Týždenný výber šéfredaktora Ako sa Putin zabarikádoval vo svojom lži-impériu

Už tretí týždeň žijeme v novej Európe, do ktorej nás svojím krvavým rozhodnutím preniesol ruský prezident Vladimir Putin – je to rozdelená Európa ako spred roka 1989, ale s vojnou ako spred roka 1945.

Svetoznámy bulharský politológ Ivan Krastev vyjadril nový európsky pocit takto: „Boli sme povojnovým svetom, odteraz sme predvojnovým svetom. To je zmena a tá sa deje v hlavách ľudí.“

Krviprelievanie na Ukrajine, očividná vôľa Putina obsadiť celú krajinu a zriadiť tam ruský protektorát, Putinovo vyhrážanie použitím jadrových zbraní, rakety dopadajúce pár kilometrov od poľských hraníc, to všetko je ešte predzvesťou, že najhoršie leží pred nami.

Tento týždeň sme priniesli viacero textov, v ktorých sme sa pozreli, ako a kedy nastal postupný prerod Putina z relatívne liberálneho prezidenta v roku 2000, aké myšlienky ho ovplyvnili na ceste do zničujúcej vojny, kto z establišmentu varoval Putina pred vojnou, ako vojna šokovala časť ruskej elity alebo či majú sankcie šancu zmeniť myslenie Rusov.

Od vypuknutia vojny som čakal na prvý text Michaila Zygara, skvelého ruského novinára, ktorý dokáže preniknúť až do útrob kremeľskej moci – tak sa mu to podarilo pred rokmi na základe rozhovorov s desiatkami ľudí aj z najbližšieho Putinovho okolia, keď v knihe Všetci mocní Kremľa zrekonštruoval fenomén Putina a jeho vládnucej triedy. 

Aj Zygar prežíva zjavne najťažšie dni svojho života, po 24. februári emigroval z Ruska, v ktorom už pre ľudí ako on nie je miesto.

Teraz napísal pre New York Times text, v ktorom na základe svojich zdrojov vysvetľuje, čo sa udialo v Putinovej hlave v posledných dvoch rokoch a čo vyostrilo jeho postupnú radikalizáciu.

„To, čo som počul o prezidentovom správaní v posledných dvoch rokoch, je alarmujúce,“ začína Zygar svoje rozprávanie. Putin bol totiž celkom uzavretý a neprístupný, posilňovalo sa v ňom hlboké presvedčenie, že je nevyhnutné obnoviť ruskú nadvládu nad Ukrajinou, pričom sa obklopoval ideológmi a pätolízačmi. To všetko prispelo k tomu, že „sa Európa dostala do svojho najnebezpečnejšieho momentu od druhej svetovej vojny“.

Ako ďalej píše Zygar, Putin strávil jar a leto roku 2020, teda prvú vlnu koronavírusu, vo svojom sídle vo Valdaii, ktoré leží na polceste medzi Moskvou a Petrohradom. Spoločnosť mu tam robil Jurij Kovalčuk, najväčší akcionár banky Rossija, ktorý tiež kontroluje niektoré médiá a pri Putinovi stojí už od 90. rokov. Podľa Zygarových zdrojov sa stal Kovalčuk de facto druhým mužom Ruska a vôbec najvplyvnejším hlasom v Putinovej hlave. Kovalčuk je podľa Zygara ideológ, ktorý kombinuje pravoslávny mysticizmus s protiamerickými konšpiráciami a hedonizmom. Obaja, Kovalčuk a Putin, tvorili od leta 2020 nerozlučný tandem a snovali plány, ako obnoviť veľké Rusko.

Zygar sa od zasvätených ľudí v Kremli tiež dozvedal, že Putin stráca záujem o iné témy, ekonomika, sociálne otázky a samotná pandémia ho skôr otravovali, bol doslova posadnutý históriou. Jeden francúzsky diplomat sa Zygarovi zveril, že samotného Macrona vo februári ohromilo, keď Putin počas ich rozhovoru naraz spustil dlhočiznú historickú prednášku.

