Obávané kliešte Zo stromov nepadajú, ale riziko nákazy je od nich veľké. Hlavné je parazita čo najskôr odstrániť

Ich najznámejší zástupca, kliešť obyčajný, dokáže na človeka prenášať bakteriálne i vírusové ochorenia, ako napríklad lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu.

To však neznamená, že by sme sa mali návštevám prírody celkom vyhýbať. 

Voči týmto nákazám sa dokážeme brániť, či už preventívne, alebo dodržiavaním určitých opatrení. Kliešte nesporne majú zlú povesť a panuje o nich viacero mýtov, pre ktoré sa zdajú ešte nebezpečnejšími, než sú.

Na miesto, kde sa študujú kliešte a patogény, ktoré tieto roztoče prenášajú, sme sa vybrali za Veronikou Rusňákovou Tarageľovou, vedúcou oddelenia medicínskej zoológie Ústavu zoológie SAV.

Hoci sa týmto živočíchom venuje už viac ako dvadsaťpäť rokov, pôvodne neboli predmetom jej odborného záujmu.

Veronika Rusňáková Tarageľová. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Ako diplomovú prácu som skúmala hniezdnu biológiu lastovičky a chcela som pokračovať vo výskume vtákov,“ hovorí.

„Nakoniec ma však doktor Milan Labuda prijal na doktorandské štúdium s témou kliešte na vtákoch. Vtedy sa nevedelo veľa o tom, či majú vtáky kliešte, no keď som tu v areáli chytila prvú sýkorku, ukázalo sa, že ich mala veľmi veľa,“ pokračuje.

Zistilo sa tiež, aj tieto kliešte obsahovali baktérie, ktoré spôsobujú boreliózu.

Odvtedy sa vedecké poznanie o kliešťoch výrazne posunulo a v posledných rokoch k nemu prispievajú aj laici. Pred niekoľkými rokmi totiž vedci z Ústavu zoológie SAV spustili projekt Infokliešť, v rámci ktorého sa do výskumu môže zapojiť aj verejnosť, keďže s kliešťami má skúsenosť prakticky každý.

„Keďže pôsobíme len v Bratislave a je nás málo, sú pre nás cenné hlásenia ľudí z celého Slovenska. Vyzývame preto verejnosť, aby nám posielala hlásenia o kliešťoch vrátane fotiek, čo nám pomáha vytvárať mapu ich výskytu,“ približuje Rusňáková Tarageľová.

„Ide o takzvanú občiansku vedu. Vďaka tomu sme zistili aj nové lokality, v ktorých sa nachádzajú isté druhy kliešťov. Sme za to verejnosti veľmi vďační.“

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Bez krvi sa nerozmnoží

Kliešť je živočích príbuzný pavúkom či koscom, no má parazitický spôsob života a je prispôsobený tomu, aby sa dokázal dostať na hostiteľa bez toho, aby si ho všimol.

„Kliešť obyčajný teda neprenasleduje hostiteľa, ale číha na vegetácii s natiahnutým prvým párom končatín, na ktorých má takzvaný Hallerov orgán, ktorým vníma pach, pot, oxid uhličitý. A keď hostiteľ prechádza okolo, tak sa naňho zachytí. Potom po ňom chvíľu chodí a hľadá vhodné miesto na zahryznutie,“ opisuje Rusňáková Tarageľová. Väčšinou vyhľadáva miesta s tenkou kožou, ale môže sa prisať aj na pokožku hlavy.

Biológovia Prokop a LitavskýPri koscoch sme pozorovali pohlavné správanie, aké sme zatiaľ poznali iba u ľudí

Jakub Lipták

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je iba jedným z vyše dvadsiatich druhov na Slovensku. Celosvetovo je známych vyše deväťsto druhov. Delia sa do dvoch hlavných čeľadí – menšej, ktorá obsahuje takzvané mäkké kliešte, a väčšej, ktorá obsahuje takzvané tvrdé.

„Tvrdé kliešte majú telo z chrbtovej strany pokryté štítkom, pri samčekovi kliešťa obyčajného je to celý chrbát, pri samičke časť, pretože keď pije krv, dokáže sa zväčšiť,“ hovorí vedkyňa.

