Súboj o Prešovský kraj Mazurek nie je náš, vravia ľudia okolo Smeru a Hlasu. Migaľ kampaňuje aj za oltárom

Aj keď sa kampaň pred regionálnymi voľbami rozbieha v Prešovskom kraji pomaly, ľudia z prostredia komunálnej politiky už premýšľajú, ako môže októbrový súboj o post župana dopadnúť.

Viacerých z nich sme sa pýtali, či bude výsledok medzi Milanom Majerským a Milanom Mazurekom tesný, čo by mali spraviť Smer a Hlas, aký faktor môže byť Samuel Migaľ a či má Mazurek šancu uspieť s rómskou kartou.

Na čo sa zameria Majerský

Pre KDH a Milana Majerského sú voľby v Prešovskom kraji mimoriadne dôležité a nemôže si dovoliť porážku. Prípadný neúspech by bol pre hnutie zdrvujúcou ranou.

Môže Mazurek šéfovi KDH cestu za treťou výhrou v Prešove skomplikovať a spraviť zo súboja drámu?

Europoslanec Republiky ohlásil kandidatúru v župných voľbách pred tromi mesiacmi. „Po ôsmich rokoch skostnateného vedenia KDH je všetkým zrejmé, že nadišiel čas na zmenu,“ uviedla vtedy jeho strana. Mazurek spolu s jej lídrom Milanom Uhríkom avizoval, že „čoskoro“ predstaví program, dodnes však jeho vízia pre Prešovský kraj nie je známa.

Oficiálna kampaň sa môže začať až po uverejnení rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR, čo môže nastať najneskôr 110 dní pred voľbami, v našom prípade 6. júla. Dovtedy kandidáti využívajú prezentáciu svojej osoby väčšinou nepriamym odkazom na voľby.

Mazureka v uliciach kraja zatiaľ nevidieť. Jeho najsilnejšou zbraňou môžu byť sociálne siete, na ktorých je mimoriadne silný. Ani tam sa však zatiaľ regionálnym témam nevenuje. Jeho príspevky sú najmä o kritike Bruselu, migrácie a progresívcov.

Jedno z videí, ktoré zverejnil ešte v apríli, však môže naznačovať, ako bude jeho kampaň vyzerať. Majerského sa bude snažiť čo najviac spájať s progresívcami a seba a Republiku prezentovať ako ochrancu tradičných, konzervatívnych a národných hodnôt.

Predvolebné bilbordy Majerského by mali v Prešovskom kraji pribudnúť až počas leta, na sociálnych sieťach aj medzi ľuďmi v teréne je už dlhoročný župan prítomný naplno.

Ilustruje to napríklad sumár jeho aktivít za uplynulý víkend – jarmok v Sabinove, cyklistické preteky v Prešove, bežecké preteky v Levoči, taliansky gastronomický festival v Spišskej Sobote.

Okrem osobného kontaktu s ľuďmi bude Majerský stavať kampaň na tom, že bude poukazovať na veci, ktoré sa v kraji podarili. Prezentovať bude najmä zrekonštruované úseky ciest či cyklochodníkov, ktoré sa podarilo aj vďaka peniazom z eurofondov opraviť.

Práve cesty druhej a tretej triedy sú jednou z hlavných kompetencií župy a podľa viacerých oslovených môže s touto témou získavať body. Fotky a videá obnovených ciest či mostov sú taktiež častou výplňou Majerského Facebooku a Instagramu.

Prilepený k tlačidlu „proti“

Starosta živej rusínskej obce Čirč a poslanec krajského zastupiteľstva Michal Didik (nezávislý) si myslí, že ľudia nemajú voči Majerskému nejaké závažné výhrady. Nedokáže si predstaviť, že by vo voľbách vyhral Mazurek a mal by viesť Prešovský kraj.

