Skúsenosti lekárok v praxi Hádam nedáme na operačku ženu. Vás sa neoplatí zaúčať, ste vydatá. Čo zažívajú lekárky v nemocnici?

„Už na chodbe pred pohovorom mi primár povedal, že vlastne nevie, prečo mi odpísal, lebo on chce zobrať muža, a poslal ma rovno domov,“ hovorí začínajúca lekárka Etela, ktorá v júni skončila medicínu.

Nejde o jej pravé meno. Jej identitu redakcia pozná, ale z dôvodu obáv a možných dôsledkov sa o svojej skúsenosti rozhodla prehovoriť len anonymne.

Ešte pred svojou poslednou štátnicou absolvovala viacero pohovorov na gynekologicko-pôrodníckych klinikách vo viacerých veľkých štátnych, ale aj menších súkromných regionálnych nemocniciach naprieč Slovenskom.

Dokopy sa hlásila na deväť pracovísk, zobrali ju len na jedno.

„Už počas školy počúvaš, že ženy do chirurgických odborov nepatria. Vedela som, že to môže byť problém, ale šokovalo ma, že to je až takéto,“ hovorí.

Na tri kliniky posielala žiadosti v rovnakom čase ako jej spolužiak. „Niektoré nemocnice mi nedali ani šancu prísť na pohovor. Zatiaľ čo mne odpísali, že majú plné stavy a nepotrebujú absolventa, v tom istom týždni môjho spolužiaka na pohovor pozvali a hneď aj vzali,“ hovorí Etela.

To medicínu končia už len ženy?

Ak aj Etelu na pohovor pozvali, väčšinou neuspela. Príčinu videla nielen v tom, že je žena, ale aj v tom, že je vydatá.

„Vošla som na pohovor a nedala som si dole obrúčku ani snubný prsteň. Keď to obaja lekári zbadali, nastala päťsekundová pauza, počas ktorej sa mi pozerali na ruku. A potom začali s otázkami, či mám partnera, čo robí, či je ochotný prispôsobiť sa lekárskemu životnému štýlu, či a kedy chcem mať deti a či si uplatňujem výhradu vo svedomí,“ vraví Etela s tým, že to zažila opakovane, zatiaľ čo pri jej spolužiakovi to nebola téma.

Viac ako otázky ju však zarazila arogancia, s akou ich od lekárov dostávala. Vzhľadom na to, že je čerstvou absolventkou medicíny, nevidela zmysel ohradiť sa. „Ešte viac by som si uškodila.“

Zdroj foto: Agel

Priznáva, že viaceré gynekologicko-pôrodnícke kliniky mali problém aj s tým, že odmieta vykonávať potraty, a to aj z medicínskej indikácie. Nakoniec však našla pracovisko, kde jej to primár nedal pocítiť.

„Jediné, čo sa spýtal, bolo, či už muži ani nechodia na medicínu, lebo dostal žiadosti do práce iba od žien,“ hovorí Etela.

Poznámka lekára má svoju relevanciu, pretože štúdium medicíny na Slovensku už dlhodobo končia väčšinovo ženy. V roku 2025 skončilo na všetkých tunajších lekárskych fakultách 1565 študentov, z toho bolo 1075 žien, teda necelých sedemdesiat percent. Keby sme dáta očistili o zahraničných študentov, pomer žien k mužom by bol ešte vyšší.

Diskrimináciu cítia najmä na gynekológii a chirurgii

O tom, že diskriminácia žien v zdravotníctve nie je ojedinelou skúsenosťou, nevypovedá len svedectvo Etely, ktorú kariéra v medicíne ešte len čaká, ale aj slová mnohých lekárok, ktoré v nej už roky pôsobia.

Iniciatíva Mladí lekári v roku 2025 realizovala prieskum o potrebách lekárov a lekárok, do ktorého sa zapojilo anonymne 1167 zdravotníkov – od čerstvých absolventov až po špecialistov s viac než dvadsiatimi rokmi praxe, naprieč viac ako tridsiatimi medicínskymi odbormi.

Až 75 percent zúčastnených na prieskume boli práve ženy.

Okrem pripravenosti po štúdiu či problémov počas praxe lekári v prieskume opísali aj svoje skúsenosti s diskrimináciou na pracovisku, ktorú zažilo až šesťdesiat percent opýtaných. Aj v tomto prípade ide predovšetkým o ženy.

