Na čom záleží Kým sme my spali, priestor zabrali iní

Zuzana Hanusová

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Dlho sme si mysleli, že udržíme sexuálnu výchovu v rodinách a že žiadne materiály a ľudí k tejto téme nepotrebujeme.

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Mobily a rodičia Riešime len deti, ale závislosť dospelých je často hlavným problémom

Právnik o susedských sporoch Hlavným problémom sú ploty. Staré dobré „dvakrát meraj a raz strihaj“ platí aj v oblasti susedských vzťahov

Prečo sú prvé deti úspešnejšie Podľa nových zistení za tým nemusí byť len viac času zo strany rodičov

Konzervatívnym svetom zašumelo vydanie dvoch učebníc vzťahovej a sexuálnej výchovy, o ktorých sme vám priniesli rozsiahly text s opisom konkrétnych pasáží. Dva prototypy učebníc, jedna z dielne Slovenskej akadémie vied a druhá z vydavateľstva Expol Pedagogika, ktorej autorkami sú lektorky organizácie InTYMYta.

Z obsahov oboch kníh je jasné, že konzervatívne prostredie s nimi bude mať problém. Tieto knihy sex nepredstavujú v kontexte dlhodobých monogamných vzťahov a zároveň obchádzajú dôležité aspekty pri témach, ako je prvý sex, umelé ukončenia tehotenstva, rodová identita či antikoncepcia. Prvá kniha je určená pre stredné školy, druhá pre žiakov od desať do pätnásť rokov. Učebnice nie sú oficiálne schválenými pomôckami, no učitelia si ich môžu objednať, ak sa chcú inšpirovať, ako hovoriť so žiakmi o sexualite v rámci rôznych predmetov.

Je zjavné, že išlo o opätovnú snahu vytvoriť tlak na zavedenie predmetu sexuálnej výchovy na školách. Realita je však taká, že výchova k manželstvu a rodičovstvu zostáva aj v školskej reforme naďalej na úrovni prierezového predmetu.

Tým, že mnohí riaditelia a učitelia škôl celkom nevedia, ako túto tému otvárať na hodinách biológie či napríklad etiky, na pomoc si volajú tretí sektor, ktorý túto dieru veľmi rád vyplnil. Problém je, že len veľmi jednostranne. Rôzne kurzy a workshopy tak robia práve autorky jednej z učebníc z organizácie InTYMYta alebo rôzni blogeri či aktivisti, ktorí sa nehanbia o sexe a vzťahoch so žiakmi komunikovať suverénne a pútavo. A učitelia si šúchajú ruky, že niekto za nich nepohodlnú tému odučil.

Od riaditeľov a učiteľov s konzervatívnejším nastavením aj z cirkevných škôl prichádza čoraz urgentnejšia požiadavka, že by tiež potrebovali schopných komunikátorov a aktivistov, materiály v téme vzťahov a sexuality, ale v našom prostredí ich nenachádzajú.

Dlho sme si mysleli, že udržíme sexuálnu výchovu v rodinách a že žiadne materiály a ľudí k tejto téme nepotrebujeme. Problém je, že školskí psychológovia a učitelia aj z cirkevných škôl hovoria o tom, že to už neplatí. Riešia problémy ako posielanie si pornovideí cez Whatsapp na základnej škole, experimentovanie so sexuálnou identitou i oplzlé debaty v triedach.

Nevšimli sme si, že sa nám vymenila generácia mladých, pre ktorú je vďaka internetu a sociálnym sieťam úplne prirodzené otvorene diskutovať o vzťahoch, o sexuálnej identite či o samotnom sexe. Mladí dnes nemajú zábrany v týchto témach, chcú si konfrontovať svoje postoje, chcú byť sprevádzaní, chcú dostať argumenty v postojoch, s ktorými idú často proti prúdu aj medzi svojimi rovesníkmi.

Lívia Halmkan, lektorka zo združenia Tlakový hrniec, ktorá patrí k hŕstke ľudí, ktorí sa k téme sexuálnej výchovy stavajú v celistvom pohľade na človeka, však priniesla interný prieskum na školách, z ktorého jej vyšlo, že žiaci sa so svojimi rodičmi doma na túto tému, žiaľ, nerozprávajú.

Kým sme my až na pár lastovičiek spali, tak prázdny priestor zabrali iní a teraz sa čudujeme, že organizácia InTYMYta už má pripravené ďalšie dve učebnice sexuálnej výchovy. A ako jej lektorka Radka Mikšík oznámila v relácii Silná zostava, je pripravená už aj 300-stranová príručka pre učiteľov, ako s týmito učebnicami pracovať. Okrem toho už majú naplánovanú sériu kurzov a workshopov po slovenských školách.

A tak sa nám tu pretláča dojem, že materiály InTYMYty sú jediné vedecky podložené obsahy, lebo spĺňajú hlavné kritériá neideologickej sexuálnej výchovy, čo má byť podľa jej spoluautorky, ako sme sa dopočuli v Silnej zostave, najmä hygiena a bezpečnosť…

Veľká škoda je, že ak sa aj v kresťanskom prostredí objavili materiály k vzťahovej a sexuálnej výchove, určené čo i len rodičom detí, tak boli ostro kritizované aj z vlastných kruhov. Spomeňme sériu kníh Láske sa treba učiť z Vydavateľstva Nové mesto, ktoré si vyslúžili kritiku zo strany niektorých cirkevných predstaviteľov i konzervatívnych aktivistov napriek tomu, že ponúkli kvalitnú alternatívu.

Začať vypĺňať dieru, ktorú tu dlhodobo máme, bude tak už pre akúkoľvek občiansku konzervatívnu iniciatívu tvrdým orieškom.

Netreba zabúdať, že napriek tomu, že školská reforma ponechá vzťahovú a sexuálnu výchovu ako prierezový predmet, dá aj oveľa väčšiu slobodu jednotlivým školám pri výbere materiálov i didaktických postupov. Budú vedieť konzervatívci v tejto novej súťaži obstáť?