„Narodila sa Alex. Pri výbere mena si dali rodičia Magda a Peter naozaj záležať, čo poviete? Alex je jedno z mála rodovo neutrálnych mien, ktoré sa na Slovensku dávajú chlapcom aj dievčatám.“

Zoznámte sa s hlavnou postavou e-learningu o rodovej (ne)rovnosti Toto je rovnosť. Ide o štátny projekt hradený z eurofondov a sčasti zo štátneho rozpočtu. Cieľom kurzu má byť podľa jeho opisu hravým spôsobom predstaviť širokej verejnosti, v čom sa líši život mužov a žien a s akými rôznymi formami diskriminácie sa ženy počas celého života stretávajú. 

„Či už pracujete vo verejnej, alebo v súkromnej sfére, s deťmi, dospievajúcimi či dospelými alebo si chcete kurz urobiť v rámci vlastného sebarozvoja, ste na správnom mieste,“ vítajú potenciálnych účastníkov kurzu na svojej webstránke.

Zaujímalo ma, akým spôsobom sa štát cez tento projekt rozhodol poučiť občanov o témach rodovej rovnosti, a preto som sa rozhodla tento online kurz absolvovať.

Na národný projekt je určených takmer päť miliónov eur

E-learning je súčasťou aktivít národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie, ktorý sa spustil ešte v máji 2018 a zaštiťuje ho Inštitút pre výskum práce a rodiny, organizačne spadajúci pod ministerstvo práce. Na certifikáte, ktorý dostanete po úspešnom absolvovaní kurzu, je ako garantka projektu uvedená vtedajšia šéfka inštitútu Silvia Porubänová.

Celý projekt je z väčšej časti financovaný z európskych peňazí. Ako Postoj informovalo ministerstvo práce, vyčlenilo sa naň 4 870 994 eur, pričom 81 percent je financovaných z eurofondov a zvyšok sa dofinancoval zo štátneho rozpočtu.

„Online vzdelávanie o rodovej rovnosti Toto je rovnosť stále prebieha, pričom v súčasnosti nedisponujeme konkrétnym údajom o finančných prostriedkoch vynaložených na túto jednu konkrétnu aktivitu,“ informoval tlačový úrad rezortu práce.

S otázkou, koľko zo spomínanej sumy stál samotný online kurz a aký je zatiaľ záujem o jeho absolvovanie, sme sa obrátili aj na tvorcov projektu Toto je rovnosť, na naše otázky však nereagovali.

Čo všetko sa z tohto online vzdelávania dozvieme? Najmä to, s akými predsudkami pristupujeme k našim deťom nielen od ich narodenia, ale dokonca, ako upozorňujú autorky, od ich počatia (v tomto prípade sa nespochybňuje moment počatia ako začiatok existencie novej bytosti) a ako tieto predsudky negatívne ovplyvňujú životy žien až po ich starobu.

Jednou z hlavných autoriek online kurzu je Katarína Minarovičová z Katedry občianskej a etickej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá sa venuje tvorbe e-learningových kurzov, vedie kurzy Rodové aspekty vzdelávania a výchovy, Úvod do rodových štúdií, Základy sociológie, Sociológia výchovy a mládeže, Rodina a dieťa v spoločnosti, Sociálne otázky sexuality a rodu.

Druhou je Miroslava Lemešová, takisto z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, špecializuje sa na učiteľstvo predmetov psychológia a nemecký jazyk a literatúra.

Online kurz je rozdelený do piatich častí – Detstvo, Školský vek, Dospievanie, Dospelosť a Staroba. Ak máme byť rodovo poučení kompletne, je najlepšie prejsť postupne všetkými časťami, píše sa v inštrukciách kurzu.

Ako by mala vyzerať pozvánka na oslavu narodenia dieťaťa bez toho, aby sme zdôrazňovali jeho pohlavie. Foto: screenshot Totojerovnost/online

Tak sa dozvieme, že ovplyvnení stereotypmi už dopredu máme vysnené budúce roly svojich detí, ktoré závisia od toho, či má prísť na svet chlapček alebo dievčatko.

Začína sa to už pri spomínanom výbere mien. Ľudia, ktorí chcú „vykročiť zo stereotypov“ a dať dieťaťu rodovo neutrálne meno, majú údajne veľmi obmedzené možnosti.

„Ešte sa používajú mená ako Saša, René, Nikita či Nikola, no ako vidieť, výber je značne obmedzený. Rozhodne poznáte isto viac detí s menami ako Ema, Sofia, Nina, Jakub, Samuel či Michal. Ide, mimochodom, o najčastejšie dievčenské a chlapčenské mená na Slovensku v roku 2020!“ zdôrazňuje sa v kurze, ktorého autorom prekáža, aké stereotypné mená dostávajú slovenskí novorodenci.

Ale ani spomenuté rodovo neutrálne mená nie sú až také neutrálne, ako sa v texte uvádza. Napríklad meno René vyberajú rodičia pre chlapcov a takto ho chápal napríklad aj spisovateľ Jozef Ignác Bajza, keď ešte v roku 1783 vyšiel prvý zväzok jeho románu René mládenca príhody a skúsenosti.

​Nebolo by to správne vyučovanie o stereotypoch, ktoré nás zväzujú, keby sa jeho značná časť nevenovala „stereotypne“ farbám a hračkám určeným podľa pohlavia dieťaťa.

„Prečo je ale v skutočnosti také ťažké vybrať správny darček? V našej kultúre prichádza dieťa do vopred štruktúrovaného sveta očakávaní, želaní, obmedzení a farieb, v ktorom zohráva rod ako sociálna kategória veľmi dôležitú rolu,“ tvrdí sa v učebnom texte.

Podľa autoriek textu sú hračky stereotypne kategorizované ako dievčenské či chlapčenské a zneutrálneniu nepomáha ani ružové či modré farebné odlíšenie oddelení v hračkárstvach.

Nepáči sa im, že sa dievčenské hračky zameriavajú viac na starostlivosť, kým chlapčenské na technológie, akčnosť alebo stavebné prvky. „Posilňovaním hry s rodovo typickou hračkou dieťa priamo navádzame na vhodný typ hry, posilňujeme zaužívanú rodovú rolu a obmedzujeme spektrum jeho činností v súlade s rodovými stereotypmi,“ argumentujú.

Foto: screenshot Totojerovnost/online

Tento text sprevádza aj interaktívne cvičenie, v ktorom majú účastníci vybrať rodovo neutrálnu hračku. Bojom proti stereotypom sa však v tomto cvičení vytvorili nové stereotypy.

Za neutrálnu hračku v tomto cvičení som vybrala domček. Ako matka dvoch chlapcov mám skúsenosť, že túto hračku obľubujú nielen dievčatá, ale i chlapci, aj keď sa s ňou hrajú inak. Skôr ich zaujíma konštrukčné riešenie alebo ho zasadia do prostredia a budujú okolo neho mesto.

Moja odpoveď však bola nesprávna, vybrala som vec určenú pre dievčatá. V riešení sa mi zobrazil zoznam hračiek, ktoré sú skutočne rodovo neutrálne. 

Z kurzu hradeného aj zo štátnych peňazí sa ďalej dozviete, že nielen hračky, ale aj knihy či obľúbené filmy a zastúpenie žien a mužov v nich v nás posilňujú rodové stereotypy už od útleho detstva.

„Posolstvá prenášané prostredníctvom zastúpenia mužov a žien v knihách prispievajú k predstavám detí o tom, čo to znamená byť dievčaťom, chlapcom, ženou alebo mužom.“

Dozvieme sa tiež, akej kontrole by sme mali podrobiť svoje obľúbené filmy. „Kritériami pri ich posudzovaní môže byť napríklad Bechdelovej test. Podľa neho musí film obsahovať minimálne dve ženské postavy, ktoré sa rozprávajú o niečom inom ako o mužoch. Ďalšie varianty testu dopĺňajú pravidlá, že obe ženy musia byť pomenované alebo že ich konverzácia musí trvať aspoň 60 sekúnd.“

„Tak čo? Obstál by váš obľúbený film?“ zaznie otázka autoriek online kurzu.

Dievčatá sú na školách viac trestané, tvrdia v kurze

V časti Školský vek sa značný priestor venuje učebniciam, ktoré sú vraj plné škodlivých stereotypov, či textu o rozdielnom prístupe a očakávaniach učiteľov od dievčat a chlapcov a o tom, prečo bývajú dievčatá za nevhodné správanie údajne viac trestané.

„Od dievčat sa napríklad často očakáva konformnosť, poslušnosť a schopnosť prispôsobenia sa. Pozitívnu spätnú väzbu získavajú za usilovnosť, svedomitosť a spoľahlivosť,“ píše sa v texte.

„Chlapci sú považovaní za tvorivejších, pripisuje sa im tendencia k asertivite, respektíve až k agresivite, k nepokoju, impulzívnosti, nepozornosti a lajdáctvu. Na základe takejto predstavy niektoré učiteľky a učitelia považujú agresívne správanie chlapcov za ,prirodzené‘, biologicky podmienené,“ pokračuje text.

„V rámci vyučovania ho preto tolerujú viac ako rušivé a agresívne správanie dievčat, ktoré býva trestané prísnejšie, pretože takéto správanie nepatrí do tradičného repertoáru ženských prejavov.“

Autorkám projektu prekáža aj to, že už od školských lavíc sa stretávame s javom, ktorý je síce v gramatike bežným pravidlom, ale v očiach teoretikov o rodovej rovnosti je neprijateľný.

Oslovovanie učiteľov „žiaci“ namiesto „žiaci a žiačky“ vnímajú ako zavádzanie rodovo necitlivého jazyka už od školských lavíc. Podľa výskumov, ktoré však neboli v texte konkretizované, používanie generického maskulína opisuje v predstavách ľudí viac mužov ako ženy.

„Ak sa však text zmieňuje o ,politikoch a političkách‘ či ,návštevníkoch a návštevníčkach‘, odhad percentuálneho zastúpenia žien sa zvyšuje,“ tvrdia autorky.

Používanie rodovo spravodlivého a inkluzívneho jazyka má vraj pomáhať zmierňovať rodové stereotypy, podporí to „spoločenskú zmenu a prispieva k dosiahnutiu rodovej rovnosti“.

Foto: screenshot Totojerovnost/online

V texte kurzu je naša spoločnosť zobrazená ako plná škodlivých stereotypov, pre ktoré sú dievčatá znevýhodňované v každodennom živote. Pre lepšiu ilustráciu sú situácie zobrazené aj kresbami.

Na jednom z nich vidíme súrodencov – šikovné dievčatko, ktoré sa samo obulo, a ťarbavého chlapca, ktorý s topánkou bojuje. Nahnevaná matka na dievča kričí, či nevidí, že jeho brat potrebuje pomôcť...

Proti stereotypom bojujeme, zdá sa, novými stereotypmi o šikovných a samostatných dievčatách a neschopných chlapcoch.

V kurze sa otvárajú aj témy, na ktoré je potrebné upozorňovať, napríklad kult krásy pretláčaný médiami ohrozuje sebavnímanie dospievajúcich dievčat, spomína sa aj nebezpečenstvo porúch príjmu potravy. Upozorňujú aj na rôzne formy domáceho násilia a uvádzajú kontakty, na ktoré sa môžu prípadné obete obrátiť.

Dospelú Alex, hlavnú hrdinku kurzu, však už trápia iné problémy. V práci sa jej darí, kráča pomaly po kariérnom rebríčku a má na dosah vysnívaný manažérsky post v IT oblasti, jej postup však spomaľujú klienti, ktorí sa k nej správajú nepríjemne a hrubo, a to údajne len preto, že majú oproti sebe ženu.

Našla si tiež perspektívneho partnera a plánuje si založiť rodinu, po niekoľkotýždňovej materskej dovolenke nastupuje k dieťaťu manžel, Alex sa vo svojej firme prihlási na výberové konanie na vysnívanú pozíciu, ale neprijmú ju, lebo, ako sa dá medzi riadkami vyčítať, problémom nie je jej kvalifikácia, ale malé dieťa doma.

Toto všetko sú reálne problémy žien v pracovnom procese, ale opäť sa na ne pozerá stereotypne len z jednej strany.

V online kurze sa zdôrazňuje, že ženy zostávajú doma pri deťoch príliš dlho, pričom nepovedia, že mnohým matkám trojročná rodičovská dovolenka vyhovuje a odmietajú sa jej vzdať.

