Prednáša študentom o škodlivosti pornografie
Rodičia sa boja, že ich deti bude niekto učiť o sexe, no sami to neriešia
Rozhovor s Líviou Halmkan o tom, prečo je dôležité rozprávať sa doma s deťmi o sexe a ako na to.
Foto: Postoj/ Ľubo Bechný
S neziskovou organizáciou Tlakový hrniec prednáša študentom aj ich rodičom o rizikách pornografie. Z množstva diskusií jej vyšlo, že rodičia aj deti túžia po debatách o sexualite, no v máloktorých rodinách tieto témy nie sú tabu.
„Prvý kontakt s pornografiou majú deti často okolo jedenásteho roku. Bolo by dobré, keby deti pred týmto vekom počuli od rodičov ako prvých pozitívne pekné informácie o sexuálnej intimite. Aby im to bolo podané ako niečo, na čo sa môžu tešiť, až raz vyrastú. Ak toto rodičia neurobia, lebo napríklad čakajú, že sa dieťa začne pýtať, môže ich predbehnúť pornografické video,“ hovorí v rozhovore Lívia Halmkan.
Výchova v oblasti intimity sa má podľa nej začať budovaním hlbokého vzťahu v útlom detstve. Debaty o sexualite totiž nevyhnutne vyžadujú blízkosť medzi rodičom a dieťaťom. „Je nemysliteľné, že zrazu budem zo svojej autority rodiča v jeden deň žiadať od dieťaťa, aby so mnou v pubertálnom veku začalo hovoriť o svojom prežívaní.“
Lívia Halmkan pripravuje v spolupráci s vydavateľstvom Postoj knihu pre rodičov o škodlivosti pornografie.
Tvorba nových osnov v rámci kurikulárnej reformy a nové učebnice rozvírili v poslednej dobe debatu o sexuálnej výchove na školách. V jednom z vašich blogov píšete, že nemáte rada spojenie sexuálna výchova. Čo vám na ňom prekáža?
Nemám ho rada preto, lebo každý si pod spojením sexuálna výchova predstaví niečo iné. Pre niekoho to môže byť vyučovanie o sexuálnych praktikách alebo o ochrane pred neželaným tehotenstvom, či sexuálne prenosnými ochoreniami.
Ja som presvedčená, že sexuálna intimita je odrazom vzťahovej intimity, ktorú dokážeme zažívať. Je zrkadlením našej schopnosti mať hlboké vzťahy. Vzťah sa od sexu v mojom ponímaní nedá odlúčiť, a ak áno, tak potom hovoríme o redukovanom sexe a k tomu by sme deti vychovávať nemali.
Niektoré formulácie považoval minister školstva za ideologické, nie objektívne.
Z vašich skúseností získaných v školách vyplýva, že tínedžeri sú však hladní po informáciách a debatách o týchto témach.
Áno, ale keby sme sa bavili o plošnom zavedení vzťahovej a sexuálnej výchovy, veľkým otáznikom pre mňa ostáva, kto by bol pri tvorbe osnov a akým rodičom by sme sa snažili vyhovieť. Táto výchova by mala byť doménou rodičov. A keď to rodičia nechcú alebo nevedia riešiť a odkladajú zodpovednosť na školstvo, môžeme s touto skutočnosťou pracovať a prevziať časť zodpovednosti, ale myslím si, že by sme v rámci tejto výchovy mali tlmočiť to, čo by rodičia chceli povedať svojim deťom.
Ak je v krajine väčšina rodičov skôr konzervatívnych, bolo by kontraproduktívne tlačiť veľmi liberálnu sexuálnu výchovu a naopak. Vzťahová a sexuálna výchova by mala kopírovať hodnotové postavenie väčšiny rodičov. Ale som si vedomá, že to je utópia, lebo k nejakému konsenzu o tom, čo učiť a čo už nie, sa pravdepodobne nikdy nedopracujeme.
Foto: Postoj/ Ľubo Bechný
Veľa ľudí hlavne z konzervatívneho prostredia zastáva názor, že témy vzťahovej a sexuálnej výchovy majú zostať výlučne v rukách rodičov. Podľa skúseností z prednášok študentom a rodičom, o ktorých píšete na blogoch, vám však vychádza, že veľa rodičov sa do týchto tém doma nepúšťa.
