Konzervatívny výber Návrat k hanopisu europoslancov po vražde na Zámockej

Už viackrát sme sa na Postoji venovali uzneseniu Európskeho parlamentu, ktorý odsúdil vraždu na Zámockej. Hoci odsúdenie tohto ohavného teroristického činu bolo prirodzenou reakciou každého civilizovaného človeka, europarlament to urobil spôsobom, ktorým zaútočil na väčšinu slovenskej spoločnosti.

Uznesenie pritom spísali aj slovenskí europoslanci – najmä z Progresívneho Slovenska spolu s Vladimírom Bilčíkom, ktorý kandidoval za stranu Spolu, a Luciou Ďuriš Nicholsonovou, pôvodne z SaS, no ideovo sú to progresívci telom i dušou. Europoslanci v ňom píšu o rastúcom počte trestných činov voči LGBT ľuďom, z ktorých vinia menovite aj katolícku cirkev a jej údajný „agresívny homofóbny jazyk“ a vytváranie „toxickej verejnej diskusie“.

Títo poslanci ohavný teroristický čin zneužili na propagáciu vlastnej ideológie, obviňujúc všetko, čo nie je na krajnej ľavici politického spektra, už takmer zo samotnej vraždy. A to napriek tomu, že terorista sám sa definoval ako ateista a podľa jeho manifestu zo všetkých neduhov v spoločnosti vinil Židov. Tí mali byť jeho hlavným cieľom popri konzervatívnom premiérovi Hegerovi. A keď mu tieto dva ciele nevyšli, vybral si „najľahší“ terč – homosexuálny bar.

Riešením údajnej nenávisti voči LGBT má byť podľa europoslancov zavedenie homosexuálnych manželstiev a výučba rodovej ideológie na slovenských školách. Proti vôli väčšiny by to zaiste „pomohlo“ obyčajným homosexuálom, ktorými sa politickí homoaktivisti tak radi zaštiťujú.

V návrhu uznesenia, ktoré má reagovať na europarlament a ktoré predložili poslankyne Anna Záborská a Anna Andrejuvová, sa pripomína, že aj slovenský parlament tento čin ostro odsúdil pár dní po jeho vykonaní, ešte v polovici októbra, a okrem iného ho označil za útok voči nášmu demokratickému zriadeniu.

Konzervatívne poslankyne parlamentu pripomínajú, že úprava rodinného práva patrí do výlučnej kompetencie členských štátov EÚ na základe princípu subsidiarity a Európsky parlament kritikou neexistencie homomanželstiev prekračuje svoje kompetencie a nerešpektuje suverenitu Slovenskej republiky.

Europarlament zároveň používa neprípustný princíp uplatňovania kolektívnej viny, keď zodpovednou za individuálny zločin robí celú spoločnosť. Záborská s Andrejuvovou vo svojom návrhu dodávajú, že spoločenský zmier „narúšajú tak necitlivé nenávistné prejavy voči menšinám, ako aj necitlivé presadzovanie ideológií, ktoré sú v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny a v rozpore s kultúrnym dedičstvom našich predkov v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva“.

Progresívni politici túto odpornú vraždu zneužili na svoje politické ciele a urobili tak nielen na Slovensku, ale aj na pôde Európskeho parlamentu. Verní vlastnému výkladu sveta, keď akýkoľvek problém, nespravodlivosť či zločin vysvetľujú akýmisi tajomnými sprisahaniami. Raz mužov voči ženám, hovoriac o systémovom patriarcháte, potom heterosexuálov voči homosexuálom vychádzajúcom zo systémovej homofóbie až po belochov voči všetkým ostatným, pomáhajúc si tvrdeniami o systémovom rasizme.

No a riešenia vidia v zákaze iného názoru, lebo za nenávisť považujú aj otvorenosť v slobodnej diskusii, v prevýchove a indoktrinácii doslova už od kolísky a v tvrdých trestoch za čokoľvek, čo sa nezhoduje s práve preferovanou módou.

