Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
29. júl 2021

Chýbajúci psychiatri

Slovenské zdravotníctvo nevie pomôcť detskej duši

Ak dieťa nespraví niečo závažné, musí so svojimi problémami počkať aj pár mesiacov. Na pomoc autistickým deťom už ani nie je priestor.

Slovenské zdravotníctvo nevie pomôcť detskej duši

Narastá počet detí s autistickými poruchami. Rodičia sú zúfalí, hľadajú pomoc, čakacie doby sú však dlhé. Ilustračné foto TASR - Daniel Veselský

Nie sú lekári, akútnych lôžok je nedostatok, chýbajú doliečovacie lôžka, takmer neexistujú denné stacionáre, pre deti z celého Slovenska funguje jedna jediná liečebňa.

Asi tak by sa do jednej vety dal zhrnúť stav detskej psychiatrie u nás.

Duševné zdravie detí je zraniteľnejšie ako u dospelých a pri riešení zložitých situácií sú deti bez pomoci bezradné. Za posledné roky stúpa počet detí, ktorým diagnostikujú psychické ochorenie. A diagnózy sú čím ďalej tým závažnejšie.

Detskí psychiatri upozorňujú roky na nevyhovujúce podmienky, v ktorých pracujú.

Zlepšenie starostlivosti o detských pacientov a najmä jej dostupnosť sa roky dostávala do politických programov a plánov týkajúcich sa duševného zdravia obyvateľstva.

Tento cieľ sme si stanovili v Národnom programe duševného zdravia ešte v roku 2002. Časom sa priebežne aktualizoval, po takmer 20 rokoch sme však stále vo fáze plánovania.

Situácia vybuchla teraz, keď po prvej a druhej vlne pandémie stúpol počet detí, ktoré potrebujú akútnu pomoc. Potvrdili sa tak slová odborníkov, ktorí upozorňovali, že pandémia a sociálna izolácia detí výrazne zhoršia ich duševné zdravie.

Len v roku 2020 spáchalo samovraždu jedno dievča vo vekovej kategórii do 14 rokov a jedenásť mladých ľudí vo veku od 15 do 19 rokov. O samovraždu sa pokúsilo tridsať detí do 14 rokov a až 90 mladých ľudí od 15 do 19 rokov. Za súčasný rok budú čísla zrejme horšie.

„Myslím si, že sa nesprávame k deťom dobre.“ Zdieľať

„Na Slovensku rastie počet detí s poruchami príjmu potravy. Rastie počet detí, ktoré zápasia s úzkosťami, panikou či depresiami. Narastá aj počet detí, ktoré sa režú, pália, či sa inak sebapoškodzujú. Vzrastá aj počet detí, ktoré svoje problémy riešia alkoholom, tabletkami či inými závislosťami. Sú v problémoch a pýtajú si našu pomoc,“ apeloval v médiách primár psychiatrickej kliniky Národného ústavu detských chorôb na Kramároch Ján Šuba.

„Myslím si, že sa nesprávame k deťom dobre,“ dodal.

Kým pred pandémiou prijímali na detskú psychiatrickú kliniku v akútnom stave 30 percent detí, dnes je to až 85 percent. Štát však pre ne nemá kapacity. Na dvadsiatich lôžkach, ktoré na Kramároch majú, sú len akútne stavy. Teda liečia deti bojujúce s depresiami, úzkostnými stavmi, samovražednými myšlienkami či so samovražednými pokusmi.

Nemajú už žiadne kapacity na riešenie iných problémov, napríklad autizmu. Kým v minulosti prijímali deti aj s ich matkami na diagnostiku tohto ochorenia, teraz to už vôbec nerobia. Rodičia s deťmi s rôznymi poruchami správania sú bezradní.

Na ambulantné vyšetrenie sa čaká mesiace

Nedostatok lôžok v nemocniciach však nie je jediný problém. Pre celé Slovensko máme len 49 detských psychiatrov, ktorých vekový priemer je nad 50 rokov a vzácnosťou sú aj ambulancie.

Cynicky povedané, ak dieťa nespácha niečo závažné, pre čo by ho prijali do nemocnice, musí so svojimi problémami čakať na ambulantné vyšetrenie aj niekoľko mesiacov.

