Vlani jeden chlapec len vo veku do štrnásť rokov nevidel vo svojom živote iné východisko ako smrť. Samovraždou ukončilo svoj život ďalších šestnásť mladých ľudí vo veku od 15 do 19 rokov, jedenásť chlapcov a päť dievčat.

Pri pokusoch o samovraždu ukazujú čísla hrozivý trend. Minulý rok sa o ňu pokúsilo najviac detí a tínedžerov od roku 2008, medziročne ich nárast stúpol o tretinu, informuje Národné centrum zdravotníckych informácií.

V absolútnych číslach sú tieto štatistiky mrazivé. V roku 2022 sa pokúsilo o samovraždu 79 detí vo veku do štrnásť rokov. Z toho 5 chlapcov a 74 dievčat, väčšina z nich pochádza z Bratislavského a Trnavského kraja.

V kategórii mladých od 15 do 19 rokov tak spravilo až 148 tínedžerov, 33 chlapcov a 115 dievčat, pričom výrazne prevyšujú mladí pochádzajúci najmä z Bratislavského kraja.

Podľa zistených údajov sa dlhodobo k takémuto kroku odhodlávajú častejšie dievčatá ako chlapci. Psychológovia to zdôvodňujú odlišným prežívaním dievčat, ktoré je menej čitateľné dokonca aj rodičmi. Kým chlapci sa pri nejakom probléme prejavujú skôr agresívne, dievčatá sa zvyknú utiahnuť do seba.

Realita môže byť oveľa horšia

Hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu ministerstva zdravotníctva Terézia Rosenbergerová, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach, upozorňuje, že pre súčasný systém zadávania diagnóz nie sú čísla o samovražedných pokusoch detí presné a takýchto detí je oveľa viac. „Myslím si, že presnú štatistiku sa nepodarí zadať nikomu,“ povedala pre Postoj.

„Naše detské oddelenia, interné a chirurgické ambulancie denne zachytávajú deti po samovražedných pokusoch. Nedokonalý systém zadávania diagnóz, kde pre lekára je prvotná rana či intoxikácia, až potom pokus, inak je výkon neplatný, nedovolia zachytiť všetky deti s pokusmi o samovraždu,“ vysvetľuje detská psychiatrička.

„Druhým momentom je častá bagatelizácia pokusu, veď sa nič vážne nestalo, dieťa môže ísť domov a mnohé z nich sa k psychiatrovi vôbec nedostanú,“ dodáva.

Zachytávanie počtu pokusov detí o samovraždu ovplyvňujú podľa lekárky aj samotní rodičia, niektorí z nich podpíšu reverz a nie sú ochotní navštíviť s dieťaťom psychiatra.

„Tieto stratégie sú dôvodom, že nám mnoho detí so samovražednými myšlienkami a pokusmi uniká. Kým nás nedobehne smrť,“ povedala Terézia Rosenbergerová.

Môže za všetko pandémia?

Viacerí psychiatri varujú, že duševné zdravie mladých je po pandémii vo veľmi zlom stave, pričom dostupnosť starostlivosti je čoraz horšia.

Detská psychiatrička Rosenbergerová súhlasí s tým, že pandémia zmenila životy väčšiny ľudí, nemyslí si však, že je jedinou príčinou zmeny správania sa dospelých i detí.

„Faktom však je, že zohrala veľkú rolu a odkryla nestabilitu rodín i spoločnosti. Narušenie vzťahov, nárast agresivity, egocentrizmu sa po pandémii zviditeľnili v oveľa väčšej miere,“ myslí si.

Aj rovesnícke vzťahy detí a mladých ľudí sa počas pandémie veľmi zmenili. Detská psychiatrička vidí problém najmä v tom, že pre pandémiu sa toto všetko začalo odohrávať v online sfére.

„Rozvinula sa kyberšikana, pri veľkej časti detí a adolescentov aj absolútna závislosť od obrazoviek,“ hovorí o vedľajších prejavoch dištančného vzdelávania a sociálnych kontaktov detí, ktoré dlhé mesiace prebiehali online.

„Siete plné hrdinov poskytli aj priame návody na takzvané adrenalínové dobrodružstvá. Bolo veľa detí, ktoré podľahli tlaku sietí a začali súťažiť, kto zje viac liekov, ako sa poreže, odkiaľ skočí a podobne, víťazstvo u mnohých predstavovala smrť,“ upozornila Rosenbergerová.

Ilustračné foto: Pixabay

Kyberšikana začína byť v detskom svete veľký problém. Výskum prežívania a správania detí a mládeže na Slovensku za rok 2022, ktorý realizovalo Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ukázal, že štvrtina detí vo veku od 9 do 17 rokov má skúsenosť s online šikanou.

Podľa výskumu sú častejšou obeťou kyberšikany dievčatá a tie na ňu reagujú aj oveľa citlivejšie ako chlapci. Pritom až tretina detí, ktoré sa stretli s online šikanovaním, o ňom nehovorila vôbec s nikým a snažila sa s ním vyrovnať sama. 

