Týždenný výber šéfredaktora Prelomový rok s Ficom a Trumpom

Sám Robert Fico sa ešte v rozhovore pre Postoj dva týždne pred voľbami ohradil voči tvrdeniu, že jeho strana chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špecializovaný trestný súd.

Fico si pri tejto téme dával dlhodobo pozor, popieral, že by zamýšľal priamo rušiť špecializované inštitúcie, hovoril len o personálnych výmenách, v prvom rade o odchode Daniela Lipšica. Len raz pred voľbami z útrob Smeru zjavným nedopatrením uniklo iné stanovisko, ktoré tlačové oddelenie Smeru zaslalo médiám. Nevieme, kto ho vypracoval, ale jasne sa v ňom písalo, že obe inštitúcie majú byť čo najskôr zrušené a ich agendu treba presunúť do štandardného systému súdov a prokuratúry. Keď sme sa na to Fica opýtali, tváril sa, akoby o tom nevedel, lebo jemu vraj ide len o výmenu Lipšica, ale nechcel prezradiť, akou formou to urobí.

Dnes vieme, že Fico mal už vtedy presne premyslené, čo a ako chcú spraviť. A nič na tom nezmenil fakt, že sám Lipšic ponúkol svoj odchod výmenou za zachovanie špeciálu.

Ficova advokátska klika okolo Mareka Paru, Davida Lindtnera a Pavla Gašpara – v zákulisí sa hovorí aj o advokátovi Michalovi Mandzákovi, ktorý spolu s Parom zastupoval pred súdmi Mariana Kočnera – vypracovala zrušenie špeciálnej prokuratúry a nové trestné kódexy, po ktorých prijatí nebude trestaná odňatím slobody ani závažná ekonomická kriminalita.

Nový minister spravodlivosti Boris Susko sa následne aj s celým rezortným aparátom len pasívne prizeral, ako v jeho mene advokáti, niektorí z nich aj obžalovaní, predkladajú radikálnu prestavbu trestného práva, ktorá navždy ochráni ich klientov, a vlastne celý klan, od akejkoľvek trestnej zodpovednosti.

Špeciálnu prokuratúru, ktorá vznikla pred 20 rokmi a má historickú zásluhu na likvidácii viacerých mafiánskych skupín, aké sa u nás postupne etablovali v 90. rokoch, niektoré aj s krytím Lexovej SIS, tak v roku 2024 ruší nová moc vďaka autorskej práci advokátov Kočnera a ďalších obvinených, obžalovaných či medzičasom odsúdených.

Okrem toho sa Fico usiluje dostať trestne stíhaného Tibora Gašpara – v lepšom prípade to pred ním len predstiera – do čela SIS, čo viazne na nesúhlase Hlasu.

Ak v najbližších týždňoch vládna koalícia presadí trestné kódexy, zruší špeciálnu prokuratúru, Gašpar sa stane šéfom SIS a Andrej Danko v starom štýle ovládne rozdelený rozhlas aj televíziu, bude očividné, že sme sa nevrátili pred rok 2020 ani pred rok 2018, ale priamo do 90. rokov. Nebude to mečiarizmus, na takúto recidívu je Fico príliš slabý aj príliš inteligentný, ale beztak hlboká polarizácia spoločnosti sa ešte viac vyostrí do ďalšieho osudového zápasu o charakter štátu.

Dobrou správou je, že ľudia v uliciach, ale napríklad aj viacerí prokurátori zo Žilinkovej prokuratúry ukazujú, že radikálne kroky vlády narážajú už v začiatkoch na silný odpor spoločnosti, ale aj zvnútra systému.

Horšou správou je, že Fico vyzerá dostatočne silný, aby svoje hlavné ciele rýchlo uskutočnil.

Koaličná väčšina je síce pomerne krehká, ale táto vládna moc sa nerozloží len tak zvnútra. Ak treba Andrejovi Dankovi, ktorý v týchto dňoch ostreľuje Petra Pellegriniho, niečo veriť, tak je to jeho obsesívne ubezpečovanie, že SNS nepovalí Ficovu vládu. To už dávno vieme, DNA týchto národniarskych handliarov je naozaj opačná než u SaS. Za prvej vlády Fica si nechal Slota vziať ministerstvo, desaťročie predtým sa upratal za Mečiara, ktorý pamätne vyhlásil, že „národná hrdosť sa končí pred bránami Slovenskej poisťovne“. Danko dokonca v lete 2017 vypovedal koaličnú zmluvu bez akéhokoľvek verejne zrozumiteľného dôvodu, ale už o pár dní bolo po koaličnej kríze.