Do riešenia krízovej situácie sa vložila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá v polovici júla navštívila Kliniku detskej psychiatrie v NÚDCH. O situácii v nej hovorila aj s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským, ktorý jej prisľúbil, že v krátkom čase uvoľní zdroje na vytvorenie doliečovacích lôžok pre deti a mládež na západnom Slovensku, konkrétne v Pezinku.

Bývalé 30-lôžkové oddelenie pre deti a dorast v Pinelovej psychiatrickej nemocnici je totiž už dlhšie zrušené. Hlavné mesto a jeho široké okolie tak nemá zabezpečenú pokračujúcu liečbu pre deti a po prepustení z nemocnice sa vracajú domov, aj keď na to ešte nie sú pripravené.

Mnohé z nich sa tak opakovane vracajú do nemocnice, pričom keby prešli doliečením v liečebni, ich kvalita života mohla byť oveľa lepšia.

Keď je situácia v Bratislave a v západoslovenskom kraji, kde je sústredených najviac lekárov, takáto vážna, ako to vyzerá vo zvyšných častiach Slovenska? Zúfalo.

„Ľudia sú nútení cestovať veľké vzdialenosti, vzhľadom na zložitú sociálnu situáciu často sanitkami. Pre deti s autizmom je takýto zvoz pacientov utrpením. Aj pre ich rodičov.“ Zdieľať

Okrem toho, že je detských psychiatrov málo, sú aj nerovnomerne rozložení. Podľa údajov hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre detskú psychiatriu Terézie Rosenbergerovej, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, zo 49 lekárov je 19 v NÚDCH na Kramároch, okrem toho sú v hlavnom meste tri ambulancie, ambulancie sú aj priamo na klinike.

Mnohé okresy nemajú žiadnu ambulanciu

Existujú aj oblasti, v ktorých nie je žiadna ambulancia detského psychiatra. Napríklad v Prešovskom kraji funguje iba ambulancia v Poprade a pri lôžkovom oddelení v nemocnici v Prešove. Pre Košický kraj na plný úväzok fungujú iba tri ambulancie, ďalšie tri sú na čiastočný úväzok.

Šestnásť okresov na východe Slovenska nemá ani jedinú pedopsychiatrickú ambulanciu.

„Ľudia sú nútení cestovať veľké vzdialenosti, vzhľadom na zložitú sociálnu situáciu často sanitkami. Pre deti s poruchami PAS, teda autizmom, je takýto zvoz pacientov utrpením. A nielen pre nich, ale aj pre ich rodičov,“ povedala pre Postoj Terézia Rosenbergerová.

S lôžkami je to rovnako zlé. Pre zhruba 1 200 000 detí a mladých ľudí máme na celom Slovensku len zhruba 120 lôžok. Situácia je absolútne nepostačujúca.

NÚDCH rieši pacientov z Bratislavy a západného regiónu, Košice ako druhé najväčšie mesto však nemá jedno jediné lôžko. V Martine disponujú len desiatimi detskými lôžkami, pričom sa tu riešia najvážnejšie stavy z celého stredného a aj z časti východného a západného Slovenska.

Nitra má oddelenie s 15 lôžkami, nemajú však psychiatrov, v prešovskej nemocnici majú 30 lôžok, ale prijímajú výlučne pacientov z prešovského regiónu. V Kremnici tiež dlhodobo zápasia s nedostatkom lekárov. Pre Košický kraj je určených 30 lôžok v Michalovciach.

Inzercia

Podľa detskej psychiatričky Rosenbergerovej je 30 lôžok na celý Košický kraj absolútne nepostačujúci. „Je nevyhnutné zdôrazniť odlišnosť sociálnej štruktúry obyvateľov, obrovské marginálne skupiny s narastajúcim počtom závislých detí, týraných detí, zanedbaných detí a detí s ťažkými poruchami správania,“ doplnila.

Okrem toho máme na Slovensku len jednu jedinú neštátnu psychiatrickú liečebňu v Hrani na východe. Lekári upozorňujú, že deti napríklad zo západného Slovenska dochádzajú na doliečovanie veľmi ďaleko, osobný kontakt s rodinou je skoro nemožný, za týždne či mesiace liečby sú len v telefonickom kontakte. Podľa nich je to neprofesionálne a najmä neetické. Doliečovanie podľa nich musí byť regionálne dostupné.