V kurze zdôrazňujú aj to, ako je stále nedostatočne rozdelená práca v domácnosti a starostlivosť o dieťa. Len v zátvorke sa spomína, že čím vyššie vzdelanie majú muži dosiahnuté, tým väčší je záujem o otcovskú dovolenku.

Prekážajú im aj údajné stereotypy vo výbere povolania žien a mužov. Kým ženy dominujú v ošetrovateľstve, na učiteľských pozíciách a podobne, v texte sa zdôrazňuje, že ženy majú nulové zastúpenie v hutníctve či baníctve.

O tom, či práve toto nie je spôsobené stereotypmi, ale skôr osobnými preferenciami žien, už text nepolemizuje. V praxi si je však zaťažko predstaviť, ako sa muž vymení na rodičovskej dovolenke so ženou, aby ona mohla fárať do bane.

Foto: screenshot Totojerovnost/online

V starobe vidia autorky opäť znevýhodnené ženy, ktoré majú nižšie dôchodky a sú aj údajne viac vystavené domácemu násiliu zo strany najbližších príbuzných.

Nižšie dôchodky však nie sú nejakým trestným bodom za samotný fakt, že sú ženy, ale že sa tieto ženy rozhodnú stať matkami. V tomto prípade však viacerí analytici upozorňujú, že táto nespravodlivosť by sa dala vyriešiť pomerne jednoducho. Keby štát platil za ženy odvody počas rodičovskej dovolenky vo výške, v akej odchádzali z ich platu pred pôrodom. Doteraz sa však nikto do takejto reformy nepustil.

V závere kurzu čaká na účastníkov test s desiatimi otázkami, na jeho vypracovanie dostanú 45 minút. Podarilo sa mi prejsť testom úspešne a získať záverečný certifikát za necelé štyri minúty. Niektoré časti tohto e-learningu rodovej rovnosti sú poňaté skutočne veľmi jednoducho a na úrovni spracovania referátu na strednej škole.

Na kurze sa do tohto momentu podľa počítadla na webstránke projektu zúčastnilo len 95 účastníkov. Toľko ich zatiaľ prešlo prvou časťou – Detstvom. Podľa toho, ako postupne v ďalších častiach počet účastníkov klesá, sa dá odvodiť, že kurz ľudí nedokáže zaujať a postupne ho opúšťajú. Na piatej časti Staroba sa zúčastnilo už len 27 ľudí.

Tvorkyňa koncepcie a obsahu e-learningu Katarína Minarovičová o sebe tvrdí, že sa problematike rodovej rovnosti venuje už od roku 2002 a že ju v mladosti silno ovplyvnil feministický časopis Aspekt. Zaujímavé je, že sama na svoje ideály akosi pozabudla, keď sa v rozhovore pre študentský časopis vôbec nepozastavila nad v optike absolvovaného kurzu rodovo necitlivou otázkou.

Na otázku „Každé malé dievčatko sníva o tom, že raz bude princeznou alebo prinajmenšom baletkou. O čom ste snívali vy? Aká bola vaša vysnívaná budúcnosť v detstve?“ pokojne bez akýchkoľvek pripomienok odpovedá: „Ja som vždy chcela byť učiteľkou, aj som sa hrávala v detstve na pani učiteľku.“

V rozhovore pôsobí s výberom svojej profesie veľmi spokojne, pričom aj v kurze, ktorého je autorkou, sa toto povolanie spomína ako typický výsledok spoločenských stereotypov kladených na dievčatá.

Prečo sa vôbec tomuto projektu, ktorý si, dá sa povedať, nevšimli ani „vlastní“, venujeme? Je platený z eurofondov a sčasti aj zo štátneho rozpočtu, teda z verejných peňazí. Aj tým sa z tohto projektu stáva štátny projekt.

Oslovili sme súčasného šéfa Inštitútu pre výskum práce a rodiny Romana Jocha s otázkou, prečo kurz s takýmto obsahom dostal zelenú a pridelené financie. Pre Postoj potvrdil, že sa s ministrom práce rozhodli projekty rozbehnuté za predchádzajúcej vlády nechať dokončiť, spomínaný projekt sa podľa plánu končí tento rok. „Ak by záležalo na mne, tento projekt by v takejto podobe nevznikol,“ povedal Roman Joch pre Postoj.