„To by bola katastrofa, všetko by padlo na hubu. Sedím s ním v zastupiteľstve a som si istý, že nikdy by pre seba nezískal väčšinu na nejaké návrhy. Je to hlupák, ešte horší ako Kotleba. Nikdy nič konštruktívne nenavrhol. Štyri roky má prst sekundovým lepidlom prilepený k tlačidlu ‚proti‘. Hrá sa s mobilom, nikto sa s ním nebaví. Ak vôbec na zastupiteľstvo príde – raz, dvakrát do roka –, tak len na všetko kydá, od Európskej únie až po osobu predsedu.“

Nemyslí si, že by to medzi Majerským a Mazurekom napokon mal byť tesný súboj. „Verím, že v tých voľbách zvíťazí zdravý rozum,“ hovorí starosta obce neďaleko Starej Ľubovne.

Starosta Čirča a župný poslanec Michal Didik kreslí osamotenú pozíciu Milana Mazureka v krajskom zastupiteľstve. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V Starej Ľubovni. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zaujímavé bude podľa neho sledovať, či Smer a Hlas napokon postavia vlastného kandidáta. Zdá sa mu nelogické, že by si tieto strany dali zobrať Prešovský kraj bez väčšieho zápasu. „Ak by Fico napokon ľuďom povedal, aby volili Mazureka, myslím si, že polovica jeho voličov v kraji ho neposlúchne. Nefungovalo by to.“

Na otázku, či by niečo vytkol súčasnému šéfovi kraja, tvrdí, že by mal dávať pozor, aby mu popri „veľkej politike“ v parlamente neuniklo niečo dôležité pri riadení kraja.

„Nemyslím si, že by sa príliš nadýchal bratislavského vzduchu, to nie. Ale ak by pár percent z toho, čo venuje dianiu tam, vrátil späť kraju, bolo by to fajn. Hovorím to skôr pre budúcnosť, lebo aj keď niekoho niečím poverí, vždy za to bude niesť zodpovednosť on.“

Neistá podpora Smeru

Strana Smer má v okresoch ako Svidník, Medzilaborce či Vranov nad Topľou vysokú voličskú podporu. Aj preto by bolo zvláštne, ak by súboj o najľudnatejší kraj úplne vypustila.

V roku 2017 prehral dlhoročný smerácky župan Peter Chudík s Milanom Majerským, pred štyrmi rokmi podporil Smer Michala Kaliňáka. Ten sa proti Majerskému javil ako potenciálne silný kandidát, napokon Majerský vyhral s podporou 42 percent, Kaliňák získal necelých 32 percent.

O tom, že by proti Majerskému kandidoval znova, sa špekulovalo aj teraz, súčasný politik Hlasu to však odmietol. Podľa informácií denníka Postoj by sa mal uchádzať o post primátora v Medzilaborciach.

„Ak budú mať voliči Smeru v Prešove na výber z dvojičky Milan Majerský a Milan Mazurek, myslím si, že je jasné, koho budú voliť. Veľmi dobre vedia, kto je kto, veľká väčšina podporí pána Mazureka,“ povedal Robert Fico v marci.

Majerský verzus MazurekFico robí zo súboja v Prešove existenčné voľby pre KDH

Jozef Majchrák

V posledných týždňoch však Smer z podpory kandidáta Republiky trochu cúva. „Dokážeme sa rozprávať aj o iných kandidátoch. Nie je stanovené, že musíme nutne poraziť kandidáta KDH, terajšieho župana a predsedu KDH pána Majerského tým, že budeme bezhlavo podporovať pána Mazureka,“ povedal nedávno Tibor Gašpar.

Viacerí respondenti z prostredia Smeru a Hlasu sú z predstavy, že by ich mal vo voľbách reprezentovať Mazurek, znepokojení.