Ak niekto reálne ohrozuje demokraciu a pokojné spolunažívanie pri rešpekte odlišností, sú to práve títo ideológovia nového sveta. Svoje predstavy totiž ani nemajú záujem presadzovať v rámci normálnej demokratickej súťaže politických programov, ale nátlakom, vydieraním a poukazovaním na údajnú zaostalosť tých, ktorí s nimi nesúhlasia.

V skratke

Nové štandardy diagnostiky a terapie ľudí s transsexualizmom sú v ostatných mesiacoch jednou z tém, ktoré budia spoločenské vášne. Obíďme teraz pokútny proces, ktorým boli na ministerstve zdravotníctva schvaľované. Keďže sa komisia pri schvaľovaní odmietla zaoberať pripomienkami, ktoré vybavila konštatovaním, že sú nerelevantné, poslanci v parlamente sa rozhodli navrhnúť úpravu legislatívy, ktorá rieši zmenu pohlavia v úradných záznamoch.

Doteraz totiž neexistovala presná definícia toho, čo má dokladovať lekársky posudok potrebný na zmenu pohlavia. Poslanci zo Sme rodina a z OĽANO navrhujú, aby takýto lekársky posudok vznikol na základe genetických testov. To znamená, že pohlavie človeka bolo nesprávne určené. To sa stáva napríklad ľuďom, ktorí sa narodia so znakmi oboch pohlaví a do matriky je im zapísané len jedno z nich.

---------------------------------------

K tejto téme treba dodať pohnutie, ktoré momentálne v susednej Českej republike vzbudil návrh ministerstva vnútra. Deťom, ktoré sa narodia do domácnosti rovnakopohlavných párov, podľa neho nemá byť v rodnom liste zapísané, kto je otec a kto matka, ale rodič 1 a rodič 2. Hoci sa minister Vít Rakušan oháňa tým, že otca a matku v dokladoch neruší, v skutočnosti však o jedného z nich pripravuje dieťa, ktoré bude vyrastať v domácnosti homopáru. A bez ohľadu na to, či a akej výchovy sa mu v takomto prostredí dostane, stále by malo platiť, že dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov. Už len zo zdravotného hľadiska, keďže býva pravidlom, že sa pri zdravotných problémoch sleduje aj anamnéza dedičných chorôb. A s tým nemá akokoľvek milujúci pestún či pestúnka naozaj nič spoločné.

---------------------------------------

Kolega Jakub Lipták sa v jednom zo svojich komentárov venoval aj kauze prepisovania diel obľúbeného detského autora Roalda Dahla. Do jeho knižiek sa pustili aktivisti, ktorým sa nepozdával jeho jazyk – vnímali ho ako „ubližujúci“. A tak sa z explicitných otcov a matiek stávajú len všeobecne „rodičia“, z „dám a pánov“ „ľudia“. V novej verzii už niet zmienky o tučných, škaredých či bláznivých, vypustené sú aj farby spájané s ľuďmi, napríklad červená tvár.

Namiesto farbistého opisu reality (hoci rozprávkových svetov) tak čitateľ dostane nemastný-neslaný, nikomu neubližujúci a nikoho neuchvacujúci text. Skrátka zničené dielo. Nehovoriac o tom, že prepisovanie reality, kníh či histórie je jedným z výsostných znakov totalitných režimov.

Komentár

Zmasakrovanie Roalda Dahla Ideologické prepísanie knižiek pre deti nech je pre nás varovaním

Jakub Lipták

Prepísanie knižiek pre deti sa nesie v duchu scitlivovania jazyka. O stovky zmien sa postarala organizácia Inkluzívne mysle.

---------------------------------------

Kolega Michal Lukáč zas vo svojom texte opisuje „zistenia“ britského protiteroristického programu Prevent. Ten v interných dokumentoch tvrdí, že ľudí radikalizujú už aj klasické diela politického myslenia ako Leviathan Thomasa Hobbesa, Dve pojednania o vláde Johna Locka alebo Úvahy o revolúcii vo Francúzsku od Edmunda Burka.

„Nebezpečná“ však je údajne aj beletria. Pravicoví radikáli podľa britských protiteroristických expertov vraj obľubujú aj C. S. Lewisa, J. R. R. Tolkiena, Aldousa Huxleyho, Georga Orwella či dokonca Williama Shakespeara. Bokom nezostali ani audiovizuálne diela – legendárna politická satira Yes, minister, film Most cez rieku Kwai či dokonca seriál House of Cards, ktorý je pritom podľa jeho tvorcov satirou práve pravicovej politiky.

Pri takomto širokom zábere indexu nepohodlných diel je takmer isté, že sa bude ďalej rozširovať. A nech už čítate či pozeráte čokoľvek, je pravdepodobné, že sa medzi tým nájde aj niektoré zo škodlivých diel. Odkaz od súdruhov znie jasne: Všetci sme fašisti!

Britský protiteroristický program čelí kritike Pravicových extrémistov vraj radikalizujú Tolkien, Shakespeare či Locke

Michal Lukáč

Tento mesiac zároveň vyšlo nezávislé hodnotenie, ktoré programu vyčítalo, že sa nedostatočne venuje hrozbe islamistického terorizmu.

Citát

„Ja som u nás nevidel prelomový rozsudok, ktorý by opísal zločinnosť komunistického režimu. Máme zákony, ktoré hovoria, že to bol nemorálny a protiprávny režim, ale nemáme rozsudok, ktorý by to potvrdzoval.“

• Šéf UPN Jerguš Sivoš v rozhovore s Jozefom Majchrákom o tom, že sa na Slovensku obete totality dodnes nedočkali ani symbolického odsúdenia páchateľov.

Absurdita na záver

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková predstavila plán feministickej zahraničnej politiky, ktorú by Nemecko malo uplatňovať po celom svete, píše magazín Politico. Vytvorí na to aj špeciálny post veľvyslankyne. Obsahom má byť rozdávanie rodovo citlivej humanitárnej pomoci, presadzovanie žien a marginalizovaných skupín v ekonomických aktivitách či klimatická a energetická politika v prizme rodovej ideológie.

Nemecká diplomacia pod vedením zelenej ministerky chce tieto princípy presadzovať aj vnútri Európskej únie. Ideálny stav je podľa nej taký, keď budú mať všetky skupiny rovnaké zastúpenie vo všetkom. Na týchto princípoch chce Baerbocková aj míňať rozpočet ministerstva: 85 percent projektov má byť „rodovo citlivých“ a 5 percent „rodovo transformačných“, čo znamená aktívne spochybňovanie tzv. rodových noriem naprieč celým svetom.

Bavorský premiér Markus Söder z CSU návrh označil za nepochopiteľný a povedal, že „cestovať po svete a hovoriť všetkým ostatným, čo by mali a čo by nemali robiť, je odsúdené na neúspech“. No a bežným Nemcom zostáva dúfať, že až bude ich vláda vyjednávať napríklad o dodávkach plynu s Katarom alebo kobaltu s Kongom, nebude to mať na starosti ministerstvo zahraničia, ale niekto príčetnejší.

Čo si prečítať

Kate Forbesová Nastúpi po progresívnej Sturgeonovej na čelo Škótska konzervatívna kresťanka?

Ján Cipár

Ako ministerka financií je fiškálne zodpovedná a spoločensky konzervatívna, pričom v posledných rozhovoroch je v morálnych témach veľmi otvorená. Napriek tomu v prieskumoch stále vedie.

Komentár

Limity bratislavskej bubliny Nová stredopravá strana ako reality šou

Lukáš Obšitník

Projekty Hegerovej aj Dzurindovej strany by sa mali vrátiť nohami na zem a nemali by preceňovať trpezlivosť slovenského voliča.

Spájanie ako fraška Prešiel len jeden mesiac, Dzurinda je z kola von a Kollár sa spája s Hegerom

Martin Hanus

O pokračovaní tragikomédie, v ktorej sa stredopravá scéna zatiaľ zjednocuje množením nových prvkov.

Komentár

Segregácia v Starej Ľubovni Keď aktivisti jasajú nad víťazstvom, ktoré ničomu nepomôže

Jozef Majchrák

Ušľachtilé heslá často narazia na realitu života a nekončí sa to dobre.