Týždenný výber šéfredaktora Fico si myslel, že Trump ho vynesie na koňa. Ale pravdou môže byť opak

Správa o priateľskom telefonáte Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom, ktorý vyvolal dôvodné obavy, že rokovať o mieri na Ukrajine budú Rusko a Amerika s vynechaním Európy, potešil len dvoch európskych premiérov, Viktora Orbána a Roberta Fica. 

Slovenský premiér pred svojím publikom na Facebooku vzápätí škodoradostne zaplesal, že tandem Trump – Putin na hlavu porazil tandem EÚ – Ukrajina. Fico sa pochválil, ako mu čas dal za pravdu, zopakoval, že „použitie ruskej vojenskej sily bolo porušením medzinárodného práva“, s dôvetkom, že „Rusko malo vážne bezpečnostné dôvody na takýto postup“. 

Inými slovami, ruská vojenská operácia bola vyprovokovaná a odôvodnená. V závere svojho statusu nad vlastnou fotografiou s Putinom, kde obaja pózujú v dobrej nálade, napísal, že kým EÚ je bezradná, on už začal decembrovým stretnutím aktívne pracovať na lepšej budúcnosti.

A Tibor Gašpar, Ficova pravá ruka v Smere, cez víkend vyhlásil, že ho teší, ak predstavitelia EÚ nebudú sedieť na prvých rozhovoroch o nastolení mieru na Ukrajine.

Pudovému nadšeniu v Smere sa dá rozumieť: po uplynulých dňoch majú ešte silnejší dôvod veriť, že bilaterálny formát mierových rokovaní posilní rolu Ruska v Európe, Američania zastavia vojenskú pomoc, Ukrajina bude oslabená a rozporciovaná.

To všetko by bolo síce v rozpore so zjavnými záujmami nielen EÚ, ale aj Slovenska, no je to plne v súlade s optikou, cez akú hľadí na svet Robert Fico a akú pretláča v krajine.

Po minulom týždni nie je ešte dôvod na paniku, ale na nemalé znepokojenie: americký minister obrany Pete Hegseth s ľahkosťou moderátora Fox News, čo je jeho pôvodný džob, rečnil v Bruseli o tom, že Ukrajina nebude členom NATO, musí urobiť územné ústupky s tým, že po prímerí má získať bezpečnostné záruky, ale demarkačnú líniu majú strážiť najmä európske jednotky, určite nie americké.

Na Hegsethových slovách zaráža v prvom rade amaterizmus: to, čo USA mohli prezentovať ako ústupky Západu počas diplomatických rokovaní s Ruskom, americký minister obrany oznámil ako východiskovú pozíciu.

Ale čo je horšie, ak v Trumpovom okolí naozaj dospeli k názoru, že USA nebudú významnou súčasťou bezpečnostných garancií voči Ukrajine, tie v takom prípade nebudú mať ani cenu papiera, na ktorom by boli napísané.

Našťastie, tak ďaleko ešte nie sme. Hegseth, ktorý sa na medzinárodnej scéne uviedol ako slon v porceláne, po pobúrených reakciách svoje slová zas trochu relativizoval a Trump následne vyhlásil, že USA budú ďalej posielať na Ukrajinu finančnú pomoc, lebo inak Putin nebude pod tlakom.

Napriek niektorým zlým signálom tak nie je jasné, aká bude vyjednávacia taktika Trumpovho tímu, aké ústupky budú žiadať od Ruska a aké od Ukrajiny a ako sa Trump zachová, ak sa Putin v skutočnosti nebude chcieť dohodnúť, lebo verí, že čas hrá na fronte v jeho prospech.

Mierové rokovania, ktoré sa čoskoro začnú v Saudskej Arábii, sa tak môžu zvrtnúť rôznymi smermi – a tak ako môžu byť sklamaní európski zástancovia Ukrajiny, nepríjemne zaskočený môže ostať aj Robert Fico a jeho tábor, ktorý hlása mier, ale v skutočnosti tým myslí ukrajinskú kapituláciu.

Čo v Smere ešte celkom nechápu

Slovenský aj maďarský premiér sa momentálne vnímajú ako politickí víťazi nástupu Trumpa, ktorý otáča doterajšiu americkú politiku voči Ukrajine, správa sa agresívne voči domácim odporcom, mimovládkam aj progresívcom. Fico a Orbán sa preto cítia ako európsky predvoj Trumpa. To síce platí, ale len politicky.

Heslo „America First“, ako ho chápe Donald Trump na medzinárodnej scéne, kde otvorene vyhlasuje vojnu multinárodným inštitúciám a pravidlám, ešte bude pre slovenského premiéra nočnou morou.

Týka sa to dvoch oblastí, výdavkov na obranu a novej americkej obchodnej politiky.

Donald Trump a jeho minister obrany opakovane naliehajú, aby európski členovia NATO zvýšili obranné výdavky na 5 percent HDP. Ako je to už pri Trumpovi zvykom, to číslo netreba brať doslovne, ani samotné USA s obrovským armádnym rozpočtom nemíňajú také percento. Je to len negociačný nástroj, ale je očividné, že európske štáty sa pod tlakom Trumpa čoskoro zaviažu k podstatne vyšším obranným výdavkom, minimálne na úrovni troch percent.

Fico už o tom aj sám hovorí, len stále opakuje, že slovenskou cestou je zvyšovanie obranných výdavkov s takzvaným duálnym použitím – predstavou nášho premiéra je, že sem zahrnie náklady na nové vojenské nemocnice a infraštruktúru ako cesty, mosty, železnice, teda všetko investičné projekty, ktoré má oceniť civilné obyvateľstvo.

