Zistenia NKÚ | Na školách hazardujeme s duševným zdravím detí. Štát ani nevie, koľko ho stoja školskí psychológovia

Na slovenských základných školách sa hazarduje s duševným zdravím detí. Túto oblasť sme absolútne podcenili a teraz nevieme dobehnúť zameškané.

Tak by sa dala zhrnúť správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa zamerala na prevenciu a podporu duševného zdravia na základných školách v postcovidovom období, teda v rokoch 2023 až 2025.

Kontrolóri tvrdia, že Slovensko dnes čelí kritickému nedostatku školských psychológov. Zistili, že na začiatku minulého školského roka pripadalo v priemere 710 žiakov na jedného školského psychológa. V niektorých okresoch dokonca na jedného psychológa pripadalo až viac ako tritisíc školopovinných žiakov. A dokonca tri okresy – Levoča, Snina a Medzilaborce – nemali školského psychológa vôbec.

Tieto dáta sú ešte alarmujúcejšie v kontexte odporúčania rešpektovanej americkej asociácie školských psychológov, ktorá navrhuje na jedného školského psychológa maximálne päťsto žiakov. Túto normu minulý školský rok spĺňalo len trinásť okresov.

Aj v tomto prípade, ako to už býva na Slovensku zvykom, sťažujú nápravu chýbajúce dáta. Kontrolóri skonštatovali, že cielená podpora zo strany štátu sa hľadá ťažko, keďže zodpovedným inštitúciám chýbajú komplexné dáta o duševnom zdraví detí či zložení školských podporných tímov.

Kontrolóri dokonca zistili, že rezort školstva nedisponuje ani komplexnými údajmi o tom, koľko aktuálne vynakladá ročne na duševné zdravie detí na školách. Ministerstvo školstva neevidovalo zdroje financovania ani rozsah úväzkov odborných zamestnancov, čo znemožňuje sledovať ich reálne využívanie najmä v menších školách pri zdieľaní odborných kapacít s čiastočnými úväzkami,“ informovali v tlačovej správe.

Zobudila nás až pandémia

Kompetentné orgány prinútila konať až covidová pandémia. Tá naplno odhalila, ako sme na školách zanedbali starostlivosť o duševné zdravie žiakov, a prinútila štát vyvinúť v tomto smere nejakú aktivitu.

Pritom výskumy ukazujú, že na našich štátnych školách nie je dobrá atmosféra, deti sa do školy netešia, necítia v nej podporu zo strany dospelých a často chýba ochota riešiť prípadnú šikanu. Potvrdzujú to aj dáta vychádzajúce z projektu pod názvom Health Behaviour in School-aged Children (HBSC), ktorý sa pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie realizuje v pravidelných štvorročných intervaloch súbežne v 51 štátoch sveta vrátane Slovenska.

Slovenské deti sa do školy netešiaV triedach zažívajú stres a necítia pochopenie od učiteľov, hovoria výsledky celosvetového prieskumu

Alena Potocká

Národní kontrolóri síce hodnotia pozitívne opatrenia, ktoré sme po roku 2022 prijali, upozorňujú však, že Slovensko malo tejto vážnej téme venovať pozornosť omnoho skôr.

„Epidémia“ sebapoškodzovania

Zhoršené duševné zdravie detí potvrdzujú aj dáta z Národného centra zdravotníckych informácií. Deti sa sebapoškodzujú, od roku 2022 výraznejšie stúpol počet pokusov o samovraždu, ale aj počet dokonaných samovrážd.

Viacerí školskí psychológovia, s ktorými sme sa rozprávali, nám potvrdili, že sebapoškodzovanie u žiakov riešia na našich školách denne. Tvrdia, že dieťa alebo tínedžer, ktorý si sám ubližuje, je na každej škole, akurát nie na každej je pre neho dostupná pomoc.

Sebapoškodzujú sa čoraz mladšie detiOdborníci varujú pred online komunitami, v ktorých si deti fotia a ukazujú svoje rany

Alena Potocká

Odborníci v prípade sebapoškodzovania detí hovoria doslova o epidémii, pritom upozorňujú, že vidíme len vrchol ľadovca. Do štatistík sa totiž tieto prípady väčšinou dostanú, až keď prerastú do takej miery, že si stav dieťaťa vyžiada hospitalizáciu. Nikto tak nevie, koľko takýchto prípadov nie je zachytených vôbec, o mnohých netušia ani samotní rodičia.

Tento problém je o to hrozivejší, že podľa najnovších dát až polovica detí, ktoré sa rozhodli ukončiť svoj život samovraždou, sa pred týmto pokusom sebapoškodzovala.

Podľa medzinárodných výskumov tínedžeri začnú so sebapoškodzovaním najčastejšie vo veku okolo dvanásť rokov, pričom sa objavuje viac u dievčat ako chlapcov.

V pokusoch o samovraždu dominujú tínedžeri

Alarmujúce čísla sú aj v prípade pokusov o samovraždu i dokonaných samovrážd. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) samovraždou svoj život v roku 2024 ukončili dve deti do 14 rokov a jedenásť mladistvých vo veku 15 až 19 rokov.

O samovraždu sa pokúsilo až 69 detí do štrnásť rokov, z toho šesť chlapcov a až 63 dievčat. Mladistvých od 15 do 19 rokov bolo až 118, v roku 2023 ich bolo až 148. V týchto prípadoch prevažujú najmä dievčatá, v roku 2023 ich bolo 115, o rok neskôr 89.

Táto prevaha dievčat v pokusoch o samovraždu je dlhodobá. Psychológovia to zdôvodňujú odlišným prežívaním dievčat, ktoré je menej čitateľné dokonca aj rodičmi. Kým chlapci sa pri nejakom probléme prejavujú skôr agresívne, dievčatá sa zvyknú utiahnuť do seba.

Najhoršie na tomto stave je, že štatistiky ukazujú len vrchol ľadovca, realita môže byť oveľa horšia. Hlavná odborníčka na detskú psychiatriu ministerstva zdravotníctva Terézia Rosenbergerová, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach, upozorňuje, že pre súčasný systém zadávania diagnóz nie sú čísla o samovražedných pokusoch detí presné a takýchto detí je oveľa viac. „Myslím si, že presnú štatistiku sa nepodarí zadať nikomu,“ povedala pre Postoj.

„Naše detské oddelenia, interné a chirurgické ambulancie denne zachytávajú deti po samovražedných pokusoch. Nedokonalý systém zadávania diagnóz, kde je pre lekára prvotná rana či intoxikácia, až potom pokus, inak je výkon neplatný, nedovolí zachytiť všetky deti s pokusmi o samovraždu,“ vysvetľuje detská psychiatrička.

„Druhým momentom je častá bagatelizácia pokusu: ,veď sa nič vážne nestalo, dieťa môže ísť domov‘, a mnohé z nich sa k psychiatrovi vôbec nedostanú,“ dodáva.

Zachytávanie počtu pokusov detí o samovraždu ovplyvňujú podľa lekárky aj samotní rodičia, niektorí podpíšu reverz a nie sú ochotní navštíviť s dieťaťom psychiatra. „Tieto stratégie sú dôvodom, že nám mnoho detí so samovražednými myšlienkami a pokusmi uniká. Kým nás nedobehne smrť,“ povedala Terézia Rosenbergerová.

Hrozivá štatistikaPočet pokusov detí o samovraždu výrazne stúpa, v skutočnosti ich je ešte viac

Alena Potocká

Už spomínaná štúdia HBSC sa dlhodobo venuje aj monitorovaniu zdravia školákov. V poslednom pozorovaní zistila, že u každého piateho dieťaťa vo veku od 13 do 15 rokov hrozí, že sa vyvinie depresia, tretina detí nehodnotí svoj život pozitívne a rovnaký podiel detí trpí úzkosťou. U štvrtiny dievčat sa objavovali známky porúch príjmu potravy a až 67 percent slovenských detí má problémy s koncentráciou, so zvládaním emócií a správaním.

Žalostný stav detskej psychiatrie

Na potreby a problémy detí nereflektuje nielen školstvo, ale ani zdravotníctvo. Ešte v júli 2021 Postoj upozorňoval, že pre celé Slovensko máme len 49 detských psychiatrov, ktorých vekový priemer je nad 50 rokov a vzácnosťou sú aj ambulancie.

Po štyroch rokoch sa však situácia nijako výrazne nezlepšila. Okrem toho, že je detských psychiatrov málo, sú aj nerovnomerne rozložení, väčšina z nich je na západe krajiny, na východe Slovenska viac ako desať okresov nemá ani jedinú pedopsychiatrickú ambulanciu.

Cynicky povedané, ak dieťa nespácha niečo závažné, aby ho prijali do nemocnice, musí so svojimi problémami čakať na ambulantné vyšetrenie aj niekoľko mesiacov. Keď zosumarizujeme dáta, môžeme povedať, že je veľmi pravdepodobné, že ak značná časť detí s psychickými problémami nenájde odbornú pomoc a podporu na škole, nenájde ju vôbec.

Chýbajúci psychiatriSlovenské zdravotníctvo nevie pomôcť detskej duši

Alena Potocká

Školy však v dotazníkovom prieskume, ktorý realizoval Najvyšší kontrolný úrad, deklarovali ochotu vytvoriť odborné tímy, limitujú ich však financie.

Takmer tri štvrtiny oslovených škôl uviedli, že by potrebovali obsadiť ďalšie odborné pozície, ale bránia im finančné limity a nedostatok odborných pracovníkov. Takmer každá škola bez školského psychológa deklarovala potrebu túto pozíciu čo najskôr obsadiť, pričom aj školy, ktoré už psychológa majú, potvrdili, že by potrebovali rozšíriť tím odborníkov.

Ministerstvo školstva verbálne sľubuje pomoc, ale samotný počet nových psychológov nešpecifikuje. Na svojej webovej stránke informuje, že posilnilo odborné tímy na školách o 1 500 nových úväzkov, počet nových psychológov však nezmieňuje.

„Stovky odborníkov a učiteľov už absolvovali špecializované školenia, aby dokázali lepšie reagovať na krízové situácie, predchádzať im a poskytovať deťom podporu. V najbližších mesiacoch ministerstvo zverejní aj praktické príručky pre učiteľov a rodičov, ktoré im pomôžu rozpoznať varovné signály a riešiť náročné situácie skôr, než prerastú do vážnych problémov,“ informuje ministerstvo.

Podľa dostupných informácií to vyzerá tak, že nedostatok školských psychológov plánuje rezort školstva nahradiť preškolením učiteľov a rodičov, čo súčasnému alarmujúcemu stavu len ťažko bude stačiť.