Prezidentské voľby Kapitán bez vojska začal na Pellegriniho paľbu ostrými

Robert Fico sa dosiaľ hrdil tým, ako dokáže zabezpečovať koaličnú stabilitu, a autenticky opovrhoval spôsobmi Matovičovej a Hegerovej vlády, kde sa koaliční partneri v ustavičnej neuróze vzájomne ponárali, až kým spoločne neklesli pod hladinu.

Andrej Danko včera predviedol ochutnávku špinavej prezidentskej kampane, ktorej sa Peter Pellegrini obáva zo všetkého najviac.

Pellegriniho prezidentskú kandidatúru dosiaľ najviac ohrozoval brutálny štýl, ktorým sa Fico a jeho advokátska klika snažia vyrovnať s otázkou právneho štátu, aby tak definitívne zaistili celému svojmu prostrediu beztrestnosť. Opozičný tábor to mobilizuje, voličom Smeru a Hlasu to síce neprekáža, ale aj mnohým z nich je zrejmé, že cieľ tejto operácie nemá vznešené, ale dosť prízemné pohnútky.

Tou najväčšou hrozbou pre Pellegriniho vyhliadky tak ostáva možnosť, že podobne ako v roku 2019 príde v druhom kole nízky počet voličov (o duel Čaputová – Šefčovič prejavilo aktívny záujem len necelých 42 percent voličov), pretože práve v takom prípade by samo osebe menej početný, no výrazne zmobilizovaný opozičný tábor mohol prevážiť.

Z hľadiska možnej demobilizovanosti voličov provládneho tábora je tu ešte iné riziko, ktoré je možno väčšie než samotná vojna o právny štát.

Už s tým začal Igor Matovič na prvej schôdzi parlamentu („Nemám rád chlapov, ktorí si obliekajú červené tangáče, nemám rád chlapov, ktorí si pozývajú do svojho bytu rôzne pánske návštevy“) a v Hlase odvtedy rátajú s tým, že Matovič bude tento nechutný motív v kampani ďalej rozvíjať a stupňovať.

Otázkou však bolo, či túto tému v nejakej vulgárnej variácii využije ďalší prezidentský kandidát Štefan Harabin alebo či sa pridá aj Uhríkova Republika, ktorá má s Hlasom zlé vzťahy a po tesnom neúspechu vo voľbách hľadá spôsob, ako sa vymedziť voči Ficovej vláde. Napokon, pred Vianocami už Uhrík s Mazurekom zaútočili na vládu, že nový Trestný zákon ušila pre zlodejov.

Pellegrini a spol. však asi najmenej čakali, že v novom roku ako prvý otvorí motív Pellegriniho súkromia koaličný partner Andrej Danko. Ten sa včera v redakcii Plusky cítil ako u seba doma v revúckej krčme, najmä si však užíval, keď v súvislosti s Pellegrinim hovoril o prvej dáme, o orientácii a o tom, že prezident by mal mať partnera (mimochodom, tieto nároky vznáša rozvedený Andrej Danko).

Samozrejme, zo strany Andrej Danka ide v tejto fáze o sprosté vydieranie. Po voľbách, keď v šoku zistil, že v novom parlamentnom klube je popri kuffovcoch a huliakovcoch ako jediný z SNS, potreboval uspokojiť rôzne frakcie, aby dostal do parlamentu ďalších členov SNS.

Jeho frustrácia sa tým nezmenšila, skôr naopak: vie, že si teraz nemôže do strany len tak vpustiť politicky značne inteligentnejšieho a talentovanejšieho Tarabu, lebo by ju časom ovládol, preto chce svojich straníkov uspokojiť ďalšou korisťou, aby mal tak svoju stranu plne pod kontrolou.   

Od Pellegriniho chce, aby mu odovzdal ministerstvo hospodárstva alebo post predsedu parlamentu, plus v posledných týždňoch obchádza Smer aj Hlas s tým, že žiada vplyv v štátnych podnikoch a najmä presun čo najviac eurofondov pod svoje nové ministerstvo.

Ficovi nejde len o to, aby si po Pellegriniho odchode do paláca ešte tesnejšie k sebe pripútal Hlas, ide mu aj o vzdialenejšiu osobnú budúcnosť, konkrétne o ďalší pokus o exit.

Keďže koaliční partneri nechápu, prečo by mali kvôli novým požiadavkám Danka otvárať čerstvú koaličnú zmluvu, emóciami nabitý šéf SNS graduje hru: Ficovi aj Pellegrinimu posledným vystúpením odkazuje, že ak mu neustúpia, nielenže nemusí Pellegriniho podporiť v druhom kole, ale môže mu výrazne škodiť.

A to je už veľký problém nielen pre kandidáta Hlasu, ale aj pre samotného Fica. Ten je odhodlaný urobiť v kampani pre zvolenie Pellegriniho všetko potrebné, Korčoka bude usilovne maľovať ako Sorosovho čerta. Ficovi nejde len o to, aby si po Pellegriniho odchode do paláca ešte tesnejšie k sebe pripútal Hlas, ide mu aj o vzdialenejšiu osobnú budúcnosť, konkrétne o ďalší pokus o exit.

Fico chápe, že prezidentom sa už v priamej voľbe nikdy nestane, na konci svojho štvrtého premiérovania by však opäť mohol dúfať, že ho prezident vymenuje za ústavného sudcu, a s Pellegrinim sa dohodne určite ľahšie ako s Kiskom.

Peter Pellegrini je jasným prezidentským favoritom aj po včerajšku. Ale po tom, čo ponížene skočil do náručia Fica IV., sa pre naplnenie ďalšieho kariérneho sna bude musieť skloniť aj pred hodnosťou kapitána.