Nie je mier ako mier Ako sa Fico pri Ukrajine falošne skrýva za pápeža a na čo nikdy nenabral odvahu

Robert Fico prichádza za pápežom, aby s ním diskutoval o vojne na Ukrajine. Tvrdí, že so Svätým Otcom má rovnaký názor na jej mierové riešenie.

Pred dvoma rokmi, keď bol ešte v opozícii, presviedčal, že pápež, Čína a Brazília majú pri tejto téme „stokrát viac rozumu ako Američania spoločne s Nemcami a Britmi“.

Samozrejme, premiér vo Vatikáne nič nevyrieši, pretože o vojne a mieri u nášho východného suseda sa rozhoduje na úplne iných miestach. Najmä v Kremli, ktorý celú agresiu rozpútal.

Nechajme stranou, že táto cesta je len divadlom pre domáce publikum, a pozrime sa na to, či medzi Ficom a pápežom je v otázke Ukrajiny naozaj taká zhoda, ako o tom presviedča predseda Smeru.

Kontroverzné pápežove výroky

Svätý Otec sa k situácii na Ukrajine a v ďalších konfliktných zónach opakovane vyjadruje každý týždeň. V prvom rade vyzýva na pokoj zbraní a modlitby za mier, ako to urobil aj uplynulú nedeľu, keď sa v rámci jubilejného roka do Ríma zišli členovia bezpečnostných zložiek z celého sveta.

Okrem týchto apelov, ktoré sú od hlavy katolíckej cirkvi očakávané, však pápež použil viacero vyjadrení, ktoré vyvolali kritiku nielen zo strany ukrajinských štátnych, ale aj cirkevných predstaviteľov. A ktoré, naopak, boli ľúbivé pre politikov, ako sú Viktor Orbán či Robert Fico.

Napríklad keď dva mesiace po začiatku ruskej invázie hovoril v talianskych novinách o „štekote NATO pred bránami Ruska“.

Alebo keď sa v roku 2023 odklonil od pripraveného príhovoru k účastníkom stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade a polichotil im slovami, že sú „dedičmi veľkej ruskej ríše“.

Či do tretice keď v minuloročnom rozhovore pre švajčiarsku televíziu povedal, že treba mať „odvahu ukázať bielu vlajku a rokovať“. S dôvetkom, že „rokovanie nikdy neznamená kapituláciu“.

Pápež, Ukrajina a biela vlajkaPrečo bolo Františkovo vyjadrenie nešťastné a nebolo to po prvýkrát  

Imrich Gazda

Už to bolo povedané viackrát, no treba to opäť zopakovať. František je v novodobej histórii prvým pápežom, ktorý nepochádza zo Západu či spoza železnej opony a nemá tak priamu skúsenosť s ruským imperializmom.

Naopak, jeho rodná krajina i celá Latinská Amerika museli čeliť najprv európskym kolonizátorom a neskôr americkým záujmom. Bergogliovo geopolitické vnímanie tak odráža skúsenosť globálneho Juhu, ktorý kriticky nahliada skôr na Washington ako na Moskvu.

Nezaprie to najmä vtedy, keď rozpráva spontánne, bez prípravy, ako to bolo vo všetkých troch vyššie spomenutých prípadoch.   

Zostať len pri tomto a, ako by to rád urobil Robert Fico, a nedodať b by však bolo neúplné a skresľujúce.

Na čo Fico nikdy nenabral odvahu

Pápež František počas uplynulých troch rokov adresoval smerom k Ukrajine viacero silných gest a slov, na ktoré Fico nikdy nenabral odvahu.

Od začiatku vojny sa s ukrajinským prezidentom Zelenským stretol už trikrát – naposledy na jeseň minulého roku. Navyše keď menoval za svojho mierového vyslanca kardinála Zuppiho, jeho prvé kroky nesmerovali do Moskvy, ale do Kyjeva a Buče.

Absolvoval aj desiatky stretnutí s matkami a manželkami ukrajinských vojakov či s vojnovými sirotami – naposledy len pred niekoľkými dňami.

Opakovane tiež vyzdvihol všetkých Ukrajincov, ktorí vzali do rúk zbraň, aby „odvážne bránili svoju vlasť“. 

Morálny teológ Peter JuhásPápež nespochybnil legitímnu obranu, no nečakajme, že bude burcovať do vojny

Pavol Rábara

Napokon, na katolícky princíp legitímnej obrany (viac tu alebo tu) – s jasnou narážkou na ruskú agresiu na Ukrajine – upozornil aj počas spomenutého Jubilea ozbrojených síl: „Ozbrojená služba sa má vykonávať iba na účely legitímnej obrany, nikdy nie na vnucovanie nadvlády nad inými národmi, vždy s dodržiavaním medzinárodných dohovorov o konfliktoch a s rešpektovaním života a stvorenstva.“

Aj keď sa pápež z diplomatického dôvodu pootvorených dverí vyhýba priamym zmienkam o Moskve, Kremli či Putinovi (vatikánsky štátny sekretár je v tom omnoho explicitnejší), jeho vyjadrenia ako „neakceptovateľná ozbrojená agresia“, „nezmyselný masaker“, pre ktorý neexistuje nijaké ospravedlnenie, či „neľudská a svätokrádežná krutosť“ nenechávajú nikoho na pochybách o jasnom postoji.

Jednoducho rozdiel medzi Ficovým „mierom“ v prospech Ruska a pápežovým spravodlivým a trvalým mierom pre Ukrajinu bije do očí viac ako zlaté vane vo Vietname.