Výchovná poradňa Dcéra pri odchode od babky neutíšiteľne plače aj hodiny. Vyzeráme ako zlí rodičia, s ktorými naše dieťa nechce žiť

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, posledné mesiace riešime takú vec, ktorá sa nám stáva zakaždým, keď s našou dcérou (6 rokov) odchádzame od babky, mojej svokry. Vždy, keď sa má vrátiť domov, neutíšiteľne plače, že jej bude za babkou smutno, že nechce ešte ísť domov a chce u nej zostať. Doma potom plače ešte aj dve hodiny, neskôr je už v pohode. Až do najbližšej návštevy.

Som veľmi rada, že sa jej u babky páči a majú krásny vzťah, aj ja mám so svokrou pekný vzťah, je akoby moja druhá mama, aj ona sa snaží dcérin plač eliminovať a nechápe, že takto reaguje. Vôbec totiž nie je taká, že dcéra má u nej voľný režim bez obmedzení, a preto by sa nechcela vrátiť domov.

Doma s manželom nie sme na dcéru prehnane prísni, nebijeme ju, nekričíme, výnimočne zvýšime hlas, a to až vtedy, keď nijako nereaguje na niekoľko pokojných upozornení, snažíme sa jej venovať. Myslím si, že fungujeme ako úplne normálna rodina, s manželom si občas vymeníme názory, ale nemyslím si, že by to bolo nejaké extrémne, že by preto nechcela s nami byť. Inak máme harmonické manželstvo, nechápem, v čom je problém, a dcéra mi to nedokáže povedať, aj keď som sa o to niekoľkokrát pokúšala. Odpovedá, že doma je s nami rada, ale jej je smutno za babkou, viackrát hovorila, že by chcela, aby babka s nami bývala.

Nechápem to, žiadna z mojich kamarátok, ktoré majú deti, tento problém nemá, naopak, chcú byť radšej s nimi ako so starými rodičmi. Trápi ma to a hlavne mrzí, pretože si nemyslím, že dcéra má dôvod takto vyvádzať. Prečo toto naša dcéra môže robiť? A ako máme vtedy reagovať my s manželom? Ďakujem za odpoveď.

Milá čitateľka, rozumiem Vašej situácii s dcérkou. Ako uvádzate, už niekoľko mesiacov pretrváva obdobie, keď dcérka pri odchode od babky neutíšiteľne plače a nechce sa vrátiť domov. Chcela by s ňou zostať, prípadne by si želala, aby babka s Vami bývala. 

Píšete, že z emocionálneho hľadiska prežíva dcérka smútok. Smútok, ktorý sama nedokáže presne opísať a určiť, z čoho pramení. Možno predpokladať, že dcérka zažíva u babky špecifické emočné interakcie, činnosti či emócie, ktoré nemá možnosť zažívať v inom sociálnom prostredí. 

U babky pravdepodobne dostáva typ nevšednej pozornosti, keď veci fungujú inak, ako ich bežne pozná. Babka sa nikam neponáhľa, nerieši pracovné povinnosti ani ranné vstávanie do škôlky či školy. Pre šesťročné dieťa môže byť tento bezstarostný spomalený spôsob trávenia času veľmi príťažlivý.

Nemusí to hneď znamenať, že by doma nebola rada. Znamená to len, že u babky zažíva inú, špecifickú formu bezpečia a prijatia, ktorá sa jednoducho nedá preniesť do bežného rodinného kolobehu. Keď potom nastane čas odchodu, dcérka zrejme neplače preto, že by nechcela ísť domov, ale preto, že sa nemôže tak rýchlo vzdať tohto odlišného spôsobu bytia.

Aby ste predišli opakovanému zacyklenému scenáru, je dobré dcérku dopredu pripraviť na to, čo presne sa bude diať. Ak sa napríklad chystáte na víkendovú návštevu u babky aj s prespávaním na jednu noc, oboznámte ju s tým už pár dní vopred. Vysvetlite jej, že u babky prespí jednu noc, Vy s manželom sa vrátite domov a na druhý deň okolo obeda prídete za nimi na spoločné jedlo. Poobede sa ešte u babky spoločne zahráte, porozprávate a pôjdete. Dcérka si môže prípadne už vopred premyslieť, čo by chcela robiť, keď tam budete všetci spolu.

Taktiež je dobré ju oboznámiť s tým, čo bude nasledovať, keď sa vrátite od starej mamy domov. Napríklad: „Keď sa poobede u babky dohráme, nasadneme do auta a pôjdeme rovno domov, nebudeme sa už nikde zastavovať. Doma si potom spoločne nachystáme večeru, zahráme sa tvoju obľúbenú hru, prečítame si rozprávku a iné.“ Na tomto mieste môžete taktiež do tvorenia programu doma zapojiť aj nápady samotného dievčatka.

V deň odchodu od babky jej pripomeňte, ako ste sa dohodli a čo ju ešte čaká. Napríklad hodinu alebo dve pred odchodom jej povedzte, nech si premyslí, akú poslednú vec by chcela na tejto návšteve u starkej ešte urobiť, ako sa dohrať. Pripravte ju napríklad slovami: „Teraz si spolu dáme ešte koláčik a potom už pôjdeme.“

Nemusí to ísť hneď hladko a môžu nastať ťažkosti. To najdôležitejšie, čo môžete v tej chvíli s manželom pre dcérku urobiť, je ostať s ňou emočne tam, kde sa práve nachádza. 

Pri neutíchajúcom plači ju pevne objímte a dajte jej najavo, že jej rozumiete. Pri odmietaní vrátiť sa domov a vyjadrovaní smútku za babkou môžete využiť parafrázovanie, teda opakovanie jej vlastných slov a vyjadrení. Napríklad: „Veľmi rada by si tu ešte ostala a je ti teraz strašne smutno za babkou, však?“

Tým, že použijete dcérkine slová, prehĺbite u nej pocit, že jej skutočne rozumiete. Potvrdíte, že jej prežívanie prijímate ako adekvátne a opodstatnené, čím jej výrazne uľahčíte a pomôžete spracovať silnú emóciu, ktorú prežíva.

Verím, že sa situácia čoskoro obráti k lepšiemu a spoločne s dcérkou zvládnete aj toto náročnejšie obdobie.