovnaké financovanie,“ reaguje Daniel Masarovič, ktorý zastupuje neštátne školy.

Druckerov návrh na vláde prešielCirkevné a súkromné školy dostanú menej peňazí, ak neprijmú nové pravidlá. Definitívne rozhodne parlament

Adam Takáč

Druhý ústupok, ktorý Drucker spravil, reaguje zjavne na kritiku, že návrh by ublížil školám, ktoré sa venujú deťom so špeciálnymi potrebami. 

Minister totiž prišiel s možnosťou, že neštátna škola sa nemusí zapojiť do obvodov a zriecť sa poplatkov, ale podpíše s ministerstvom zmluvu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. 

Čo to znamená?

Súkromná alebo cirkevná škola sa zaviaže, že bude okrem bežného vyučovania poskytovať niečo navyše. Napríklad pracovať s inováciami a pomáhať ich zavádzať iným školám, venovať sa žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, podporovať iné školy či vzdelávať rodičov alebo učiteľov.

V skratke, bude mať „spoločensky významný prínos“. Ak to splní, štát jej nezoberie pätinu normatívu, ale menej. Stanoví to vyhláška, ktorá bola v piatok v súvislosti s návrhom schválená.

Nebezpečné mýty o neštátnych školáchNaozaj sa cirkevné a súkromné školy podieľajú na inklúzii menej ako štátne?

Róbert Chovanculiak

Zástupcov neštátnych škôl sme sa pýtali, či by bol tento model pre nich prijateľný.

„S týmto návrhom vieme fungovať,“ hovorí šéf Asociácie evanjelických škôl Slovenska Marián Damankoš, ktorý je riaditeľom evanjelickej školy v Prešove. 

„Chcem však upozorniť na skutočnosť, že neštátne školy podľa tohto návrhu dostanú mierne krátený normatív iba vtedy, keď sa zaviažu k inováciám, respektíve musia ponúkať niečo navyše oproti bežnému vyučovaniu. Ak ide ministerstvu naozaj o zlepšovanie školského systému na Slovensku, prečo takéto podmienky nekladú aj verejným školám? Tie inovácie a zlepšovanie nepotrebujú? Prečo nechceme od všetkých škôl, aby ponúkali ‚niečo navyše‘, aby boli inkluzívnejšie, kvalitnejšie, efektívnejšie a lepšie? Prečo túto podmienku kladieme iba neštátnym, a ak ju splnia, ani tak im negarantujeme stopercentný normatív?“ pýta sa.

Damankoš vysvetľuje, čo by to v praxi znamenalo, ak by trebárs jeho škola podpísala so štátom túto zmluvu. Tvrdí, že už v súčasnosti spĺňajú viaceré z podmienok, napríklad majú integrované vyučovanie predmetu a cudzieho jazyka a sú školou, ktorá napĺňa požiadavky inklúzie. 

„Keďže však chcem, aby sme dostávali stopercentný normatív, pôjdeme do toho variantu, v ktorom to budeme mať garantované. Nemáme problém splniť žiadnu podmienku už teraz, nepáči sa nám však, že nás k tomu nútia takýmto spôsobom, nehovoriac o obmedzovaní prijímania žiakov mimo obvodu.  Ešte však počkám, ako návrh dopadne v parlamente, tam to môže byť všelijako,“ dodáva Damankoš.

Tri možnosti, ktoré ponúka minister Drucker cirkevným a súkromným školám, v skratke:

• zapojiť sa do obvodov, zrušiť školné, možnosť vybrať si 30 percent žiakov (ostatní z obvodu), plný normatív;
• zmluva so štátom, povinnosť ponúknuť niečo navyše oproti bežnému vyučovaniu, normatív znížený o menšie percento;
• ponechanie si súčasného modelu financovania, znížený normatív o 20 percent.

Bývalý šéf združenia katolíckych škôl Daniel Masarovič kritizuje, že zmluva neštátnej školy so štátom je ďalším nejasným pravidlom. Problém vidí aj v tom, že podmienky majú byť súčasťou vyhlášky. 

„Vyhláška ako nižší právny predpis môže byť kedykoľvek upravená rozhodnutím ministerstva. To znamená, že podmienky na pridelenie normatívu sa môžu v budúcnosti upravovať a meniť bez rokovania s neštátnymi zriaďovateľmi,“ vysvetľuje.

Súčasne podľa neho ostáva vo vzduchu základná otázka, prečo sa vysiela požiadavka vyššej kvality vzdelávania len pre neštátne školy. 

„Verejné školy netreba inovovať? V systéme je 90 percent verejných škôl, na ktoré kladieme iné nároky na charakter verejnej služby ako na neštátne školy. Preto hovoríme o rozdeľovaní škôl do dvoch kategórií.“

„Určite sme otvorení debate o charaktere verejnej služby, lebo pokiaľ sa bude na Slovensku primárne určovať papierový súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym bez toho, aby sme sa pozerali na úroveň vyučovacieho procesu na školách, tak sa nepohneme z miesta.“

Daniel Masarovič, Eva Ohraďanová, Marián Damankoš. Foto: Postoj, TASR

Proti sú naďalej aj biskupi

Spomínané úpravy v návrhu sa nepáčia ani asociácii súkromných škôl. Jej šéfka Eva Ohraďanová ešte v piatok kritizovala, že sa zákon upravoval do poslednej chvíle bez dostatočnej komunikácie. 

Aj ona označila za riziko to, že niektoré podmienky, ktoré musí neštátna škola splniť, sa zo zákona presunuli do vyhlášky. „Ak ich ministerstvo bude chcieť zmeniť, môže to urobiť prakticky kedykoľvek zmenou vyhlášky a nepotrebuje na to schválenie NR SR. Pre neštátnych zriaďovateľov je to strata istoty trvalo nastavených podmienok,“ vraví Ohraďanová.

„Finančné podmienky pre takéto školy sa dostávajú plne do rúk úradníkov ministerstva školstva, keďže podľa zákona budú môcť výšku normatívu na žiaka upraviť, a pritom nie sú stanovené žiadne bližšie podmienky, v akej výške, v akej situácii a či k zmene dôjde smerom nahor alebo nadol. Takto môže ministerstvo niektorým školám pridať finančné prostriedky a iným zase ubrať. Všetko plne so zákonom.“

Ohraďanová informovala o spustení petície proti zmenám. Už predtým uviedla, že ak zákon prejde, budú súkromné a cirkevné školy zvažovať aj verejné protesty.

Zriaďovateľka Škôlky a školy sv. MichalaČakám, kedy rodičia otvoria oči. Veď Drucker im ide zobrať aj možnosť výberu štátnej školy

Alena Potocká

Pred piatkovým rokovaním prišiel na úrad vlády aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Katolícki biskupi neskôr popoludní vyhlásili, že so zákonom naďalej nesúhlasia.

„Konferencia biskupov Slovenska oceňuje otvorenosť vlády pri hľadaní riešení k navrhovanej novele školského zákona. Zároveň však zostáva v rozpore s jej aktuálnou podobou. KBS preto pripraví konkrétne pozmeňujúce návrhy a využije všetky relevantné formy dialógu, aby výsledné riešenie rešpektovalo práva cirkevných zriaďovateľov a prispelo k dobru žiakov i rodičov,“ uviedli v stanovisku.

Foto: FB/Ministerstvo školstva

Nesúhlas v piatok vyjadrilo aj Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré poslalo otvorený list Ficovi, Druckerovi aj ďalším členom vlády.

Ministra školstva, naopak, podporili odborári, zamestnávatelia, zástupcovia združenia základných škôl, univerzít aj vysokoškolákov.