Znevýhodňovanie podľa veku, pohlavia alebo rodičovstva patrí medzi top tri najčastejšie formy diskriminácie lekárok spolu s urážlivými a stereotypnými poznámkami, ako aj neprimeranou záťažou či rozdeľovaním služieb. V tesnom závese je odopretie medicínskych výkonov či stáží.

Najčastejšie sa s nejakou formou diskriminácie stretávajú lekári na gynekológii, všeobecnej chirurgii a neurológii. Hlavnú rolu v týchto príbehoch zohráva primár či iný nadriadený.

Dáta z dotazníkov pre Mladých lekárov spracoval Filip Vítek a Adrián Binka.

Aj muži hovoria o „pozitívnej diskriminácii“

Organizácia Mladí lekári redakcii denníka Postoj sprístupnila 190 anonymizovaných výpovedí lekárov z dotazníka. V drvivej väčšine ide o skúsenosti lekárok s diskrimináciou.

Vzorka odpovedí ukazuje, že ide o celoplošný problém, ktorý sa netýka len súkromných či štátnych pracovísk, konkrétnej odbornosti či regiónu.

Tlak, ktorý zažívajú lekárky pri nástupe do praxe pokladá organizácia Mladých lekárov za alarmujúci.

Ako to podľa nich vyzerá v praxi?

„Nemala som možnosť odvádzať pôrody preto, lebo v pôrodnici bola po celý čas lekárka, ktorá ma nemala rada,“ uviedla začínajúca gynekologička. Ďalšia hovorí, že pri hľadaní práce ju vysmiali za ambíciu stať sa chirurgičkou. „Posielali ma na pediatriu a zosmiešňovali už len to, že som sa uchádzala o miesto na chirurgii.“

„Náš primár nepovažuje ženy za rovnocenné. Už na pracovnom pohovore mi povedal, že priorita bola prijať chlapa,“ opísala zas mladá patologička. Mnohé odpovede potvrdzujú aj skúsenosť Etely.

To, že sú muži pri pohovoroch vo výhode, otvorene priznávajú aj lekári, ktorí to zažili. Hovoria o tom, že sa do práce dostali na základe „pozitívnej diskriminácie“ bez ohľadu na akékoľvek kritériá. „Rovno mi povedali, že ma pred ženou uprednostnia,“ spomína jeden z nich.

Máte rešpekt iba za cenu, že nerobíte chyby

„Už na pohovore mi povedali, že sa mám zmieriť s tým, že ako žena operovať nebudem a budem len v ambulancii,“ približuje v prieskume jedna z mladých lekárok. A iná staršia jej vo svojej odpovedi dáva za pravdu.

„Na chirurgii som bola jediná žena. Pokiaľ som makala a veľa slúžila, do atestácie bolo všetko v pohode. Keď mal prísť po atestácii kariérny rast a viac možností operovať, bola som odsúvaná do ambulancie a do služieb s komentárom, že do mňa netreba investovať, keďže čoskoro môžem ísť na materskú. Chvíľu som to vydržala a potom odišla do iného odboru, kde začínam odznova,“ vraví chirurgička, ktorá prešla na gynekológiu.

„Hádam nebudeme dávať na operačku ženu, radšej nech zostane kolega po nočnej,“ opísala gynekologička pred atestáciou.

Aj ďalšia pôrodníčka sa sťažovala na úmyselné zahlcovanie administratívou namiesto operovania a rozdeľovanie práce na základe vzťahov, sympatií a nálady prednostu.

Časté je aj ponižovanie. „Som žena a som pi**, povedal mi chirurg priamo pred medikmi a mojím prednostom, ktorý mi povedal, že aj keď je to nespravodlivé, chirurg ako starší doktor má vždy pravdu,“ hovorí internistka s dvojročnou praxou.

„Môžete mať rešpekt, ale iba za cenu, že nerobíte chyby a nikdy neprejavíte emócie, lebo potom ste pre nich len žena. Je to ťažké a nie je to správne. Pánom sa však často toleruje na operačnej sále aj to, keď hodia ostrý nástroj do kolegu, lebo má chudák zlý deň,“ posťažovala sa dlhoročná lekárka z Bratislavy s tým, že sa ženy v medicíne nemôžu sťažovať, lebo sú potom za „hysterky“.