Máme tu celú generáciu rodičov, s ktorou sa nikto o intímnych témach nikdy nerozprával. Nemáme to navnímané, napočúvané a naučené, že by sme to mali robiť so svojimi deťmi. Zároveň sa však bojíme predstavy, že by to mal s našimi deťmi rozoberať niekto iný. A tak ostáva overené ticho.
Takže chceme mať výchovu k vzťahom a sexualite vo svojich rukách, ale často ju ako rodičia nevieme uchopiť.
Je to úplný paradox a je to na zaplakanie. Môžem uviesť skutočnosť, ktorú sa dozvedám, keď robím workshopy s rodičmi. Pýtam sa ich, kto by mal primárne otvárať takéto témy s ich deťmi. Odpovedajú, že oni, rodičia. No keď sa spýtam, kto to reálne robí, dvihne sa pár osamelých rúk. Niekedy im kladiem otázku, na čo čakajú? Vraj kým sa dieťa samo nezačne pýtať. No a keď sa spýtam, či sa oni v detstve svojich rodičov pýtali, zasa sa nezdvihne žiadna ruka. Neviem, prečo si myslíme, že naše deti budú mať menej zábran alebo že budú viac odvážne, ako sme boli my.
Podobne som sa pýtala už stoviek detí, kto by sa s nimi mal o týchto témach rozprávať. Deväťdesiatpäť percent detí povie, že rodičia. Ako dôvod uvádzajú, že rodičia nás predsa majú najradšej. Čiže na oboch stranách je túžba po dialógu a odovzdávaní hodnôt v oblasti vzťahov a sexuality, avšak úplne sa míňame.
Od detí ste zrejme zistili aj to, ako by tieto debaty mali prebiehať.
Áno, deti majú o týchto debatách dosť konkrétnu predstavu a ich podmienky sú pochopiteľné. Nechcú, aby išlo zo strany rodičov o výsluch alebo prednášku. Boja sa, že keby túto tému „nadškrtli“, spustila by sa lavína výsluchu alebo kázeň. Napríklad by dievča doma povedalo, že sa už bozkávalo s chlapcom, nastali by otázky: „S ktorým? Ako dlho? Čo všetko ste ešte robili?“ Tak niekedy tému radšej neotvoria.
Podobne potrebujú diskrétnosť a boja sa, že rodičia budú informácie od nich posúvať širšej rodine. Rôzne si predstavujú aj vek, kedy by sa to malo riešiť. Žiaci na základnej povedia, že to chcú riešiť, keď budú starší, no stredoškoláci hovoria, že treba začať skôr, lebo potom je to už vraj zbytočné, keďže všetko vedia.
Väčšina rodičov si debaty o sexualite predstavuje tak, že si dieťa v jeden deň posadia a dajú mu veľkú prednášku. Vy píšete na svojich blogoch, že sa treba o týchto témach rozprávať často a stručne. Ako ste to mysleli?
Debaty o témach sexuality si nepredstavujem ako jeden veľký „talk”. Dieťa vediem prirodzene k tomu, že nemá klamať, no neposadím si ho v jeden deň a nedám mu prednášku o klamstve. Aj v oblasti intimity vediem dieťa k nejakej hodnote a aj ku schopnosti zažívať ju. A to môže byť napríklad aj malá zmienka pri sledovaní filmu. Treba vyhľadávať to, čo každý deň prinesie, a mať pokojne komentáre k tomu, ako človek môže prežívať vzťahy, randenie.
Sexualita je len jedna časť z veľkého balíka, v ktorom sú vzťahy a sebahodnota. Takže debaty, v rámci ktorých sa dostaneme k takýmto témam, sa môžu diať večer pri modlitbe alebo keď sa bavíme, čo prežilo dieťa v škole. Keď mi povie, že Janko povedal Marienke to a hento, môžeme sa pýtať: „Ty by si čo vtedy robila? Dotklo by sa ťa to?“
Pýtam sa rodičov, kto by mal primárne otvárať intímne témy s ich deťmi. Odpovedajú, že oni, rodičia. No keď sa spýtam, kto to reálne robí, dvihne sa pár osamelých rúk. Zdieľať
Nemáme teda čakať, kedy dieťa príde za nami s priamymi otázkami, ale treba využívať malé zámienky a byť iniciatívni?
Veľmi to závisí od konkrétneho dieťaťa. Sú také typy, ktoré rodičom prídu všetko zavesiť na nos. Iné deti si zasa väčšinu vecí nosia v sebe, no to neznamená, že ich tieto témy nezaujímajú. Len sa hanbia otvoriť to samy od seba. Preto by som povedala, že rodičia majú byť iniciatívni.