Rôzne druhy kliešťov v skúmavkách. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kliešť obyčajný je pre človeka významný tým, že na ňom parazituje najčastejšie – ale aj na iných živočíchoch – a zároveň prenáša najširšie spektrum patogénov. Jeho životný cyklus trvá štandardne tri roky.

„Samička nakladie vajíčka do hrabanky, v nej sa vyliahnu larvy a prichytávajú sa na prvého hostiteľa, ktorým môžu byť hlodavce či vtáky. Keď sa nacicajú, odpadnú a metamorfujú na druhé štádium, ktorým je nymfa,“ opisuje.

Nymfa, ktorá sa ponáša na dospelého kliešťa, len je menšia, vyhľadáva ďalšieho hostiteľa. Tými sú väčšinou vtáky či stredne veľké cicavce. Po nacicaní opäť odpadne a metamorfuje na dospelého jedinca. Ďalej už hostiteľa vyhľadáva len samička, pre ktorú je krv zdrojom potravy. Po úspešnom párení a nacicaní dokáže naklásť vajíčka.

Jašterica krátkohlavá s desiatkami kliešťov. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Dospelé kliešte sa dokážu páriť aj priamo na hostiteľovi, no ak žiadneho nenájdu, hladné vydržia aj celý rok. Keďže kliešť v každom štádiu cicia na inom hostiteľovi, je vysoká šanca, že od niektorého získa patogén, ktorý potom posúva na ďalších hostiteľov.

„Väčšinou majú ľudia na sebe práve nymfy, ktoré si nevšimnú. Keď kliešť dlho cicia, je veľká šanca prenosu patogénu,“ hovorí Rusňáková Tarageľová a dodáva, že sa to týka napríklad borélií. Vírus spôsobujúci encefalitídu sa do hostiteľa dostáva už po sekundách až minútach od zahryznutia, preto ani skoré odstránenie parazita nákaze nemusí zabrániť.

Medzi ďalšie verejnosti známe druhy patrí napríklad pijak lužný (Dermacentor reticulatus), ktorý sa vyskytuje väčšinou na psoch. Pre ne môže byť nebezpečný, lebo prenáša prvoky spôsobujúce ochorenie babezióza.

Dôležité je čo najskôr kliešťa odstrániť

Odchytiť kliešte sa vyberáme spolu s odbornou asistentkou Petrou Rajskou priamo v areáli Slovenskej akadémie vied. Keďže kliešte obľubujú chladnejšie a vlhkejšie prostredie, v podraste pod stromami na okraji lesa či priamo v lese je možné lapiť ich technikou vlajkovania, teda prechádzaním látkou upevnenou na paličke po vegetácii.

Vedkyňa Rusňáková Tarageľová zdôrazňuje, že napriek častej domnienke kliešte nepadajú zo stromov, ale držia sa na tráve, krovinách, konárikoch, pŕhľave a podobne.

Vlajkovanie. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Ich vrcholová sezóna je od marca do júna. V lete sa takmer nevyskytujú a v septembri ich početnosť opäť stúpa.

„Keďže mávame teplé zimy, ich sezóna sa predlžuje a už sme kliešte nazbierali aj v zimných mesiacoch. Vo februári sú aktívne už úplne bežne, no zaznamenali sme ich aktivitu aj v decembri,“ hovorí.

Kliešte sa vyskytujú na celom našom území s výnimkou vysokých nadmorských výšok. No aj táto hranica sa už posunula. „V minulosti sa vyskytovali do výšky osemsto metrov nad morom, ale teraz sú aj nad tisíc metrov. S oteplením sa u nás objavili aj nepôvodné druhy z teplejších európskych krajín,“ dodáva.

V prípade, že sa pohybujeme cez húštinu, je vhodné ako prevenciu zvoliť dlhé nohavice a vrchný odev s dlhými rukávmi. Odporúča sa aj šuštiakové oblečenie, na ktoré sa kliešť ťažšie zachytí. Ďalšia možnosť, ako sa chrániť, je použiť repelent.

