Americké peniaze k nám prúdia inak Fico by bol sklamaný, USAID u nás už nepodporuje takmer nič

Len nedávno Spojené štáty oznámili, že dočasne pozastavujú takmer všetku zahraničnú pomoc. Počas 90 dní sa majú všetky programy prehodnotiť a má sa rozhodnúť o ich ďalšom pokračovaní, prípadne konci.

Ako sa píše vo výkonnom nariadení z 20. januára, dôvodom je to, že nastavenie pomoci nie je v súlade s americkými záujmami a v mnohých prípadoch je dokonca v rozpore s americkými hodnotami.

O niekoľko dní neskôr Elon Musk, ktorý pôsobí ako šéf novej komisie pre efektívnosť vlády, ohlásil, že sa začal proces zatvorenia agentúry USAID, ktorá poskytuje rozvojovú pomoc po celom svete.

Toho sa rýchlo chytil náš premiér Robert Fico a na Facebooku zverejnil list adresovaný Muskovi, v ktorom ho žiada o informácie o poskytnutých grantoch pre slovenské mimovládne organizácie a médiá.

„Je nespochybniteľné, že finančné zdroje pochádzajúce z USAID boli na Slovensku použité aj na politické ciele za účelom deformácie politického systému a zvýhodňovania určených politických strán,“ napísal Fico v liste Muskovi.

Jedlo, lieky, ideológiaČo robí agentúra USAID, ktorej Trump s Muskom vyhlásili vojnu

Michal Lukáč

„Len z neúplných verejných zdrojov je zrejmé, že agentúra USAID za pomerne krátke obdobie podporila tieto subjekty dotáciami vo výške niekoľko miliónov dolárov,“ skonštatoval premiér.

Ak sa však pozrieme na údaje dostupné vo verejných databázach, zistíme, že agentúra USAID toho na Slovensku v posledných rokoch nepodporila veľa. Pravda je taká, že takmer nič. To však neznamená, že americké štátne peniaze k nám neprúdili.

Časy USAID sa skončili už dávno

Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj USAID začala na Slovensku oficiálne pôsobiť krátko pred vznikom samostatnej republiky a oficiálne u nás ukončila svoju činnosť v roku 2000. Aj po tomto roku z nej ďalej putovali na Slovensko peniaze, jej prítomnosť však už nebola taká citeľná ako v prvých rokoch po vzniku republiky.

Do roku 2000 cez ňu prišlo na Slovensko 180 miliónov dolárov, ktoré sa investovali do množstva projektov, pričom podpora mimovládnych organizácií tvorila iba časť z nich.

Za peniaze z USAID sa budovali demokratické inštitúcie, podnikatelia sa učili fungovať v trhovom hospodárstve, transformovali sa banky, modernizovala sa energetika, zdravotníctvo, školstvo, odstraňovali sa environmentálne záťaže.

Agentúru žiadali o pomoc samotné ministerstvá, ale aj firmy.  

Podrobné informácie o činnosti USAID na Slovensku v týchto rokoch boli až donedávna dostupné na oficiálnej stránke agentúry. Tá od februára nefunguje. Informácie sa však stále dajú dohľadať cez internetový archív.

Kancelária agentúry na Slovensku bola na začiatku nového milénia zatvorená a znížili sa aj objemy amerických peňazí, ktoré k nám putovali. Už síce v oveľa menšej miere, no predsa podpora neutíchla a pretrvala dodnes. Za posledné desaťročia sa však jej podoba pretransformovala.

V roku 2018 Slovensko podpísalo s agentúrou USAID memorandum o porozumení. Tým sa odštartovala spolupráca slovenskej a americkej rozvojovej agentúry na projektoch na Balkáne a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Zaujímavosťou je, že to bolo práve počas vlády, ktorej predsedal dnešný prezident Peter Pellegrini, vtedy ešte súčasťou strany Smer.

Slovensko sa tak stalo prvou krajinou z bývalých prijímateľov americkej rozvojovej pomoci v našom regióne, s ktorou USA uzavreli takúto dohodu. SlovakAid spolu s USAID tak majú alebo, lepšie povedané, mali rozbehnuté viaceré projekty.

Čo sa týka peňazí z USAID, ktoré by končili v slovenských organizáciách, za posledných desať rokov je iba jeden prípad. V roku 2021 získala od agentúry 120-tisíc dolárov organizácia ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj na projekt pomoci bezdomovcom v Srbsku.

Foto: TASR/AP

Americké peniaze však prúdili aj na Slovensko, no nie z USAID. Ako ukazujú voľne dostupné dáta, za posledných 10 rokov bolo poskytnutých takmer 400 grantov, podpôr a príspevkov, ktoré spadali zväčša pod americké ministerstvo zahraničných vecí a obrany.

Celkovo tak bolo slovenským organizáciám a jednotlivcom pridelených deväť miliónov dolárov. Za desať rokov to je relatívne nízka suma, hlavne ak berieme do úvahy, že väčšina grantov mala hodnotu desaťtisíc dolárov a menej.

Pre úplnosť treba povedať, že tieto údaje hovoria iba o pridelených sumách, nie o tom, koľko peňazí príjemcovia reálne vyčerpali. Tieto dve čísla môžu byť odlišné. Dáta zároveň pravdepodobne nie sú úplné, keďže niektoré transakcie môžu byť utajené alebo sa ešte do databázy nedostali.

Kto dostal najviac?

Z dostupných údajov však vyplýva, že iba 13 grantov za posledných desať rokov malo hodnotu vyššiu ako stotisíc dolárov.