Lenže je ťažké si predstaviť, že NATO a Trump budú súhlasiť s návrhom, aby si slovenská či ďalšie vlády spravili zo zvyšovania obranných výdavkov len inú obdobu plánu obnovy. Naopak, európske štáty musia oveľa masívnejšie investovať do zbrojenia a je isté, že Trump si so svojím obchodníckym inštinktom od navýšenia európskych rozpočtov sľubuje aj nové zákazky pre americké zbrojovky.

Trumpove požiadavky na obranu tak budú napínať už beztak napnutú strunu Ficovej konsolidácie – nepôjde o žiadne desiatky, ale veľké stovky miliónov eur, ktoré bude potrebné ušetriť či získať cez iné opatrenia.

No ešte oveľa väčším problémom pre Slovensko je plán, ktorý Donald Trump ohlásil minulý štvrtok. Trumpov tím chce začiatkom apríla predstaviť novú obchodnú politiku takzvaných recipročných colných sadzieb voči konkrétnym štátom a regiónom vrátane EÚ.

Časové okno vytvára priestor na kompromisy, do Washingtonu už preto v najbližších dňoch vycestuje eurokomisár Maroš Šefčovič. Trump hovorí o nastolení ekonomickej spravodlivosti, jeho argumentácia je však trumpovsky účelová, a ak prejde k činom, bude to koniec systému globálneho obchodu, ako sme ho poznali posledné desaťročia.

Trumpov tím tvrdí, že je nespravodlivé, ak Američania uvaľujú na európske autá len dvaapolpercentné clá, kým európska sadzba na dovoz amerických áut je 10 percent. 

To síce pôsobí asymetricky, ale súčasne platí, že na pickupy, ktoré sú v USA mimoriadne populárne, uvaľujú Američania clo vo výške 25 percent. Trump a jeho experti navyše konštatujú, že pod reciprocitou nerozumejú len vyrovnanie colných sadzieb v položkách, kde si Američania účtujú nižšie colné poplatky. 

Za nepriateľskú daň na americké produkty považujú aj systém DPH (ktorú v USA v tejto podobe nemajú), čo je zavádzajúci argument, keďže táto daň sa v jednotlivých štátoch EÚ vzťahuje nielen na importované, ale aj na domáce produkty. Nová americká administratíva však tvrdí, že DPH, ktoré je v EÚ v priemere na úrovni 21 percent – v Maďarsku dokonca 27 a na Slovensku po novom 23 percent –, treba ešte prirátať k colným sadzbám, ktoré Európania uvaľujú na importovaný tovar z USA.

Európski vyjednávači budú mať veľa práce, aby zapôsobili na Trumpa, no ten vyzerá tentoraz omnoho odhodlanejší ako v prvom funkčnom období, keď ho Junckerova Komisia odstrašila zoznamom vybraných produktov (citlivých pre republikánsky segment voličov a podnikateľov), na ktoré EÚ hrozila odvetnými clami.

Teraz to vyzerá, že Trumpovi sa už nebude dať vyhovoriť politika vyšších ciel. EÚ môže rokovaniami azda dosiahnuť, aby to nebolo také zlé, ako to vyplýva z jeho hrozivej rétoriky.

Rokovania Európskej komisie s Trumpovou administratívou tak budú obzvlášť dôležité pre štáty ako Slovensko.

Elvire Fabry, francúzska expertka na medzinárodný obchod, pre nemecký Der Spiegel analyzovala, koho by Trumpove clá v rámci EÚ zasiahli najviac. Podľa Fabryovej by bol dosah na EÚ extrémne tvrdý, pretože až 20 percent európskeho exportu putuje do USA. Najhoršie by dopadli Nemecko, Taliansko, Írsko, Švédsko, Rakúsko, Fínsko, Slovensko a Maďarsko. Pokiaľ ide o automobilový priemysel, tam by „recipročné clá“ najviac poškodili tri štáty, Nemecko, Slovensko a Maďarsko.

Na pochopenie slovenskej situácie stačia základné čísla: v roku 2023 vyviezli naše automobilky na americký trh autá v hodnote 3,7 miliardy eur, čo zodpovedalo asi trom percentám slovenského HDP.

Ak by teda Trump v apríli splnil, čo hovorí, slovenská ekonomika by sa z prognózy mierneho ekonomického rastu rýchlo prehupla do pásma stagnácie, ak nie recesie.

Trumpove clá by tak Roberta Fica a jeho úsilie o sociálne udržateľnú konsolidáciu trápili značne viac než odstavený ruský plyn či nemožní koaliční partneri.

Odídenci z Progresívneho SlovenskaKritika sa tam nepripúšťa, riešenia prekričia ideológiou a bežných členov si nevážia

Jakub Lipták

Tri roky od ruskej invázieTo nie je život. Ľudia majú vojny plné zuby, no boja sa jej konca aj podrazu zo strany Západu

Lukáš KekelákJuraj Brezáni

Prečerpávacia elektráreň IpeľBez ohľadu na Tarabove spôsoby ju potrebujeme. Je to najekologickejší aj najvýnosnejší spôsob skladovania elektriny

Erik Potocký

Nie je mier ako mierAko sa Fico pri Ukrajine falošne skrýva za pápeža a na čo nikdy nenabral odvahu

Imrich Gazda

Americké peniaze k nám prúdia inakFico by bol sklamaný, USAID u nás už nepodporuje takmer nič

Kristína Votrubová

Psychoterapeut Zoltán MátyusRúca sa ti najdôležitejší vzťah v živote a ty riešiš problém s pocitom hanby?

Zuzana Hanusová