Jedna z výhrad, ktoré mali žiaci na vašich prednáškach v školách voči debatám s rodičmi o sexualite a ktorú ste zverejnili na svojom blogu, znela: „Ale veď ja s rodičmi neriešim nič osobné. Zrazu sa mám baviť o sexe?“
Presne. Sexuálna výchova s deťmi sa má začať pri budovaní hlbokého vzťahu a rozhovormi o vnútornom prežívaní od útleho detstva. Keď sa do jeho vnútorného sveta potom prebudí sexualita, bude to s nami ochotnejšie riešiť.
Je preto dobré ísť príkladom a púšťať dieťa do svojho vnútorného sveta. Čo ako rodič prežívam? Nemyslím to tak, že si máme z detí urobiť dôverných priateľov, pretože iných nemáme. To by bolo na škodu.
Môžem im však povedať o tom, že mám napríklad nejaký problém s kolegami. Ako by ho riešili ony? Čo by mi poradili? Aj keď nie všetkému bude dieťa rozumieť, pustím ho do toho, čo prežívam.
Veď je nemysliteľné, že zrazu budem zo svojej autority rodiča v jeden deň žiadať od dieťaťa, aby so mnou v pubertálnom veku začalo hovoriť o svojom prežívaní, keď nič také z mojej strany dovtedy nezažilo.
Vaše skúsenosti zo škôl ukazujú, že my rodičia žijeme neraz v ilúzii, že naše deti do trinástich rokov v oblasti sexuality nič neriešia. Často je to podľa vás už len naše zbožné prianie. Kedy teda treba otvárať témy z oblasti vzťahov a sexu?
Prvý kontakt s pornografiou majú deti často okolo jedenásteho roku. Nehovorím, že v tom veku už majú nejaké pohlavné túžby, niektoré sa k tomu dostanú náhodne medzi spolužiakmi, niekto to berie ako zábavu. Každopádne by bolo dobré, keby deti pred vekom jedenásť rokov počuli od rodičov ako prvých pozitívne pekné informácie o sexuálnej intimite.
Aby im to bolo podané ako niečo, na čo sa môžu tešiť, až raz vyrastú. Ak toto rodičia neurobia, lebo napríklad čakajú, že sa dieťa začne pýtať, môže ich predbehnúť pornografické video. To im však vpečatí, že sexualita je niečo zahanbujúce a úplne skreslené.
Rozhovor o problémoch detí s pornografiou s Líviou Halmkan z projektu Tlakový hrniec.
Dôležité je, aby tému sexuality mali deti zasadenú do kontextu lásky. Už osemročné dieťa má nejako od rodičov navnímané, že sa oco pritúli k mame, dajú si pusu, držia sa pri filme za ruku. Teda, že rodičia majú nejaký rozmer intimity, ktorý je len ich. Potom keď raz uvidia porno, oveľa ťažšie mu uveria, vyhodnotia to ako nepravdu.
Pre niekoho nie je prirodzené prejavovať si pred deťmi nežnosti.
Ja však nerozumiem, prečo by sme to mali pred deťmi skrývať. Všetci vieme, že vzťah má aj fyzický rozmer, ktorý je dôležitý. Prečo sme ako generácia dospeli k tomu, že to fyzické pred deťmi úplne potláčame? Viem si to vysvetliť iba tak, že my sami sme zahanbovaní vlastnou sexualitou.
Na jednej ženskej akcii sme sa v skupinke žien vo veku v priemere 40 rokov rozprávali, ako nám bola podaná téma menštruácie a sexu. Boli to tragikomické príbehy. Rodičov sme mnohí nevideli prejavovať si nežnosť a úprimné rozhovory tiež chýbali.
V našich konzervatívnych kruhoch sme skôr zvyknutí na zdvihnutý prst. Pozor, pozor na tú silnú a nebezpečnú sexualitu! Ale to prvé vedomie o sexualite by nemalo byť: „Pozor! Na to všetko si budeš musieť dávať pozor.“ Ale skôr v zmysle: „Wau! Čo všetko úžasné spolu môžu dvaja prežívať.“
Potrebujú teda sexuálnu výchovu hlavne rodičia?
Možno niektorí aj áno. Zišla by sa sexuálna prevýchova, aby sme sa posunuli preč od toho zdvihnutého prsta smerom k prijatiu toho, že sme aj sexuálne bytosti a že je to tak dobré.