Podľa Zygara dospel Putin k presvedčeniu, že Západu môže vrátiť roky ponižovania, lebo nastala jedinečná historická chvíľa – Západ je totiž slabý a Angela Merkelová ako jediný západný líder, ktorého bral vážne, odišla.

V Putinovom okolí už nebolo nikoho, kto by mu oponoval: Putin sa už s nikým nestretával, nevedel sa rozptýliť, najmä od začiatku pandémie prerušil väčšinu kontaktov. Kým predtým ho bavilo sledovať, ako sa jeho podriadení ohovárajú medzi sebou a on ich mohol proti sebe huckať, teraz sa už celkom izoloval. Každý, kto sa s ním stretol, musel predtým podstúpiť týždennú karanténu.

Zygar pripomína, že už v knihe Všetci mocní Kremľa opísal fenomén „kolektívneho Putina“, keď sa všetci z okolia prezidenta snažia pochlebovačne predvídať, čo si Putin želá a myslí, a potom mu to aj sami hovoria. Tento „kolektívny Putin“ ďalej existuje, no nadobudol novú podobu, ktorú Zygar ilustruje na zinscenovanej verejnej fraške, kde si pred televíznymi kamerami Putin pozval svojich top úradníkov. Pýtal sa ich, čo si myslia o špeciálnej operácii, tí sa submisívne snažili opísať prezidentove myšlienky vlastnými slovami, ale Putin bol ich prejavmi zjavne otrávený, dokonca pred kamerami ponížil Sergeja Naryškina, šéfa zahraničnej rozviedky, ktorý koktal, opravoval sa a súhlasil so všetkým, čo Putin povedal.

„A tak sme sa dostali až sem. Rusko je izolované a pod sankciami, osamotené proti celému svetu, vyzerá to, akoby bolo pretvorené na obraz svojho prezidenta.“ Podľa Zygara ho opustila posledné dva týždne protestujúca inteligencia, manažéri, herci, umelci, novinári. „Obávam sa, že z pohľadu Putina a Kovalčuka to Rusko iba posilní,“ píše na záver Michail Zygar.

Bývalý ruský politik Západ sa nemôže spoliehať, že sa Rusko zmení zvnútra

Jozef Majchrák Martin Hanus

Rozhovor s bývalým ruským politikom Vasilom Lipitským, ktorý dnes žije na Slovensku. 

Ruska, ktorá odišla s rodinou do Talianska Ak si myslíte, že sankcie vyženú ľudí do ulíc, tak ste vôbec nepochopili Rusko

Zuzana Hanusová

Rozhovor s Ruskou, ktorá spolu s rodinou odišla pred Putinovým režimom do Talianska.

Nasadenie Čečencov na Ukrajine Záchrancovia Slovanov kričia Alláhu akbar, konzumentov proruskej scény to mätie

Iva Mrvová

„Nevylučujem, že o likvidáciu Zelenského sa budú usilovať viaceré bojové skupiny,“ hovorí bezpečnostný analytik Tomáš Šmíd.

Ako sa vezie pomoc S kamiónom do Užhorodu

Eva Čobejová

Viezli sme humanitárnu pomoc na Ukrajinu, bol to celkom adrenalín.

Olaf Scholz má pravdu Nemôžeme sa hneď vzdať ruského plynu, lebo by sme riskovali niečo horšie

Martin Hanus

Kým Putinova armáda sa pripravuje na neľútostný útok proti Kyjevu, v Európe si musíme klásť tie najťažšie otázky.

34:17

 

Milan Krajniak o pomoci utečencom Putin sa strašne pomýlil, no na našu reakciu som hrdý (video+text)

Michal Magušin

Minister práce hovorí o tom, ako pomáhame utečencom z Ukrajiny, koľko ich dokážeme prijať, no i tom, ako sa podľa neho konflikt vyvinie.