Najväčší jednorazový grant dostala Liga za ľudské práva v roku 2024. Mal celkovú hodnotu 300-tisíc dolárov.

Najväčšiu celkovú sumu po sčítaní všetkých grantov za posledných desať rokov získal od americkej administratívy Globsec. Celkovo ide o viac ako 368-tisíc dolárov.

Podobnú sumu získala z dvoch grantov aj mimovládna organizácia PDCS. PDCS alebo Partners for Democratic Change Slovakia organizuje rôzne kurzy a konferencie a podporuje ďalšie mimovládne organizácie, ktoré sa podľa jej mienenia zasluhujú o rozvoj liberálnej demokracie a občianskej spoločnosti.

Viac ako tristotisíc dolárov získala aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Cez dva granty jej bolo pridelených približne 340-tisíc. Veľkú sumu Američania udelili aj Technickej univerzite v Košiciach. Na projekt dostala viac ako 150-tisíc. V oboch prípadoch išlo o výskumné projekty.

Ak sa spočítajú viaceré granty dokopy, značnú sumu z amerických zdrojov dostalo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Od roku 2020 získalo granty spolu za takmer 300-tisíc dolárov.

Nad hranicu stotisíc dolárov sa dostala aj už spomínaná ADRA, ako aj organizácia Campleaders Slovakia. Tá organizovala programy Work and Travel pre mladých ľudí.

Ďalšou spoločnosťou je PR agentúra Seesame, ktorá z grantu financovala kampaň o slobode a demokracii.

Presne stotisíc dolárov dostala Slovenská debatná asociácia na projekt kapacitácie učiteľov v boji proti dezinformáciám.

Medzi ďalšími úspešnými žiadateľmi sú notoricky známe mimovládne organizácie ako:

• Transparency International Slovensko – kumulatívne takmer 200-tisíc dolárov,
• Nadácia otvorenej spoločnosti – kumulatívne 122-tisíc dolárov,
• Inštitút pre verejné otázky – necelých 100-tisíc dolárov,
• Slovensko.digital – kumulatívne 90-tisíc dolárov,
• Nadácia Milana Šimečku – kumulatívne takmer 90-tisíc dolárov,
• Via Iuris – kumulatívne 84-tisíc dolárov,
• Nadácia Pontis – kumulatívne 49-tisíc dolárov.

Dúhové organizácie, Rómovia, knižnice aj vydavateľstvá

Americká vláda podporila aj viaceré mimovládky, ktoré sa zaoberajú podporou LGBTI na Slovensku. Najviac bolo pridelené Iniciatíve Inakosť, celkovo ide o 162-tisíc dolárov. Ako však pre Pravdu povedal jej riaditeľ Martin Macko, jeden z grantov bol iba na začiatku, prostriedky teda ešte z veľkej časti neboli vyplatené a zrejme už ani nebudú. 

Dúhový PRIDE Bratislava dostal 13-tisíc a občianske združenie Dúhové rodiny 21-tisíc. Občianske združenie Saplinq, ktoré okrem iného organizuje PRIDE Košice, získalo z amerických zdrojov dokopy 63-tisíc dolárov.

Dokopy 45-tisíc dolárov dostalo aj občianske združenie Dúha na východe.

Americké peniaze išli aj na prácu s rómskou menšinou a chudobnými komunitami. Združenie Cesta von napríklad takto získalo spolu 74-tisíc dolárov.

Peniaze získalo aj vydavateľstvo N Press, ktoré vydáva Denník N. Išlo o jeden grant vo výške 55-tisíc. Peniaze získala aj Nadácia Petit Academy prepojená s denníkom Sme. Celkovo dostala granty vo výške viac ako 74-tisíc dolárov.  

Menšie čiastky dostali aj rôzne knižnice. Na podporu v tejto oblasti išlo za posledných desať rokov na Slovensku z amerických peňazí viac ako 160-tisíc dolárov.

Peniaze si rozdelili Štátna vedecká knižnica v Košiciach, v Banskej Bystrici, Krajská knižnica v Žiline, Univerzitná knižnica v Bratislave a Oravská knižnica Antona Habovštiaka.

Podporené boli aj univerzity. Okrem veľkých grantov pre nitriansku univerzitu a Technickú univerzitu v Košiciach dostali peniaze aj Univerzita Komenského a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Išlo však o výrazne menšie sumy.

V roku 2020 získalo grant v hodnote 10-tisíc dolárov aj Kolégium Antona Neuwirtha na organizáciu seminára Free Society.

Americké peniaze idú aj štátu

Okrem podpory mimovládnych organizácií či vysokých škôl išli americké peniaze aj štátu. A nešlo o malé sumy.

Ide hlavne o nákupy americkej zbrojnej techniky, ktoré spolufinancovali Američania, napríklad o nákup vozidiel Oshkosh a vrtuľníkov Blackhawk. Tie by mali byť z veľkej časti financované americkou vládou v rámci kompenzácie za vojenskú techniku, ktorú Slovensko postúpilo Ukrajine.

Zmeny, ktorá zaviedla Trumpova administratíva, môžu zamiešať karty aj v ďalšom veľkom projekte. Iba v októbri minulého roka ministerka hospodárstva Denisa Saková ohlásila, že Slovensku sa podarilo získať grant na podporu súvisiacu s malými modulárnymi reaktormi.

Grant mal výšku päť miliónov dolárov a mal byť financovaný americkými vládnymi peniazmi. Je však otázne, či sa teraz aj zrealizuje.