Keď robím seminár s rodičmi, dávam im takú úlohu. Chcem, aby mi dvomi, tromi slovami opísali krásu sexuality. Niežeby im nič nenapadlo, ale hanbia sa to povedať pred ostatnými. Potom im poviem, nech mi to anonymne napíšu na papieriky. Napíšu tam veci ako: úplná sloboda, fyzický prejav lásky, úplné spojenie, hlboký zážitok s jedným konkrétnym človekom.
Keď si to spolu prečítame, žasneme nad tým, že tú krásu sexuality pomenovali veľmi podobne, ale aj nad tým, že sa vlastne nemali za čo hanbiť. Kľudne mohli hovoriť nahlas a hrdo. Poviem im, nech toto je to, čo budú o sexe hovoriť svojim deťom. Nech sa im snažia vysvetliť, ako je možné, že dvaja môžu mať z toho tak hlboký zážitok. Že je to niečo krásne, čo patrí len im dvom a nikomu inému, niečo tajomné, čo sa stále učia. Najpodstatnejšie sa mi zdá hovoriť o kontexte a ovocí sexuality.
Foto: Postoj/ Ľubo Bechný
A nie je normálne, že sa rodičia hanbili povedať nahlas o kráse sexuality? Predsa je to veľmi intímna vec a vychádza to z ich osobného hlbokého prežívania.
Áno, je to intímne, tomu rozumiem, ale zase by to nemuselo byť tak intímne, že nevieme vyjadriť skutočnosť, že sex je vlastne krásny. Veľa som nad tým rozmýšľala, prečo je pre nás také zahanbujúce hovoriť pozitívne veci o sexualite. Nemám to overené, ale myslím si, že je to preto, lebo sme takéto vyjadrenia o sexe často nepočuli. Keby som sa však pýtala na nejaké riziká sexuality, sypali by ich oveľa jednoduchšie.
V našich konzervatívnych kruhoch sme skôr zvyknutí na zdvihnutý prst. Pozor, pozor na tú silnú a nebezpečnú sexualitu! Ale to prvé vedomie o sexualite by malo byť skôr v zmysle: „Wau! Čo všetko úžasné spolu môžu dvaja prežívať.“ Zdieľať
Mnohí rodičia veria, že keď deťom nedajú smartfón a zapíšu ich do školy, kde chodia deti z rodín s podobnými hodnotami, nie je reálne, aby sa okolo jedenástich rokov dostali k pornografickým obsahom. Je to ďalšia ilúzia?
Robím prednášky aj na cirkevných školách a podľa dotazníkov sú tam na tom deti rovnako ako na štátnych školách. O to dôležitejšie je, akú informáciu o sexualite majú v čase, keď sa k pornografickým obsahom dostanú. Keď sme to však aj zameškali, nikdy nie je neskoro. Opakujem však, že predtým ako otvoríme takúto tému, doma by malo predchádzať zblíženie rodiča s dieťaťom. A to môže trvať aj dosť dlho… Záleží hlavne na nás, rodičoch.
Koľko rokov majú vaše deti?
Deväť a jedenásť.
Už ste s nimi rozoberali témy z oblasti sexuality?
Otvorili sme to už dávno. Prvýkrát, keď sa pýtali, ako sa dostali do bruška. Vtedy mali asi štyri roky. To som im povedala niečo v zmysle, že mama má vajíčka, ocko semienka. Dlho sa však nepýtali, ako sa spoja, keď sa na to pýtali, povedala som im to.
Hneď na rovinu?
Áno, brali to ako vecnú informáciu. Vlastne, dcéra to vysvetlila mne. (Smiech.) Predbehla ma a v čase, keď sme o tom mali prvú väčšiu debatu, už vedela, ako prebieha sex.
Koľko mala vtedy rokov?
Šesť. Večer sme čítali o desatore Božích prikázaní a prišlo na Nezosmilníš. Pýtala sa, čo je to. Vôbec som v tej situácii nevedela, či jej to mám vysvetliť a ako. Išla som okolo horúcej kaše. Začala som jej hovoriť, že mama by sa nemala nahá objímať s inými chlapmi okrem ocka a spať s nimi v jednej posteli. Nešlo jej to do hlavy, bolo vidno, že v tom má zmätok. Odišla z izby a ja som si vydýchla, že na dnes to máme za sebou.