„Hoci máme vypracovaný projekt ešte z čias pani ministerky Andrey Kalavskej, dokonca boli sľúbené a vyčlenené peniaze, nič sa nedeje. Hýbe sa iba narastajúci počet pacientov,“ pripomenula Rosenbergerová.

Pacientov dávajú na iné oddelenia

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský, ktorý pôsobí v nitrianskej nemocnici, na sociálnej sieti prezidentku Čaputovú upozornil, že problém v detskej psychiatrii spočíva nielen v chýbajúcich posteliach a oddeleniach, ale aj v nedostatku lekárov a sestier.

„Na detskom oddelení v Nitre medzi deťmi s horúčkami, zápalmi pľúc, obličiek a inými chorobami musíme často hospitalizovať aj deti s psychiatrickými ťažkosťami aj deti po pokusoch o samovraždu,“ napísal s tým, že v nemocnici majú jediného detského psychiatra, ktorý je pracujúci dôchodca. Deťom veľmi nepomôže, keď budú ležať na oddelení, ale bez zdravotníckeho personálu.

Okrem detského psychiatra v nemocnici pôsobí v Nitre už len jedna detská psychiatrička, ktorá funguje ambulantne. Pre také veľké mesto a okolie je to absolútne nepostačujúce. „Detská psychiatria vo fakultnej nemocnici nemôže byť postavená na jednom dôchodcovi,“ dodáva Visolajský.

„Je to odraz personálnej situácie v našich nemocniciach. V detskej psychiatrii je to najkritickejšie, detských psychiatrov máme na Slovensku veľmi málo, navyše sú v dôchodkovom veku. A keď máte málo ambulantných psychiatrov, všetko sa koncentruje v nemocniciach. Pre nedostatok detských psychiatrov a lôžok na detskej psychiatrii musíme pacientov umiestňovať aj na iné oddelenia. Každému sa to zdá ako nenormálne, ale sme nútení to takto riešiť,“ povedal pre Postoj Peter Visolajský.

„Detská psychiatria vo fakultnej nemocnici nemôže byť postavená na jednom dôchodcovi." Zdieľať

Prečo nepribúda mladých medikov, ktorí majú záujem o tento odbor? Detská psychiatria je náročná špecializácia, lekári v nej musia riešiť nielen detského pacienta, ale aj rodičov. „Keď máte celkovo nedostatok a nezáujem ľudí pracovať na Slovensku v zdravotníctve, tak tie najzložitejšie špecializácie majú najokatejší problém. Podobná situácia vzniká už aj na pediatrii,“ doplnil.

Hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu upozornila ešte na ďalší problém, ktorý na Slovensku máme. Chýbajú aj detenčné lôžka pre deti a adolescentov, ktoré páchajú závažnú trestnú činnosť. Nemáme ani lôžka pre deti s látkovými či nelátkovými závislosťami.

„Na oddelenia pre dospelých nemôžu byť takíto pacienti vzhľadom na svoj vek prijatí a na bežných pediatrických lôžkach nie sú vítaní. Ich pobyt tam nie je možný a ani vhodný,“ zdôraznila Terézia Rosenbergerová. Nemáme ani jediné lôžko pre pacientov so súdom určenou ochrannou liečbou.

Mladí opití medzi detskými pacientmi

Peter Visolajský potvrdil, že s týmto majú v bežnej nemocničnej praxi veľký problém. „Stáva sa, že k nám na detské oddelenie privezú mladého opitého agresívneho chlapca. Privedú ho dvaja policajti a traja členia RZP a zložia ho jednej 50-ročnej útlej sestre na detskom oddelení medzi ostatných detských pacientov,“ opisuje Visolajský.