„Ale najdôležitejšie je vždy po návrate z prírody sa prezrieť a čo najskôr kliešťa odstrániť,“ zdôrazňuje vedkyňa. Sprcha podľa jej slov nezaručuje, že kliešťa spláchneme, keďže sa aj nepricicaný dokáže na tele udržať. Niektoré kliešte dokážu dokonca prežiť aj celý prací cyklus.

S entomológom VidličkomŠváby sú prírodní sanitári, s ľuďmi žijú od praveku. Na mestskej lúke sme našli vzácny druh

Jakub Lipták

„Ďalší mýtus je, že ak v koži ostane hlavička, tak dostaneme nejakú chorobu. V koži však ostáva ich chobôtik, ktorým sa kliešť zavŕtava do kože, a ten sa môže pri odstránení odlomiť. Ale to väčšinou nie je problém a ani to nemá vplyv na prenos ochorenia,“ vysvetľuje.

Taktiež by sme kliešťa nemali natierať žiadnou masťou ani olejom, ale vybrať ho mechanicky a chytiť ho čo najbližšie ku koži, kde má ústne orgány. Na tento účel jestvujú špecializované nástroje ako pinzety či karty. Nevhodné je tiež uchopiť kliešťa za bruško, lebo ho môžeme stlačiť a tým napomôcť prenosu patogénov.

Ďalším z mýtov je, že kliešťa treba vykrútiť proti smeru hodinových ručičiek. Jeho chobôtik, ktorým sa zanára do kože, nemá žiadny závit, takže je lepšie ho skôr vykývať.

Kliešťová záhradka

V lese prichádzame k takzvanej kliešťovej záhradke – malej ohraničenej ploche s niekoľkými desiatkami bielych paličiek. Pod nimi je hrabanka, teda ideálny habitat. Táto záhradka má simulovať prírodné podmienky.

Kliešťová záhradka. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Vypustili sme sem sedemdesiat dospelých kliešťov obyčajných a sedemdesiat nýmf,“ hovorí zoologička. „Chodíme ich každý týždeň kontrolovať a sledujeme, ako číhajú. Ak ich na paličky vyliezlo veľa, vieme, že je práve obdobie, keď si treba dávať pozor.“

Na vrcholkoch viacerých paličiek vidíme číhajúce kliešte v rôznych životných fázach, a to samčeky aj samičky. Na jednej z palíc naraz pozorujeme aj päť kliešťov. Keďže sú všetky nenacicané – hovorí sa im hladné –, tu sa nedokážu ešte rozmnožiť.

Kliešť obyčajný. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Páči sa mi na tejto práci, že nielen píšeme vedecké články alebo pracujeme v laboratóriu, ale aj chodíme von. Táto psychohygiena je super,“ pochvaľuje si vedkyňa.

Napokon sa v okolí záhradky podarí navlajkovať dva kliešte – jeden z nich je výrazne červenohnedý. „To je Haemaphysalis concinna, po slovensky kliešť lužný,“ hovorí Rusňáková Tarageľová. „Cicia na zvieratách a z hľadiska rizika pre človeka nie je taký významný ako kliešť obyčajný. U nás sa vyskytuje bežne.“

Na vlajku sa zachytí aj dospelý samček kliešťa obyčajného. Oproti samičke je zvrchu celý hnedý, čo je jeho chrbtový štítok. Samička však má viac než polovicu chrbta sfarbenú načerveno. Samček pre človeka nepredstavuje riziko.

Riziko boreliózy je všade, encefalitída je iba ohniskovo

Ústav zoológie SAV ponúka aj platenú službu vyšetrenia patogénov v kliešťovi. Stačí parazita, ktorého si človek vybral z kože, doručiť osobne či poslať poštou spolu s vyplneným tlačivom, v ktorom žiadateľ určí, o analýzu ktorých patogénov má záujem.