Asi o polhodinu sa vrátila a pýta sa: „Mama, ale prečo by si s iným mužom nemohla spať nahá v posteli?“ Tak som si povedala, že musím ísť na rovinu, a spýtala som sa jej: „Vieš, čo je sex?“ A ona: „Áno, mama, viem. Keď dá muž pipíka žene do šušky.“ Snažila som sa nahlas nesmiať. Úplne ma prekvapila, že zatiaľ čo ja sa tu potím, ona mi to úplne vecne vysvetlila. Povedala jej to tiež šesťročná kamarátka. Takže technickú informáciu o sexe už mala.
Ako vaša debata pokračovala?
Nasledoval veľmi krásny asi dvojhodinový rozhovor, keď som jej povedala, že ten sex môžem mať len s ockom a s nikým iným, lebo sme si to tak sľúbili. Čudovala sa prečo, tak som pokračovala, že pri milovaní môže vzniknúť bábätko, a predsa každé dieťatko chce, aby sa jeho rodičia mali radi, zostali spolu a starali sa oň.
A niekedy sa stáva, že majú spolu sex ľudia, ktorí potom zistia, že sa nemajú až tak radi a bábätko potom trpí. Alebo že bábätko vlastne ani neplánovali. Povedala som toľko, koľko sa mi zdalo, že na tú chvíľu chce vedieť. O pár mesiacov neskôr sa ma spýtala, či tým, že sa vydá, bude hneď tehotná. Tak sme pokračovali v tom, že sex majú ľudia aj bez toho, aby hneď otehotneli, alebo sú aj páry, ktoré otehotnieť nemôžu, ale sex majú. Že je to vlastne spôsob, ako si ukazujú lásku. Milujú sa.
Takže ani pre vás nebola prvá väčšia rodičovská debata o sexe ľahká.
Samu ma prekvapilo, že som mala problém vysvetliť dcére, čo je sex, aj keď som si o sebe myslela, že mám pozitívny vzťah k sexualite. Neskôr som si to vyhodnocovala, krútila som nad sebou hlavou. Čoho som sa bála? Uvedomila som si, že keď ja zostanem pokojná a nedám jej to do kontextu hanby alebo stresu, ani ona to nemá prečo tak brať.
Keď dieťa vidí takú zostresovanú mamu, ako som bola aj ja na začiatku debaty s dcérou, čo si z toho odnesie? Na veľké šťastie to mojej dcére nedalo pokoj a prišla sa pýtať ďalej. Mnoho detí by však neprišlo a uzavrelo by si to tak, že táto téma je mojim rodičom nepríjemná a nebudem sa ich už na to pýtať.
Citujem z vášho blogu, kde píšete, ako žiakom stredných škôl prezentujete rôzny kontext, v akom sa môže odohrávať milovanie. Pozývam do predstavy dvoch scenárov: „V prvom máš sex s mužom, ktorého chceš očariť, udržať si ho. Sex sa však nevydaril tak, ako ste dúfali, a teraz trpíte predstavou, že si to jeden z vás vyhodnotí tak, že vy dvaja proste k sebe nepatríte. Že si zlyhala ty alebo on.
Predstav si druhý scenár. Aj v tom máte sex a ani tentoraz vám to nevyšlo, ako ste chceli. Avšak neprichádza pocit úzkosti zo straty vzťahu, pretože vy už viete, že k sebe patríte. Váš vzťah nestojí a nepadá na tejto jednej skúsenosti. Ste k sebe zhovievaví, poviete si, nevyšlo to teraz, tak to vyjde nabudúce, a ak nie, veď máme ďalších 50 rokov na to, aby sme sa učili potešiť sa. Ktorý z tých dvoch scenárov sa vám viac páči?“ Jednohlasne povedia, že ten druhý.
Keby som prišla do triedy a povedala, že so sexom treba počkať do manželstva, tínedžeri by to nevzali. Netreba však deti podceňovať a už vôbec nie ich sny. Keď prídem do triedy, opýtam sa tínedžerov: „Predstavte si seba ako tridsaťročných, ako by mal vyzerať váš vzťah? Nepíšte šťastný, ale čo by ho malo robiť šťastným.“ To je potom dojímavé čítanie, obzvlášť, keď polovica z nich je z rozvedených rodín a majú zažité ťažké situácie.