Potvrdil, že na oddelení zažili veľmi dramatické situácie, keď sú títo mladí ľudia agresívni verbálne aj fyzicky a sestričky ich nedokážu udržať. Pritom majú nablízku deti, ktorým môžu ublížiť. „Stalo sa, že som ráno našiel sestry, ktoré dostali kopanec do brucha, boli dopľuté, o nadávkach ani nehovorím. Pýtam sa, kto za takýchto podmienok tu bude ešte chcieť robiť sestru?“

Čo podľa hlavnej odborníčky Rosenbergerovej potrebuje detská psychiatria na Slovensku? Urgentne rozšíriť lôžka, vybudovať ešte jednu alebo dve štátne liečebne, hoci aj s menšou kapacitou, ale aby boli dostupnejšie a umožňovali rodičom zúčastňovať sa na terapii, pretože aj tie sú dôležitou súčasťou liečby. A nesmie sa zabúdať ani na detské stacionáre.

Detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová potvrdila, že v súčasnosti nestúpa len počet pacientov, ale aj závažnosť diagnóz. „Stúpa počet detí so samovražednou aktivitou, so závislosťami, s ťažkými depresiami, so sebapoškodzovaním. Narastá tiež počet detí s autistickými poruchami. Ich rodičia sú zúfalí, hľadajú pomoc, potrebujú sa posunúť, naučiť sa zvládnuť svoje deti, ktorým často nerozumejú. Čakacie lehoty sú však dlhé,“ dodala.

Projekty sú. Chýba niekto, kto by začal

Psychiatrička potvrdila, že riešenie viacerých problémov je už rozpracovaných. „Vypracovali sme štandardy  pre liečbu detí s poruchami autistického spektra, poruchami príjmu potravy, máme hotové koncepcie stacionárov, máme projekty na oddelenia v Košiciach, v Martine. Chýba len niekto, kto by už začal.“

Na realizáciu plánov si zrejme ešte počkáme. Najnovšie sa reforme v tejto oblasti venuje schválený Plán obnovy v kapitole Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie. Problémy pomenúva celkom presne.

„Zdravotno-sociálna starostlivosť v oblasti duševného zdravia na Slovensku je zastaraná. Reforma psychiatrickej starostlivosti pri prechode na trhovú ekonomiku v roku 1989 neprebehla. Regionálna aj časová dostupnosť služieb je slabá, chýba personál a adekvátne materiálovo-technické zabezpečenie... Nedostatky sú najmä v ústavnej psychiatrickej starostlivosti o deti a seniorov.“

Tiež vyčísľuje, aké náklady spôsobujú duševné choroby pre našu spoločnosť. „Duševné poruchy vytvárajú pre Slovensko spoločenské náklady odhadom vo výške 2 miliárd eur, z toho miliardu vinou poklesu produktivity obyvateľstva, zvyšok tvoria náklady na zdravotnú starostlivosť o pridružené fyzické ochorenia a náklady na sociálne zabezpečenie. Duševné poruchy sú podľa mnohých výskumov tiež spojené s vyššou chudobou, kriminalitou a nižšou vzdelanosťou a stabilitou rodín.“

Ako jeden z prvých krokov bude vytvorenie Národného programu duševného zdravia pre roky 2022 až 2030, ktorý musí byť predložený vláde najneskôr v decembri tohto roka.

Na programe dňa je zase len program.

„Z chorých detí, z detí s narušeným osobnostným vývinom, z detí s rôznymi psychiatrickými diagnózami bez našej pomoci zdraví dospelí nevyrastú.“ Zdieľať

„Stav je alarmujúci. Stačí sledovať médiá. Závažnosť dôsledkov a správania sa neriešených psychiatrických pacientov hovoria samy za seba. Stúpa agresivita, neprimeranosť správania,“ zdôraznila. „Z chorých detí, z detí s narušeným osobnostným vývinom, z detí s rôznymi psychiatrickými diagnózami bez našej pomoci zdraví dospelí nevyrastú,“ varuje pedopsychiatrička Rosenbergerová.

Ako povedala, oceňuje, že prezidentka Zuzana Čaputová otvorila diskusiu a prejavila záujem o pedopsychiatru. Ale má pre ňu jeden odkaz.

„Chcem ju pozvať aj do Martina, do Košíc, kde rovnako žijú deti, mladiství a zúfalí rodičia. Slovensko sa tabuľkou Bratislava nekončí, skôr sa len začína.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva