Zriaďovateľka Škôlky a školy sv. Michala Čakám, kedy rodičia otvoria oči. Veď Drucker im ide zobrať aj možnosť výberu štátnej školy

Minister dnes siaha rodičom na slobodu výberu školy podľa svojho presvedčenia, ktorú garantujú medzinárodné dokumenty, tvrdí v rozhovore pre Postoj Jana Michaličková, zriaďovateľka súkromnej Škôlky a školy sv. Michala. Je to rodinná materská a základná škola s katolíckou výchovou a inovatívnym vyučovaním.

Jana Michaličková upozorňuje, že zákon, ktorý škole dá možnosť prijať mimo svojho obvodu len dvadsať percent detí, sa týka aj štátnych škôl. „Kto bude tých niekoľko detí mimo obvodu vyberať? Ideme znovu vyrábať ,školskú korupciu‘? Ktoré deti budú mať to šťastie, že si budú môcť školu vybrať?“ pýta sa.

Minister Tomáš Drucker predložil na vládu veľký balík zmien, ktorý výrazne ovplyvní postavenie cirkevných a súkromných škôl. Návrh na stredajšom rokovaní narazil na koaličných partnerov a vláda rokovanie o školských reformách prerušila do piatka.

Návrh vyvolal odpor rodičov, pod hromadnú pripomienku sa v priebehu troch dní podpísalo viac ako 30-tisíc rodičov. Stiahnuť návrh žiadajú aj predstavitelia cirkví. V pripomienkovom konaní sa nazbieralo vyše dvetisíc pripomienok.

Minister sa pred podaním balíka na vládu vyjadril, že mnohé z pripomienok zohľadnil.

To je jeho komunikačná stratégia, môže ísť o nejaké technické veci, ale v principiálnych veciach sa nezhodol ani so súkromnými školami, ani s cirkevnými.

Ktoré sú pre vás tie principiálne veci?

Principiálna vec je, že každý rodič platí dane tomuto štátu a z týchto daní je financované celé školstvo. Rodič svojimi daňami za svoje dieťa už zaplatil, či už ho má v štátnej, súkromnej, alebo cirkevnej škole.

Rodič potom platí dane druhýkrát, ktoré platí mestám a obciam, a z týchto daní mestá a obce financujú len štátne školy. To znamená, že rodič zaplatil už druhýkrát, pričom v prípade, že jeho dieťa chodí do súkromnej alebo cirkevnej školy, zaplatil škole, do ktorej jeho dieťa ani nechodí.

Tretíkrát si tento rodič zaplatí, keď cez školné financuje súkromný alebo cirkevný zriaďovateľ budovu, pretože budovy sú najdrahšie na celej prevádzke školy. Súkromné a cirkevné školy na rozdiel od štátnych škôl nedostávajú na budovy žiadne prostriedky.

Takto to fungovalo doteraz.

Áno. No a minister teraz ešte k tomu chce, aby tento rodič platil štvrtýkrát tým, že mu zoberie plný normatív na jeho dieťa. Keď v zahraničí štát siaha na normatív z daní, ktoré platí rodič, tak za to ponúka daňovú kompenzáciu.

Napríklad v Nemecku si rodič, ktorý platí dieťaťu súkromnú školu, môže v daňovom priznaní odrátať základ dane až do päťtisíc eur ročne.

Toto je základný princíp spravodlivosti – platím dane, a tak má moje dieťa právo vybrať si školu a do tej školy musí ísť rovnaká suma peňazí. Ak nejde rovnaká suma peňazí, musí to štát vykompenzovať úľavou na daniach. Pokiaľ to štát nerobí, tak je to porušenie základných medzinárodných princípov prístupu dieťaťa k vzdelaniu.

Padla na rokovaniach s ministrom aj táto požiadavka, že ak siahne na normatív na dieťa v neštátnej škole, nech má rodič možnosť uplatniť si úľavu na daniach?

Ideálne by bolo, keby na to vôbec nesiahal. Je to jednoduchšie ako uplatňovanie si daňovej úľavy. A hlavne toto znižovanie normatívu sa dotýka najmä detí zo znevýhodneného prostredia. Pretože aj dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia chodí dnes na súkromnú alebo cirkevnú školu. Veď dnes majú súkromné školy štipendijné programy a tieto deti tam sú. Tieto deti minister svojím rozhodnutím vlastne oberá o možnosť študovať na lepších školách.