Mazureka prešovskí smeráci a hlasáci nechcú

„Považujem to za veľkú nezodpovednosť koalície, že nedokázala postaviť spoločného kandidáta. Tí ľudia by mali za to niesť zodpovednosť,“ hovorí župný poslanec Miloslav Repaský z Levoče, ktorý kandidoval s podporou Smeru a Hlasu a v minulosti bol okresným predsedom Hlasu.

To, že Fico pred pár mesiacmi nepriamo podporil Mazureka, označil za predčasné. Aj ľudia v jeho okolí sú podľa neho prekvapení, že nie je nejaký „výraznejší kandidát“, ktorý by ich oslovil.

Súčasného predsedu a svojho spolužiaka zo školy Milana Majerského vníma kriticky. KDH podľa neho prešovskú župu ovládlo a „spolitizovalo“. Kritizuje napríklad transparentnosť výberových konaní.

„Nevieme sa dopracovať k jednému spoločnému záujmu, všetko je spolitizované, fleky berú tí istí, ľudia sa nasilu odstraňujú, berú sa im pracovné príležitosti,“ vymenúva. Na otázku, či sa niečo podarilo, odpovedá, že áno, ale sú za tým výsledky jednotlivcov. „Napriek tomu sa tu propaguje len jedna politická strana.“

Župný poslanec Miloslav Repaský. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Repaský tvrdí, že ľudia v jeho okolí žiadajú zmenu. „Veľa ľudí je nazlostených. Ak by volili emocionálne, tak by Mazurek mohol vyhrať, ale myslím si, že nakoniec zapôsobí zdravý rozum.“ Mazureka budú podľa neho ďalej nálepkovať tým, že vyšiel od Mariana Kotlebu.

Primátor šesťtisícového mestečka Lipany Vladimír Jánošík bol v minulosti krajským predsedom Smeru. V súčasnosti je členom Hlasu. Podľa neho majú tieto strany zlú taktiku do tunajších župných volieb. „Tento blok neprichádza o župu preto, že by mal zlých kandidátov, ale preto, že ich nasadzuje na poslednú chvíľu. Nastupujú do vlaku príliš neskoro,“ hovorí Jánošík, ktorý je zároveň predsedom ZMOS-u v okrese Sabinov.

Dodáva, že to môže byť problémom aj teraz, ak by sa Smer a Hlas napokon rozhodli postaviť vlastného kandidáta.

Nepriamo kritizuje aktuálneho predsedu Majerského za to, že pri fungovaní kraja nemôže hovoriť len o tom, koľko ciest sa opravilo alebo koľko škôl sa reorganizovalo. Župa by mala mať podľa Jánošíka väčší záber na regionálny rozvoj. „Predseda kraja by mal viac klopať na dvere a získavať väčšie kompetencie pre región,“ zhodnotil.

Primátor mestečka Lipany Vladimír Jánošík. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Na mestskom úrade v Lipanoch. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

S podporou Smeru a Hlasu kandidoval pred štyrmi rokmi za župného poslanca aj Martin Karaš. Ani jemu sa Ficova podpora Mazureka vôbec nepáčila.

„Boli sme šokovaní a poznám veľa ľudí zo Smeru, ktorí vôbec neboli stotožnení s týmto vyhlásením. Bolo to trochu nešťastné,“ vraví Karaš, ktorý je člen Hlasu. „Ako ľudia, ktorí sme nastavení antifašisticky a budujeme politiku aj cez odkaz SNP, nemôžeme súhlasiť s tým, že by nás reprezentoval Mazurek.“

Hovorí, že pozná viacerých politikov v Smere aj Hlase na regionálnej úrovni, ktorí by mali problém, ak by bol kandidátom tohto spektra právoplatne odsúdený fašista. Nepáčilo by sa im ani to, ak by tieto strany nechali županský post v Prešovskom kraji len tak „odplávať“.

„Mali by sme mať záujem vygenerovať čo najlepších kandidátov. Dokázali sme to v Košiciach v podobe Igora Šimka, dokázali sme to v Nitre s Branislavom Becíkom, tak aj v Prešove by sme mali ponúknuť čo najsilnejšieho uchádzača.“

A čo Migaľ?

Pre stranu Smer môže v Prešovskom kraji existovať ešte tretia cesta – Samuel Migaľ.

Do kampane ide ako politik, nad ktorým sa hromadia otázniky okolo veľkých štátnych IT projektov, ale aj rozdelení miliónových dotácií z plánu obnovy pre firmy s nízkymi tržbami či nejasným pozadím a dlhmi.

Migaľ sa do parlamentu dostal na kandidátke Hlasu, zo strany ho potom vylúčili. Vlani bol jednou z kľúčových tvárí koaličnej krízy, ktorú Fico vyriešil tým, že Migaľa dosadil za šéfa rezortu investícií, informatizácie a regionálneho rozvoja.

Kandidatúru na post prešovského župana ohlásil minulý mesiac a z jeho sociálnych sietí je zrejmé, že v teréne je prítomný pomerne intenzívne. Kampaň spája s ministerskou agendou a rozdeľovaním peňazí pre regióny. Minulý týždeň napríklad zverejnil príspevok s názvom „3 dni = 3 milióny do Prešovského kraja“.

Z európskych peňazí podporil jeho rezort revitalizáciu ulice vo Veľkej Lomnici, novú cyklotrasu v Starej Ľubovni, rekonštrukciu kostola v Novej Kelči alebo interiér baziliky vo Vranove nad Topľou.

Práve posledná menovaná záležitosť rozprúdila kontroverzné reakcie. Migaľ totiž podpísal dokument o obnove baziliky spolu s miestnym farárom počas nedeľnej omše priamo na oltári.

„Tento váš/náš chrám je miestom, ktorý sa veľmi spája s mojím životom. Bol som tu za ťažkého socializmu pokrstený, mama mi dala vieru, absolvoval som tu takmer všetky sviatosti – prvé sväté prijímanie, takisto birmovku. (…) Vtedy som miništroval, dnes ministrujem,“ prihováral sa veriacim v rodnom meste. Témy sa chytila už aj opozícia.

Migaľ je jediným kandidátom, ktorý už má aj bilbordy. Na dva alebo tri natrafia vodiči pri Vranove. Kandiduje so sloganom „Migaľ je zmena“.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Župný poslanec Martin Karaš z Hlasu. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Migaľ tvrdí, že o podpore rokuje s Robertom Ficom. Podľa informácií Postoja Smer v regionálnych štruktúrach zisťuje, či má Migaľa podporiť. A čo sa týka Hlasu, padnúť malo aj meno ministra práce Erika Tomáša, ktorý pochádza z Humenného.

Iba ťažko sa dá predstaviť, že by Migaľa v kandidatúre podporil Hlas. Po vyhodení zo strany totiž tvrdo kritizoval predsedu Matúša Šutaja Eštoka a pomery v strane.

„Skončilo to nešťastne a nebol by to pre nás adekvátny kandidát,“ hovorí Martin Karaš z Hlasu. „Správanie, ktoré predviedol, by si nemal dovoliť.“

Dvojsečná rómska karta

Vráťme sa ešte k Milanovi Mazurekovi. O post šéfa Prešovského kraja sa uchádzal aj pred štyrmi rokmi, keď skončil tretí za Majerským a Kaliňákom s necelými jedenástimi percentami.

Oslovených respondentov sme sa pýtali, či môže v kampani vytiahnuť „rómsku kartu“ a zneužívať problematickú tému spolunažívania s ľuďmi z marginalizovaných komunít.

Primátor Lipian Vladimír Jánošík vníma túto tému ako jednu z najväčších výziev pre Prešovský kraj. Neexistuje podľa neho „jeden recept“ pre všetky komunity. Keď ako primátor začínal, pri približne 120 narodených deťoch ročne bolo podľa neho asi 30 z rómskej komunity, dnes sa vraj narodí sto detí a pomer Rómov a majority je približne jedna k jednej. V niektorých okresoch kraja už Rómovia populáciou prečíslili Nerómov.