„Vo formulári sú na výber Borrelia, Anaplasma, Babesia a Rickettsia. Väčšinou si ľudia volia to prvé, lebo lymská borelióza je najfrekventovanejšie ochorenie prenášané kliešťami,“ vysvetľuje vedkyňa. „Ľudí však upozorňujeme, že ak aj bol kliešť pozitívny, neznamená to, že majú utekať k lekárovi po antibiotiká. Druhov borélií je veľa a nie všetky sú patogénne.“

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Závisí podľa jej slov aj od toho, ako dlho kliešť cical či akú má daný človek imunitu.

„Odporúčame, aby sa človek dva mesiace sledoval, a až keď má príznaky podobné chrípke, treba ísť k lekárovi a informovať ho, že mal kliešťa pozitívneho na borélie,“ dodáva.

Okrem bakteriálnych ochorení kliešte môžu prenášať aj vírusy spôsobujúce kliešťovú encefalitídu, ale ich prítomnosť v ústave neanalyzujú.

„Je to zložitejšie, lebo vírus je nestabilnejší ako baktérie a je ťažšie detegovateľný,“ zdôvodňuje. „Proti encefalitíde však existuje účinné očkovanie, ktoré určite odporúčam. Aj my všetci v našom oddelení sme proti nej zaočkovaní.“

Určovanie druhov pod mikroskopom. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Rozdiel je aj v tom, že kým borélie, teda baktérie spôsobujúce boreliózu, sa vyskytujú všade, kde sú kliešte, encefalitída sa vyskytuje iba ohniskovo.

„U nás ide najmä o Považie, tam aj bola epidémia. No encefalitídou sa môžeme nakaziť nielen cez kliešťa, ale aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho. Ide hlavne o kozie a ovčie mlieko na salašoch,“ vysvetľuje zoologička.

V deň našej návštevy prišlo do ústavu poštou sedem zásielok s kliešťami. Podľa vedkyne je vhodné dať kliešťa do skúmavky naplnenej alkoholom, aby sa uchovala jeho DNA. „Nemal by byť vysušený. Najčastejšie ich ľudia posielajú v slivovici alebo v alpe, no už sme dostali kliešťa aj vo whisky. Ale vhodnejší je biely alkohol.“

Zásielky s kliešťami. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Výskum patogénov v kliešťovi nie je triviálna záležitosť a štandardne trvá aspoň dva dni.

„Najprv potrebujeme izolovať DNA možných mikroorganizmov, čo sa robí tak, že sa kliešť v špeciálnom roztoku rozpučí, aby sa uvoľnili baktérie z jeho čreva. Vzorky sa potom zahrievajú,“ opisuje postup. „Následne používame špecifické primery, teda krátky úsek DNA navrhnutý tak, aby sa špecificky naviazal na hľadanú sekvenciu DNA.“

„Využíva sa počas toho PCR metóda – teda polymerázová reťazová reakcia –, ktorú ľudia možno poznajú z čias covidu, keď sa robili výtery z nosa. Každá PCR reakcia je zameraná na iný patogén. DNA z kliešťa sa napipetuje do skúmavky s takzvanou PCR zmesou, ktorá obsahuje aj špecifické primery. Ak sa vo vzorke nachádza hľadaný patogén, jeho DNA sa počas PCR začne množiť. Pokiaľ sa DNA úspešne amplifikuje, teda namnoží, výsledok testu je pozitívny,“ približuje.

Veronika Rusňáková Tarageľová priznáva, že kliešte ju fascinujú. „Páči sa mi, ako vyzerajú, aspoň kým ešte nie sú nacicané. Považujem to za dokonalý tvar tela a aj ich životná stratégia je úžasná,“ hovorí. „Tento pijak je podľa mňa vyslovene pekný. Keby sa zalial do jantáru, tak je z neho šperk,“ dodáva.

Pijak lužný. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Hoci kliešte v mnohých ľuďoch vyvolávajú negatívne emócie, bližší pohľad na ne odhalí zaujímavú štruktúru ich tela, sfarbenie a mnohé detaily, ktoré bežne prehliadame. 

Aj tieto tvory sú súčasťou našej prírody a majú v nej nezastupiteľnú funkciu: regulujú populáciu iných živočíchov. 

Nezabúdajme preto, že za rovnováhu v ekosystéme vďačíme aj kliešťom.