Už trinásťročné deti hovoria o tom, že chcú dôverné, verné, úprimné vzťahy, v ktorých sa budú cítiť prijatí. Nie je to krásne? Keď už vieme, čo chcú, pozrieme sa na činy alebo klamstvá, ktoré by im tento sen mohli sabotovať. Dostanem sa k pornografii, že ich nenaučí nič z toho, čo chcú, práve naopak.
Foto: Postoj/ Ľubo Bechný
Hovoria vám hlavné dôvody, prečo porno pozerajú?
Ako jeden z dôvodov uvádzajú, že sa boja prvého sexu a chcú byť už vyškolení. Keď sa neukážu ako dobrí milenci, bude to trápne, veľa tým riskujú. Vtedy sa otvára priestor na debatu o kontexte, v akom ten prvý sex mám. Čo keď ho mám s niekým, kto ma v prípade neúspechu vysmeje pred celou školou alebo sa mi začne vyhýbať.
Alebo ho mám s niekým, s kým vzťah nestojí a nepadá na tej prvej skúsenosti. Možno sme si aj sľúbili, že budeme spolu. Keď im to takto prerozprávam, úplne z nich vyprýšti tá túžba po krásnom vzťahu: „Áno, ja také chcem mať.“ Snažím sa to v nich zobudiť a začať rozoznávať, akí učitelia ich čo učia. Porno je tiež len učiteľ, aj médiá a sociálne siete.
Veľmi populárne sú dnes šou a podcasty, ktoré stavajú na úplne otvorenej debate o sexe. V tom diskurze akoby sa sex izoloval mimo vzťahu. Rozpráva sa, čo sa ako komu páči, o erotických hračkách. Môže nielen porno, ale aj tieto obsahy spôsobovať u mladých tlak na výkon a sex redukovať len na pôžitok?
Myslím si, že veľa ľudí to tak má. Mladí mi povedia, že majú priateľstvá s výhodami. Mnohí veria takému mýtu, že keď majú šestnásť, sedemnásť, osemnásť, môžu žiť, ako chcú, spať, s kým chcú, ale raz nájdu ten trvalý vzťah. Ale kým sú v tej „čakacej dobe“, môžu žiť, akokoľvek skratkovito sa im páči.
Realita je však taká, že keď sa sexuálnu túžbu nenaučia nijako regulovať, ťažko sa im to bude zrazu bez problémov dariť v jednom trvalom dlhodobom vzťahu. Nevera je druhým najčastejším dôvodom rozvodov.
Na Slovensku máme silné vplyvy na mladých v oblasti sexuality v takom duchu, ako si to ja ani mnoho ďalších rodičov nepredstavuje. Chýba tu výraznejšia alternatíva. To, čo som našla, sa mi zdalo skostnatelé a skôr také „poučkové“. Tak som začala chodiť po školách so snahou naučiť deti rozmýšľať, nie dávať poučky. Zdieľať
Nedávno vyšli nové učebnice vzťahovej a sexuálnej výchovy. Čo na ne hovoríte?
Zatiaľ som ich nečítala. Ale všeobecne z toho, čo vnímam v novodobej snahe o sexuálnu výchovu, sa mi nepáči, že sa legálny vek a konsent, teda súhlas, prezentujú skoro ako jediné atribúty, keď je v poriadku mať sex. Súhlas oboch je, samozrejme, nevyhnutný, ale ešte nič nehovorí o hodnote sexu. Viem, že dnes moralizovať o sexuálnom správaní je veľmi tenký ľad, ale priznajme si, že všetci máme v sebe nejaké morálne presvedčenia o sexuálnom správaní.
Napríklad ak by mi v škole pekný učiteľ navrhol sex namiesto toho, aby mi vyplatil odmenu za lektorovanie, a ja by som ochotne súhlasila, bola by z toho väčšina ľudí pohoršená. Ale prečo? Čo nie sme dvaja dospelí ľudia, ktorí by k sexu plnohodnotne dali súhlas? Máme v sebe nejaký morálny kompas, ktorý nám hovorí, že sexuálna intimita je niečo výnimočné a návrh učiteľa by sex redukoval na bezvýznamnú transakciu slastí. Ja si myslím, že je dobré sa na ten kompas prizrieť a porozumieť mu. Viesť deti tak, aby ho v sebe kultivovali, namiesto toho, aby sme ho vyhodili s celým moralizovaním o sexe.