Pred samotným Dankom však bude stáť v tomto roku väčšia výzva, ako ďalej manažovať vzťahy s Tomášom Tarabom, kuffovcami a Rudolfom Huliakom. Danko im nechce otvoriť dvere do SNS, keďže najmä z Tarabu má oprávnené obavy, súčasne vie, že bez tohto spojenectva by SNS nebola v parlamente.

V Smere aj Hlase rešpektujú Tarabu ako veľmi talentovaného politika s veľkým potenciálom, sám Taraba má tomu zodpovedajúce ambície, ale značne zúžený manévrovací priestor: na ministerstve životného prostredia našiel po Jánovi Budajovi veľký neporiadok, no nemá silný tím na riadenie rezortu. Do top funkcií musí dosadzovať často celkom nekompetentných ľudí, aby nastolil akú-takú rovnováhu síl medzi hladnými frakciami kuffovcov, huliakovcov a dankovcov.

Taraba je zatiaľ voči Dankovi úplne lojálny, ale je isté, že táto pozícia mu časom prestane vyhovovať. Otázkou je, či mu Danko ponúkne vstup do SNS a funkciu podpredsedu strany s rizikom, že si do košiara púšťa svojho možného budúceho premožiteľa, napokon, sám Danko rozumie, ako kedysi v strane zlomil krk Slotovi. Ak však Danko neponúkne Tarabovi perspektívu v rámci SNS, ten začne hrať svoju hru, do ktorej si vezme väčšinu poslaneckého klubu SNS.

Najväčší otras pre koaličnú stabilitu môžu priniesť prezidentské voľby. Ak by Pellegrini prehral a spätne za to vinil najmä Andreja Danka pre jeho podpásové útoky, neznamenalo by to koniec vlády, len vzájomné vzťahy na bode mrazu ako medzi koaličnými partnermi za Matoviča.

Ak Pellegrini zvíťazí, koaličné vzťahy sa môžu zamotať dosiaľ nie celkom predstaviteľným spôsobom. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok cez víkend v rozhovore pre Startitup vyhlásil, že Pellegrini by mohol ostať lídrom Hlasu, aj keby sa stal prezidentom. Nejde o náhodné prerieknutie. O tomto scenári sa v Hlase rozprávajú už pár týždňov, preto ho treba brať vážne.

V Hlase majú od volieb najväčšiu obavu z toho, že z Hlasu sa po prípadnom odchode populárneho lídra do Prezidentského paláca stane ľahká korisť Roberta Fica. Preto Pellegrini, ktorý ešte celkom nedosníval svoj premiérsky sen, uvažuje, že po zvolení zmení doterajšie chápanie roly prezidenta v ústavnom systéme. Zotrval by tak na predsedníckej stoličke a koaličnú politiku by formoval s prezidentskou aurou. Ak by sa tak stalo, popri premiérovi by vzniklo nové centrum moci, aké sme dosiaľ nezažili.

Skúsme si predstaviť prezidenta, ktorý chodí na koaličné rady a dohoduje kľúčové politické rozhodnutia vládneho trojlístka, predvoláva si ministrov vlastnej aj iných strán a v zmysle ústavy si môže zmyslieť, že niekedy prevezme riadenie zasadnutia vlády namiesto premiéra.

Možný konflikt s Robertom Ficom aj Dankovou SNS je v takomto garde so straníckym prezidentom naprogramovaný. Samozrejme, Fico nemá o spory s Pellegrinim žiaden záujem – s novým prezidentom potrebuje mať dobré vzťahy, napríklad kvôli vyhliadke, aby ho raz menoval na Ústavný súd. Na konflikt nie je stavaný ani konsenzuálny Pellegrini, lenže ten má zas svoje záujmy aj ambície a po zvolení za prezidenta nadobudne nové sebavedomie.

Ak sa teda stane prezidentom a ostane na čele Hlasu alebo si tam v inej forme zachová pozíciu, za svoju misiu bude brať, aby sa nedal Ficom vtiahnuť do jeho čiernej diery.

Robert Fico zrejme tuší, čo všetko sa môže na jar zmeniť. Aj preto nasadil po voľbách také besné tempo, aby všetko, na čom mu tak záleží, presadil v prvých mesiacoch, kým je Pellegrini taký krotký a vďačný za podporu v prezidentskej kampani.

Najdôležitejšia téma roka

To najdôležitejšie pre budúcnosť Slovenska sa však v tomto roku odohrá mimo našich hraníc.

Je nielen americkou tragédiou, že tamojší voliči si budú v novembri s najväčšou pravdepodobnosťou vyberať medzi 82-ročným a 78-ročným kandidátom. Z nich ten prvý nejaví mentálne predpoklady, aby mohol byť prezidentom ďalšie štyri roky, a ten druhý nemá na túto rolu základné morálne predpoklady, a to nielen pre početné žaloby a obvinenia.