Nepúšťajú ma operovať, lebo som už matka

Niektoré opísali skúsenosť aj s tým, že im pre pohlavie alebo tehotenstvo komplikovali proces atestácie. „Si žena, choď na materskú, na atestáciu máš čas,“ uviedla mladá internistka.

Zdroj foto: Penta Hospitals

Staršia kardiologička zas videla pri zaúčaní niektorých výkonov protežovanie svojich mladších mužských kolegov. „Vás sa neoplatí zaúčať, ste vydatá,“ počula od nadriadeného. A podobných výpovedí je viacero. O nemožnosti cirkulácie v porovnaní s mužmi hovoria aj ďalšie lekárky.

„Starší lekári mi stále dávajú pociťovať, že som žena lekárka, a často nerešpektujú a zosmiešňujú moje rozhodnutia,“ svedčí zas urologička, ktorej kolegovia opakujú, že žena do chirurgie nepatrí.

Voči diskriminácii svojich kolegýň v chirurgických odboroch v dotazníku sa ohradilo aj viacero lekárov.

Iné lekárky hovoria o tom, ako im v praxi uškodilo, že si založili rodinu. „Ako ženu ma nepúšťajú operovať, mám desatinu výkonov v porovnaní s mužmi, lebo som už ,matka‘.“ Ďalšiu zas pre rodinu nabádali kolegovia k tomu, aby chirurgiu úplne opustila.

„Môj nadriadený starší lekár mi po návrate z materskej dovolenky povedal, že som ‚vykojená‘ a veľmi sa na tom zabával. Nadriadená ma potom nútila do neodborných postupov,“ uviedla lekárka s vyše desaťročnou praxou.

Neférovo sa podľa niektorých k lekárkam nesprávajú výhradne muži. „Šéfka odďaľuje moju cirkuláciu, lebo som matka a mám malé dieťa, preto mi hovorí, že radšej pustí cirkulovať niekoho iného,“ bolí lekárku z urgentu. Iná zas hovorí o vyslovenom zákaze otehotnieť v zlej personálnej situácii na oddelení.

Kolega sa ma snažil presvedčiť, že ženy nemôžu byť chirurgičky, tvrdí Kušíková

Na skúsenosť s diskrimináciou v zdravotníctve sme sa opýtali dvoch lekárok – Evy Kušíkovej, anestéziologičky vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, a pediatričky Kristíny Visolajskej.

Kušíková sa s podceňovaním žien v medicíne stretla opakovane. Sama sa chcela stať chirurgičkou, ale jeden chirurg jej to ešte na medicíne vyhovoril, preto si zvolila anestéziológiu.

„Nebol mizogýnny, skôr mi pragmaticky vysvetlil, že nebudem dostávať dosť šancí, vypadnem počas materskej, a preto začnem zaostávať v schopnostiach za kolegami, čím sa zacyklí bludný kruh.“

Hoci Kušíková dnes pôsobí ako zástupkyňa prednostu oddelenia, sama bola svedkom toho, ako jej skúsenú kolegyňu na predošlom pracovisku odmietli prijať na vyššiu pozíciu z dôvodu, že „to nie je pozícia pre ženu“.

Pripomína, že aj keď na pracovisku ženy počtom prevládajú, často sú vo vedení muži. „Myslím si, že teória pravdepodobnosti hovorí, že ak majú všetci rovnaké podmienky a šance, tak takýto výrazný a sústavný nepomer nevznikne,“ vraví Kušíková.

Eva Kušíková s kolegom. Archív E. K.

Vyjadrenia lekárok z prieskumu ju vôbec neprekvapujú. Sama hovorí, ako sa ju pred pár týždňami snažil mladý kolega chirurg presvedčiť o tom, že ženy nemôžu byť chirurgičky, pretože by v noci nevedeli vydržať stáť pri operačnom stole.

„To, že pri tom istom operačnom stole s ním stojí sestra inštrumentárka a pri hlave pacienta stojí anestéziologička a anestéziologická sestra a že všetky tieto ženy prídu k stolu skôr ako on a odídu zo sály neskôr než on, jeho pevné presvedčenie nezmenilo. Spomenula som si na tento rozhovor minulý týždeň, keď som strávila pri jednej operácii sedemnásť hodín v kuse.“

Visolajskú preto, že je žena, nespochybňovali

Pediatrička Kristína Visolajská tvrdí, že sa počas svojej praxe ako lekárka nikdy nestretla s tým, že by sa jej niekto nevenoval alebo ju spochybňoval preto, že je žena.