Že to nie je jednoduché, poukazujú aj najnovšie dáta z prvého polroka 2023 z internetovej poradne IPčko. V tomto období zaznamenali až 220-percentný nárast kontaktov mladých ľudí, ktorí poradňu oslovili v téme fenomény internetu. Poradňa tiež zaznamenala u mladých až 170-percentný nárast problémov s poruchou príjmu potravy. 

Mladí ľudia sa anonymne obracajú na odborníkov najčastejšie pre pocity osamelosti, stres a tlak na výkon a na treťom mieste sú to práve myšlienky na ukončenie života.

„Mladí sa cítia osamelo aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Majú pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože je naša spoločnosť výrazne orientovaná na výkon,“ vysvetlila pre Postoj Zuzana Juráneková z IPčka.

„Boja sa zlyhať, boja sa sklamať, svoju hodnotu vnímajú cez výkon, pretože im to tak spoločnosť nastavuje, a často sa uzatvárajú do seba. Majú pocit, že nemajú s kým a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi,“ dodala.

Čítajte tiež

Chýbajúci psychiatri Slovenské zdravotníctvo nevie pomôcť detskej duši

Alena Potocká

Ak dieťa nespraví niečo závažné, musí so svojimi problémami počkať aj pár mesiacov. Na pomoc autistickým deťom už ani nie je priestor.

Podľa Zuzany Juránekovej najväčším nebezpečenstvom je, že ak mladí ľudia ostávajú s takýmito pocitmi dlhodobo osamote, môže to prerásť do rôznych duševných ťažkostí, sebapoškodzovania či myšlienok na samovraždu.

Pokus o samovraždu je často to prvé, čo dieťaťu napadne

A ako ukazujú najnovšie čísla, myšlienky na samovraždu bez pomoci najbližších nemajú ďaleko k činom.

„V strese, kríze, vo vystupňovanej afektívnej reakcii je samovražedný pokus často prvým riešením, ktoré dieťaťu napadne. Mnohým veľmi rýchlo uľaví napätie,“ vysvetlila pre Postoj Terézia Rosenbergerová.

„Keď vyšetrujeme deti, po pokusoch často hovoria: nechcel som zomrieť, iba niečo urobiť, už som si nevedel rady,“ dodala. Upozorňuje, že práve nedostatok času nás dospelých alebo bagatelizácia problému môže byť povestnou poslednou kvapkou v prežívaní dieťaťa.

„Našťastie väčšina tých, čo sa rozhodnú pre pokus, snaží sa to urobiť tak, aby ich niekto našiel, vedel o tom, bol blízko,“ dodáva lekárka.

Medzi deťmi a tínedžermi rastú aj prejavy sebapoškodzovania, podľa slov lekárky si režú najčastejšie ruky, stehná či brucho a svoje konanie zdôvodňujú tým, že sa im po porezaní uľaví. „Musím povedať, že dieťa s porezaným predlaktím rodičov znepokojuje viac ako dieťa po intoxikácii liekmi, alkoholom či po samovražednom pokuse,“ dodáva Rosenbergerová.

Neprehliadajme žarty či „bezvýznamné reči“

Detská psychiatrička upozorňuje, že samovražda je medzi deťmi a adolescentmi druhá najčastejšia príčina smrti po úrazoch. Ako dospelí by sme preto mali byť vnímaví voči niektorým prejavom správania sa detí.

„Mali by sme si uvedomiť, že aj ten, kto sa bezvýznamne alebo žartom zmieni o tom, že už nechce žiť, načo žije, môže takto rozmýšľať už dlho. Nie je pravda, že ten, kto hovorí, že si niečo urobí, to nikdy neurobí, práve naopak,“ upozorňuje na častý stereotypný postoj.

Podľa lekárky ak dieťa urobí čokoľvek, čo súvisí s manipuláciou so zdravím, malo by byť riadne odsledované. „Aj keď dieťa zje iba pár tabliet naoko bezvýznamného liečiva, nabudúce to môže byť niečo významnejšie.“

„Všeobecne si myslím, že veľa detí nevie riešiť problémy. Nevedia si rady, aj bezvýznamné problémy považujú za životné tragédie, a pokiaľ nevolia cestu agresívnej reakcie, vyberajú si často cestu smrti,“ hovorí Rosenbergerová.

A kde v tomto celom chybujú rodičia? Podľa detskej psychiatričky sa s deťmi málo rozprávajú, neučia ich riešiť konflikty, ustúpiť, hľadať kompromis a riešenie bežných situácií.

„Možno je potrebné zaviesť v živote detí zase systém, riadne fungovanie, poznať svoje deti, ich priateľov, záujmy, podporovať ich vo vytváraní pracovných návykov, rozvoji záujmov, záľub, hovoriť s nimi. Krik, tresty sú prejavom našej rodičovskej neschopnosti, zlyhania, nie výchovným postupom, ktorý pomôže vychovať zdravé dieťa,“ dodáva detská psychiatrička.