Druckerova víziaNaše školy budú kvalitné, keď budú všetky vyzerať ako štátne

Alena Potocká

Minister Drucker ponúkol cirkevným a súkromným školám možnosť získať plný normatív na dieťa, ak sa stanú verejným poskytovateľom, to znamená, že sa zaradia do školského obvodu a zrieknu sa školného. Tvrdí, že sa tak odstráni nespravodlivosť voči štátnym školám, ktoré si nemôžu vyberať žiakov ani pýtať školné. Vnímate dnešný stav ako nespravodlivý?

Samozrejme, lebo každý hovorí iba o normatíve, ale normatív predsa nepokrýva náklady budov a nájmy budov. V akom priestore má fungovať cirkevná alebo súkromná škola, keď nemá zadarmo budovu od štátu ako tá štátna? Školné, ktoré si cirkevné a súkromné školy vyberajú, ide práve na pokrytie nákladov budov.

Pán minister vykladá, že aká to je nespravodlivosť, že si môžeme vyberať školné. Áno, je to nespravodlivosť – na tom dieťati a jeho rodičovi, ktorý musí platiť budovu a nový systém tento stav nijako neplánuje napraviť.

Nevyrokovali súkromné a cirkevné školy pomoc od štátu na pokrytie nákladov spojených s budovou, ak sa stanú verejným poskytovateľom?

Minister stále dookola opakuje, že nikdy nedá súkromnej a cirkevnej škole na nájmy. To znamená, že ja síce môžem byť verejný poskytovateľ a zaradiť sa do rajonizácie, ale kde teraz bez školného zoberiem na tú budovu?

Ide tu o faktickú likvidáciu týchto škôl, pretože aj keď sa stanem verejným poskytovateľom, aj tak nemám na budovu a ešte mám aj zakázané vybrať školné, z ktorého budovu zaplatím. Keby štát dával na normatívy takú sumu, akú dáva napríklad vo Fínsku či Švédsku, tak školy dostanú také peniaze, že žiadna cirkevná ani súkromná škola by nemusela vyberať nijaké školné.

Ak Druckerove zmeny nakoniec prejdú, ako sa zníženie normatívu dotkne rodičov vašich žiakov? Zvládnu to?

Pre rodičov našich žiakov to bude extrémne. Moja škola má viac ako štyridsať percent detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Medzi žiakmi sú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa nikdy neobjavia v štatistikách, pretože rodičia hlavne vo veľkých mestách chcú anonymitu. Nevykrikujeme do sveta, koho máme na štipendijnom programe.

Na našej škole je veľa viacdetných rodín, máme pre ne program, ktorý spočíva v tom, že školné sa neplatí jednotlivo za každé dieťa, ale pri druhom dieťati je školné nižšie a pri treťom a ďalšom sa stopne. Najmä v prípade rodičov detí so špeciálnymi potrebami to bude extrémne, tých čaká navýšenie školného možno o päťdesiat až sedemdesiat percent v našom prípade.

Prečo?

Od štátu nám príde približne od 170 eur na dieťa, ak je bez diagnóz, po nejakých tristo až štyristo eur pre dieťa so špeciálnymi potrebami. Keď minister rozhodol, že vezme dvadsať percent z normatívu, znamená to, že „normodieťaťu“ vezme dvadsať percent zo 170 eur, ale dieťaťu s diagnózou vezme dvadsať percent zo štyristo. Kto na to doplatí?

Školné sa zase bude dvíhať len tým žiakom, ktorí majú diagnózy a ktorí majú problém. Znova znevýhodnia rodičov, ktorí sú na Slovensku už beztak zaťažení z dôvodu, že si štát neplní, čo má. Títo rodičia vynaložia veľké sumy na diagnostiku, pretože sa u nás deje najmä v súkromnom sektore, potom platia drahé terapie, pretože opäť sú dostupné len v súkromných ambulanciách, potom im štátna škola povie, že pre ich dieťa nemá asistenta, čím ich štát nepriamo donúti vyhľadať súkromnú školu.

No a tam ich ešte minister potrestá a zoberie ich dieťaťu normatív a povie, nech si platia viac. Keď máte dieťa s diagnózou, tento štát vás absolútne odpíše, nikto tu nepozerá na tých najslabších.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Hovoríte, že až štyridsať percent vašich žiakov sú deti so špeciálnymi potrebami. Minister však tvrdí, že v realite ste to práve vy, čo si vyberáte čerešničky a tieto deti, naopak, nechávate na starosť štátnym školám.

Pán minister hodil všetky súkromné školy do jedného vreca, pričom reálne hovoril o elitných školách. Povedzme si otvorene, čo sú to za školy. Na Slovensku ich máme mizivé percento, možno by sme ich zrátali na prstoch dvoch rúk, čo je úplne v poriadku. Máme tu taký segment, máme tu nejaké malé percento ľudí s extrémnymi príjmami, tak vytvárajú dopyt po takýchto školách. Ja sa pýtam, kde majú verejní činitelia svoje deti, na akých školách. Nie sú ich čerešničky práve v týchto školách?

Potom sú tu malé súkromné školy, z ktorých mnohé vyberajú školné napríklad desať či tridsať eur. Keď sa o súkromných školách hovorí na verejnosti, každý si predstaví ten zlomok škôl, na ktorých sa platí mesačne aj viac ako dvetisíc eur, nie tieto malé školy. Keď sa minister Drucker rozhodol súkromným školám zobrať peniaze, zasiahne to najmä tieto malé školy s nízkym školným, nie tie elitné.

Zvažovali ste, že prijmete ministrove podmienky a zapojíte sa do obvodov? Vidíte to z pohľadu vašej školy reálne?

Minister Drucker ponúkol cirkevným a súkromným školám zlú možnosť, horšiu a ešte horšiu. Ani jedna z nich nie je taká, ktorá by škole pokryla jej výdavky.

Pokiaľ by mojej škole bol pridelený nejaký obvod, čo potom s rodičmi, ktorí vôbec nemajú záujem o katolícke vzdelávanie, ktoré moja škola ponúka? Tí rodičia sú nanútení do niečoho, čo vôbec nie je v súlade s ich výberom.

Ale toto nie je vec, ktorá sa dotýka len súkromných škôl. Povedzme si jednu dôležitú vec: toto sa týka všetkých škôl. Dnes si rodičia, ktorí dochádzajú za prácou z dediny do väčších miest, často deti berú so sebou a dávajú ich do školy v meste. Toto po novom už jednoducho nebude možné.

Povinnosť školy zaplniť osemdesiat percent svojej kapacity deťmi z obvodu neplatí len pre cirkevné a súkromné školy, ktoré sa rozhodnú stať sa verejným poskytovateľom? Ani rodič, ktorý dáva dieťa do štátnej školy, si nebude môcť školu vybrať, ale bude musieť dať dieťa do spádovej školy?

Áno, pretože spádová škola bude mať limit, že môže prijať len dvadsať percent mimo svojho obvodu. A kto bude tých dvadsať percent detí? Keď máte malú školu so 150 žiakmi, tak tých dvadsať percent je tridsať detí. Kto bude tých niekoľko detí mimo obvodu vyberať? Ideme znovu vyrábať „školskú korupciu“? Ktoré deti budú mať to šťastie, že si budú môcť školu vybrať?

Tento systém, ktorý minister Drucker zavádza, je veľmi nebezpečný aj pre malé obecné školy. Minister sa už vyjadril, že ich ide rušiť a zlučovať s vedľajšími obcami. Zároveň rodičom prikáže dať dieťa do konkrétnej školy.

Myslím si, že tu by už mali občania týchto malých obcí konečne otvoriť oči, čo sa tu teraz vlastne zavádza. To budú rodičia prehlasovať pobyty len preto, aby sa ich dieťa dostalo do školy, do ktorej sa chcú dostať?

Aký je toto systém? Veď to nápadne pripomína systém za komunizmu. Štát rozhodne, že deti z tejto ulice pôjdu do dediny doprava a táto ulica do dediny doľava. A osemdesiat percent rodičov z obvodu si nebude môcť vybrať.

Minister dnes siaha na slobodu výberu, ktorú garantujú medzinárodné dokumenty, že rodič má právo vybrať si školu podľa svojho filozofického, ale aj náboženského a pedagogického presvedčenia.

Súkromné špeciálne školy o Druckerovom návrhuDeti s autizmom či telesným hendikepom opäť vytlačíme na okraj spoločnosti

Alena Potocká

Minister tieto zmeny zdôvodňuje tým, že chce zabezpečiť, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia mali možnosť dostať sa ku kvalitnému vzdelaniu, a odstrániť ich segregáciu.

Ono je to celé absurdné aj v tom, že minister chce zaviesť, že keď zoberiete nejaké percento detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak môžete mať plný normatív. Lenže sú obce, kde takéto deti vôbec nie sú. A sú obce a kraje, kde je napríklad 65 percent takých detí.

Zároveň odporúčanie znie, že by škola nemala zobrať viac ako tridsať percent. Tak zvyšok detí sa bude rozvážať školskými autobusmi do škôl dvadsať či tridsať kilometrov do vzdialenejších obcí. Ale veď takto akurát stúpne záškoláctvo.

Tieto deti predsa chceme dostať do škôl, preto sa im potrebujeme venovať. Posielaním ich do vzdialených škôl nič nevyriešime.

Dnes sa ozývajú aj hlasy, že čo sa tie súkromné a cirkevné školy stále sťažujú, chcú od štátu rovnaký diel a ešte si aj vyberajú školné. Prečo by zníženie normatívu alebo zaradenie do obvodu malo byť likvidačné? Ako súkromná škola funguje a prečo hovoríte, že vám ide o prežitie?

U nás je taká mentalita, že na každého podnikateľa sa pozerá ako na nejakého podvodníka, ktorý kradne. Treba si uvedomiť, ako sa dá založiť súkromná škola. Funguje to tak, že najskôr musíte mať nejakú budovu. Keďže budovu, ktorá by spĺňala prísne podmienky dané vyhláškou, vám nikto len tak nedaruje, musíte si ju prenajať.

A tie podmienky z vyhlášky sú fakt prísne, napríklad vysoké stropy, svetelnosť okien, nesmie byť na križovatke, je stanovený počet záchodov, samostatný pre deti, pre personál, pre kuchárku, samostatný pre iný personál a tak ďalej. Len na úpravu podľa všetkých požiadaviek dáte 30-tisíc eur.

Kým budovu zrekonštruujete a vybavíte všetky papiere, trvá to mesiace a mesiace, nám to trvalo rok a pol. Za celý ten čas platíte nájom za budovu, pričom nemáte žiadny príjem, lebo deti tam ešte nemôžu byť.

Potrebujete preto investičný úver. Keď si ho vezmete a splníte všetky požiadavky, zapíšu vás na ministerstve školstva a až potom začnete poberať normatív. Ten je však na mzdy, nie na tú budovu. Čiže z čoho máte ten úver splácať? Platíte ho zo školného. No a potom, keď ste niekde v polovici vyplatenia dlžnej sumy, vám minister oznámi, že my vám ani na tie mzdy nedáme. Tak si poviete, dobre, zatvorím školu, predám budovu, vyplatím úvery. A možno aj vtedy ešte zostanete v dlhu.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Zmeny by mali nastať aj v riadení súkromných škôl, po novom by zriaďovateľ nesmel byť zároveň riaditeľom a zároveň ani nebude mať veľký dosah na jeho výber.

Napríklad súkromné škôlky často vznikali tak, že ich založili vyštudované učiteľky, ktorým sa narodili deti. A keď sme mali pred pätnástimi rokmi boom a štátne škôlky boli plné, založila si takáto žena vlastnú. Keďže mala aj požadované vzdelanie, bola riaditeľkou, zároveň tam učila a formálne bola aj zriaďovateľka, lebo zriaďovateľ je len ten, ktorý dáva peniaze. Ona bola zriaďovateľ, dávala do toho svoje vlastné peniaze, zároveň tam na svojom robila a časom založila firmu.

A dnes jej niekto povie, že nie, ty nemáš právo tu byť zriaďovateľ a riaditeľ, buď svoje dielo, ktoré si budovala zo svojich vlastných peňazí, odovzdáš inému zriaďovateľovi, len tak hocikomu, alebo prestaň byť riaditeľom a ešte ani toho riaditeľa si nemôžeš vybrať a pozeraj sa na to, ako niekto šafári s tvojimi peniazmi. To je absurdné.

Čím to odôvodňujú, prečo si nemôžete vybrať svojho riaditeľa?

Transparentnosťou, že tam nemá byť žiadny vzťah. Ale transparentnosť v obecných školách, aby starosta nemal dosah na riaditeľa, je úplne niečo iné ako transparentnosť v súkromnom sektore. V súkromnom sektore musia byť vedenie firmy, manažment, dôveryhodní ľudia, ktorí sa v súkromnom sektore vyberajú úplne inak ako vo verejnom.

Nie je to zásah štátu do vlastníckych práv?

Je. Zvažuje sa aj ústavná sťažnosť, pokiaľ tam toto zostane.

Koľkých detí sa Druckerove zmeny týkajú? Akú sumu rezort školstva skrátením normatívu ušetrí?

Dnes je v súkromných a cirkevných školách 150-tisíc detí. Keď týmto deťom zoberieme dvadsať percent normatívu, je to pre štát taká malá suma, že to nášmu školstvu nijako nepomôže. Navyše sú regióny, kde štát nemá šancu, hovorím napríklad o Bratislave. Máme tu desaťtisíc detí na cirkevných a súkromných základných školách z celkovo 50-tisíc detí. Ak by sa tieto školy rozhodli zatvoriť svoje brány, Bratislava nemá šancu do budúceho školského roka desaťtisíc detí poňať.

Súkromné a cirkevné školy v niektorých oblastiach suplujú štát, či už s deťmi so špeciálnymi potrebami, alebo poskytovaním vzdelávacích alternatív. Na Západe, napríklad naposledy na Malte, štátny systém vyjadril za to súkromnému sektoru vďačnosť. Neprekvapil vás Druckerov postoj?

Ale veď práve to mnohým kole oči, že súkromné školy sú nositeľmi inovácií. Ľudia z tohto prostredia prinášajú nové poznatky, študovali v zahraničí, priniesli „best practices“ – najlepšie praktiky, odporúčania v praxi. A dnes vďaka nim štátne školstvo poskytuje inovatívne vzdelávanie len preto, že to už súkromné školy otestovali.

A cirkevné školy sú úplné špecifikum. Cirkevné školy sú integrálna súčasť systému, ktorá v každej demokratickej krajine musí byť. Zaručuje sa sloboda náboženského zmýšľania, cirkev bez ohľadu na to, či je katolícka, evanjelická alebo iná, ktorá je registrovaná v štáte, musí mať rovnaké podmienky na to, aby mohla poskytovať vzdelávanie. Lebo to je alternatíva, ktorá tu má byť.

Ale čo je paradox, minister Drucker hovorí, že tento typ financovania funguje v Česku, ale už nepovedal, že sa im neosvedčil. Oni prišli na rovnaký nápad, zobrali cirkevným školám časť normatívu a mysleli si, aké to je super. Po niekoľkých rokoch to však vyhodnotili ako neefektívne a dnes to rušia a idú na rovnocenné financovanie.

Musíme si však povedať otvorene, že nás stále ešte dobieha tieň komunizmu.

V akom zmysle?

Dokiaľ na našich ministerstvách budú sedieť bývalé kádre, eštebáci, komunisti, pre nich cirkevná alebo súkromná škola bude vždy červené súkno. Naša minulosť nás máta. Chceme ísť smerom ku kvalitnému školstvu, ale nič pre to nerobíme. Kedy v histórii Slovenska prišiel minister s nápadom, že znížime počet žiakov v triedach o dvadsať percent? Neznižujme normatív, znížme počet žiakov v triedach a budeme v nich mať väčšiu kvalitu.

Zvýšme normatív na dieťa, veď sme úplne na chvoste v pomere k výške HDP, sme na úrovni rozvojových krajín. Robme opatrenia, ktoré skutočne prinesú kvalitu do školstva.

Neverejné školy odmietajú Druckerove zmenyCirkevné školy sa boja, že prídu o svoju identitu, súkromné hovoria o zoštátnení

Alena Potocká

Súkromné aj cirkevné školy od ohlásenia zmien vyzývali rodičov, aby ich podporili a pomohli. Chystáte nejaké aktivity?

Nikdy v histórii Slovenska nebola hromadná pripomienka podpísaná viac ako 30-tisíc ľuďmi. A to v priebehu troch dní. To je historický moment. A nikdy v histórii Slovenska neboli v rozporovom konaní tisícky pripomienok ako teraz. Už len toto je dôvod na stiahnutie a prepracovanie celého balíka, ako žiada Asociácia súkromných škôl.

Je tu veľká občianska aktivita a zatiaľ sme stále v demokracii, kde sú ľudia nástroj, ktorý dokáže oponovať vláde. Vďaka ľuďom padol komunizmus, vďaka tomu, že sa nebáli vyjadriť svoj názor. Veľká vďaka patrí každému rodičovi, ktorý to podpísal. Ďalej budú prebiehať petičné akcie, ten tlak neustane, pokiaľ to minister nestiahne. Toto sa nedá schváliť s kozmetickými úpravami, toto sa dá jedine stiahnuť.

A keď to nezaberie, ďalšie riešenie je vyjsť do ulíc. Pokiaľ pánovi ministrovi nestačí tlak 30-tisíc rodičov v priebehu pár dní, tak áno, potom musíme vyjsť do ulíc.