Ak sú dospelí ľudia sklamaní životom a pristúpia na to, že majú milenca s benefitmi, pripadá mi to síce pochopiteľné, ale tiež smutné. Je to však ich rozhodnutie, ku ktorému nejako dospeli, hoci je to cynické. Ale nemyslím si, že by sme tento postoj mali podávať deťom ako štartovaciu čiaru do ich života.
Prečítali sme za vás nové pracovné zošity sexuálnej výchovy pre základné a stredné školy.
Prečo ste sa začali venovať téme škodlivosti pornografie?
Tá téma sa vo mne prebudila, keď som sa pokúsila vcítiť do roly dieťaťa a naťukala som do vyhľadávača slovo porno. To, čo som našla do minúty, som potom trávila veľmi dlho. Povedala som si, že keď toto nájde jedenásťročný chalan, aký obraz mu to dá o sexualite? Začala som si o tom študovať, pokusne som to priniesla do škôl. Myslela som, že ma s tým poženú, ale boli veľmi otvorení.
Uvedomila som si, že na Slovensku máme silné vplyvy na mladých v oblasti sexuality v takom duchu, ako si to ja ani mnoho ďalších rodičov nepredstavuje. Združenia, ktoré robia na školách prednášky, médiá, filmy… Chýba tu nejaká výraznejšia alternatíva. To, čo som našla, sa mi zdalo skostnatelé a skôr také „poučkové“. Tak som začala chodiť po školách so snahou naučiť deti rozmýšľať, nie dávať poučky.
Máte na školách otvorené dvere? Ako sa k vašej ponuke stavajú?
Momentálne je to tak, že nestíhame. Niekedy si nás volajú k ôsmakom v rámci prevencie. Niekde zase už majú problém, že deti v šiestej triede na sebe robia kopulačné pohyby, je teda jasné, že problém s pornom tam už je.
Ako s nimi potom vediete debatu?
Pristupujeme k nim bez nejakého zahanbovania. Povieme na rovinu, pozrite, vieme, že to pozeráte, ste zvedaví, čo je normálne. Hovoríme im o dôsledkoch, ktoré im ako trinásť-, štrnásťročným ešte nenapadnú. Drvivú väčšinu času ich potom nechám rozprávať, aby si vyslovili svoje postoje. Zaujímavé je, že mnohí tínedžeri napríklad na stredných školách rozumejú negatívnym dôsledkom pornografie. Vedia ich presne „odrapotať“, dokonca aj štúdie.
Hľadajú si to?
Veľa sa už o tom hovorí. Alebo stačí, že ich obľúbená celebrita začne hovoriť o tom, ako im pornografia zničila zmysel pre partnerský život. Na niektorých pozitívach stále trvajú, mojou úlohou je „prevetrať“ ich argumenty, či to skutočne platí. Vediem ich k tomu otázkami.
Hovorili sme o ilúziách, ktorým my rodičia veríme v oblasti sexuality svojich detí. Je ďalšou z nich to, že dievčat sa problém s pornografiou netýka?
Je to veľká ilúzia. Podľa výročnej správy jednej známej pornostránky za rok 2021 vyšlo, že 35 percent všetkých užívateľov sú ženy. A toto číslo každý rok rastie. Keď sa bavíme s deťmi o negatívach a pozitívach pornografie, dievčatá sa vôbec netvária, že je to téma, ktorá sa ich netýka, vedia sa zapájať, rozprávať.
Sú rovnako zvedavé ako chlapci. Rovnako sa im prebúdza sexuálny pud. Bolo by naivné si myslieť, že dievčatá si to slovo do vyhľadávača nevyťukajú. Je možné, že ženy vyhľadávajú iný typ pornografie a určite je závislosť od pornografie viac bolesťou mužov, ale určite nie je pravda, že sa to žien netýka.
Máte témy z oblasti sexuality už úplne znormalizované alebo sa ešte niekedy pri debatách s tínedžermi červenáte?
Pri žiakoch už asi nie. Ale tým, že o mne známi vedia, že otváram túto pikantnú tému, stalo sa mi párkrát, že mi niektorí kamaráti večer pri víne začali sčista-jasna rozprávať o svojom sexuálnom živote či masturbácii. Berú to tak, že už som počula všetko a nič ma nevyvedie z miery, ale ja sa v skutočnosti vtedy nefalšovane červenám. V škole to platí, ale o sexuálnom živote svojich kamarátov nepotrebujem vedieť, pokiaľ nemajú nejaký problém, ktorý chcú riešiť.