Na začiatku roka je favoritom takého duelu práve Donald Trump, ktorý by dnes porazil Joe Bidena aj vo väčšine tzv. swing states, v ktorých sa rozhoduje o zvolení amerického prezidenta.

Momentálne sa zdá, že Trumpovi by prekazil republikánsku nomináciu len zázrak, keďže nad svojimi súpermi vedie s mohutným náskokom a pokusy, ako mu zabrániť v kandidatúre súdnou cestou, pôsobia chabo a nepresvedčivo.

Ak energický Trump napokon nastúpi proti čoraz mdlejšiemu Bidenovi a zvíťazí, krupobitie z tejto vnútroamerickej vojny dopadne plnou silou aj na Európu.

Po prvé, Donald Trump sľubuje, že po zvolení drasticky zníži vojenskú aj ekonomickú podporu Ukrajine.

Pre tieto postoje nemá napríklad Vladimir Putin v tomto roku žiadnu motiváciu začať hlbšie diplomatické rokovania o mieri na Ukrajine, pretože zvolenie Trumpa a radikálna zmena amerického prístupu by mu v roku 2025 predostreli Ukrajinu ako na tácke.

Nejde len o Ukrajinu. Trump už počas prvého prezidentského obdobia v súkromných rozhovoroch navrhoval, aby USA konečne vystúpili z NATO. Dokonca sa to chystal oznámiť pred spojencami na summite v roku 2018, od čoho ho napokon odhovorili poradcovia. Odvtedy sa Trump, ktorý celé tri roky vedie šialenú kampaň pod heslom ukradnutých volieb, posunul do úplne radikálnych vôd.

Hovorí, že v prípade víťazstva príde „pomsta“, a je dosť možné, že na ministerstvo zahraničia a obrany tentoraz inštaluje svojich verných lojalistov, ktorí majú podobné názory aj na NATO.

Uskutočnenie formálneho odchodu USA z NATO by bolo samo osebe zložité. Nový prezident by však mohol Alianciu podmínovať pár vyhláseniami o tom, že nevidí dôvod, aby Američania aplikovali článok 5 (akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým) a míňali miliardy dolárov na obranu území iných štátov, ktoré dávajú na obranu v NATO oveľa menej peňazí než USA.

Európske štáty celé desaťročia zanedbávali investície do svojej obranyschopnosti – a ešte aj teraz, keď pomerne akútne hrozí, že USA stiahnu svoj ochranný dáždnik, sa tvária, akoby mal demokratický svet pod ochranou Ameriky fungovať ďalšie desaťročia.

Samozrejme, nie je vylúčené, že Trump svoje izolacionistické inštinkty po zvolení utlmí a ostane ako viackrát predtým len pri nabubrenej rétorike.

Lenže Trump v roku 2024 je už trochu niekto iný než v roku 2016. A riziko, že by sa po veľkom návrate správal podľa toho, čo deklaruje, je pre nás v Európe nebezpečne vysoké.

Profesorka Daniela Ostatníková Mužský mozog je iný ako ženský. Aj preto inklinujeme k iným povolaniam

Jakub Lipták

Pohlavia sú dve a rozdiely medzi nimi sú reálne. Ak ich budeme ignorovať, vypomstí sa nám to, hovorí Daniela Ostatníková.

Prezidentské voľby Kapitán bez vojska začal na Pellegriniho paľbu ostrými

Martin Hanus

Čoho sa Peter Pellegrini v prezidentskej kampani obáva najviac.

Rok 2024 Pellegriniho úspech môže odštartovať Ficov problém

Jozef Majchrák

Pellegriniho úspech v prezidentských voľbách ešte nemusí znamenať, že Fico mocensky zosilnie.

Vďaka vášni k cestovaniu našiel v Afrike životnú lásku Svoju ženu musím vykúpiť za jednu kravu a desať motýk

Alena Potocká

Rozhovor s cestovateľom a fotografom Alešom Tvrdým o tom, ako sa cestovanie pre neho stalo životným štýlom i ako fungujú rodiny v Namíbii, odkiaľ pochádza jeho manželka.

Trojkráľové zamyslenie Daniela Pastirčáka Putovanie mágov podľa T. S. Eliota

Daniel Pastirčák

Najvyšší cieľ civilizovaného človeka, napísal básnik Eliot, je zjednotiť radikálny skepticizmus s hlbokou vierou.

Architekt Andrej Botek Zrušeným kostolom treba nájsť vhodný účel. Bývanie či reštaurácia nimi nie sú

Jakub Lipták

Kostol ostáva vysvätený, aj keď prestane byť kostolom. Treba sa k nemu naďalej správať citlivo, hovorí v rozhovore Andrej Botek.