Na otázku, či Mazurek môže využiť rómsku tému v kampani, odpovedá nepriamo s tým, že „politici sa navzájom ženú do krajnosti a príliš rýchlo si dávajú dehonestujúce nálepky namiesto toho, aby sa sústreďovali na konkrétne programy a prácu pre ľudí“.

Viacerí z respondentov sa zhodli, že téma Rómov môže byť pre Mazureka v kampani dvojsečná. „Ak to vytiahne, môže tým paradoxne vyburcovať veľkú časť Rómov, ktorá pôjde voliť proti nemu,“ myslí si starosta Čirča Michal Didik.

Podobne to vidí aj Igor André z neziskovej organizácie Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie, v ktorej sa venuje práci s Rómami z marginalizovaných komunít.

„Najprv som čakal, že pôjde na túto tému od začiatku a tvrdo. Môže na tom získať nejaké body, ale po tých rokoch v politike ho už mnohí v kraji vnímajú ako tlčhubu bez reálnych riešení,“ vraví André.

„Vie emotívne a expresívne pomenovať nejaké problémy, ale ľudia už jeho agresivity majú dosť. Radikálov asi osloví, ale väčšina si už všimla aj to, že jeho politický exkolega Marian Kotleba nič v tejto téme ako šéf banskobystrického kraja nevyriešil. Už to nemá takú silu ako pred desiatimi rokmi.“

Igor André z neziskovej organizácie Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Mopskári dozerajúci na poriadok pred obchodom v Lipanoch. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Aj preto si André myslí, že to napokon medzi Majerským a Mazurekom tesný súboj nebude a šéfovi KDH sa podarí pozíciu obhájiť.

„Dobrou stratégiou je pre neho to, keď poukazuje na susedné Poľsko a zvýrazňuje cezhraničnú spoluprácu. Najmä ľudia zo severných okresov kraja silno vnímajú, ako sa Poliaci v posledných rokoch vďaka dobrému využívaniu eurofondov rozostavali, a radi by aspoň sčasti videli niečo podobné aj tu,“ vysvetľuje.

Čo hovoria na Mazureka doma

Aj v rodisku Milana Mazureka, v meste Spišská Belá, stále vnímajú podpredsedu Republiky cez jeho minulosť. Do politiky sa totiž dostal cez Kotlebovu ĽSNS.

„Ľudia ho nevnímajú veľmi pozitívne. Stále skôr ako kvázi neofašistu,“ hovorí primátor Peter Zibura (KDH) s tým, že v meste veľa bodov nezíska.

„Teraz spravil rebranding, chodí učesaný po Európskom parlamente a veci sa snaží komunikovať inak, už nie je taký agresívny,“ opisuje Mazureka.

Môže získať výraznejšiu podporu? „V meste medzi mladými nie, ale na dedinách možno áno,“ komentuje šance primátor šesťapoltisícového mestečka.

Primátor Spišskej Belej Peter Zibura. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V Spišskej Belej. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zibura tvrdí, že kampaň bude voči Majerskému tvrdá a špinavá. Predpokladá, že politici a prívrženci Republiky budú naňho vyťahovať najmä tému jeho bývania pod Tatrami či biznisových väzieb.

„Na kraj neustále chodia ‚dvestojedenástky‘ na všetky projekty, za akých podmienok sa čo súťažilo. Zisťujú informácie, niečo z toho budú chcieť v kampani využiť,“ hovorí Zibura o žiadostiach cez infozákon.

O župných voľbách sme chceli hovoriť aj s viacerými regionálnymi politikmi z Republiky, žiadosť o stretnutie a rozhovor však odmietli a odkázali nás len na hovorcu strany.