„Jediné, čo zavážilo, bolo, či mám v hlave vedomosti alebo nie, či mi môžu zveriť aj ťažšiu prácu, ťažšieho pacienta a či si robím svoju prácu poctivo,“ hovorí.

Ako mladá lekárka podľa vlastných slov dostala dostatok príležitostí. „Nemala som pocit, že by som nejaký výkon nemohla spraviť. Vždy som sa na daný výkon teoreticky riadne pripravila a poprosila staršiu kolegyňu o dohľad, aby som ho vykonala správne.“

Visolajská dnes školí lekárov v príprave pred atestáciou a hovorí, že sa opakovane stretla s tým, že mladý lekár bol nepripravený.

„Chcel, aby som mu vedomosti doslova vlievala do hlavy, no málo pre to spravil. Na kontrolné otázky nevedel odpovedať, sebavedomie bolo neadekvátne voči vedomostiam a praxi. Tiež mám skúsenosť, že najhlasnejšie sa sťažujú na kolegov najmenej šikovní a najmenej usilovní lekári, hoci uznávam, že to neplatí všade,“ kontruje voči sťažnostiam začínajúcich lekárov.

Tiež polemizuje s tvrdeniami, či nadriadený atestáciu predlžuje umelo a neprimerane alebo má na to aj dôvod. „Po atestácii lekár robí samostatne, bez kontroly, so živými ľuďmi.“

Kristína Visolajská. Foto: Postoj/Marka Zacková

Priznáva však, že keď sa vydala, na oddelení lekári nahlas premýšľali, kedy otehotnie a vypadne zo služieb, ktoré za ňu budú musieť potiahnuť jej kolegovia.

„Keďže nás bolo málo, tieto myšlienky boli opodstatnené, lebo nadriadení museli zabezpečiť dvadsaťštyrihodinovú prevádzku. Nebrala som to nijako osobne alebo diskriminačne, vedela som sa vcítiť do kolegýň, keďže boli matky a nechceli pracovať extrémne množstvo nadčasov,“ vraví.

Priveľa žien v tíme spôsobuje problémy, priznávajú lekárky

Visolajská na margo prijímania mužov na oddelenia na úkor žien hovorí o dôležitosti pestrosti pracovného tímu, aby v ňom boli aj muži, aj ženy v rozdielnom veku.

„Považujem za nerozumné prijať napríklad päť absolventiek v podobnom veku, ktoré v podobnom čase vypadnú na materskú dovolenku, čo pre zvyšok tímu znamená, že zo stošesťdesiatich odpracovaných hodín náhle stúpnu na tristo mesačne.“

Preto sa podľa Visolajskej niekedy môže zdať, že primár uprednostní muža alebo staršiu ženu namiesto mladej lekárky. 

Kušíková dodáva, že mať v kolektíve mladú lekárku nie je pre šéfa iba hrozba jednej či viacerých materských dovoleniek. „Predstavte si situáciu, keď počas chrípkovej sezóny ráno prednosta zistí, že štyri lekárky neprídu do práce, lebo ostávajú doma s chorým dieťaťom. Je to problém, ktorý vyriešiť môže byť náročné,“ priznáva aj Kušíková s dôvetkom, že v slovenskej spoločnosti je veľká časť starostlivosti o deti a chod domácnosti stále na ženách.

Šéf kliniky uprednostnením prijatia lekára muža iba pragmaticky reaguje na mentálne nastavenie spoločnosti a sociálne podmienky, ktoré majú matky vytvorené.

„Netvrdím, že je to tak správne, iba poukazujem na to, že riešenie tohto problému musíme nachádzať v hlbších sociálnych súvislostiach a podpore žien matiek, aby sa mohli venovať svojej kariére do tej miery, do akej chcú, a nie kam ich tlačia očakávania, ktoré spoločnosť kladie na matky,“ vraví Kušíková.

Visolajská za najdôležitejšie považuje to, aby ženy neboli diskriminované mužmi, ale mohli sa slobodne rozhodnúť na základne svojich schopností, či chcú ísť v rebríčku vyššie alebo nie, či si chcú vybrať chirurgický odbor alebo nie.

„Lebo ženy sa často slobodne rozhodnú, že záujem o vyššie pozície alebo určité odbory jednoducho nemajú,“ uzatvára Visolajská.