Koniec II. svetovej vojny v Moskve Fico a Putin, ktorý vyliezol z bunkra

Dunenie bagančí doznelo a Červené námestie v Moskve je opäť prázdne. V ruskej metropole sa uskutočnila tradičná prehliadka, ktorou si Rusko pripomenulo 81. výročie sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne. Deň víťazstva je jedným z najdôležitejších sviatkov v krajine, ale tento rok boli oficiálne oslavy striedmejšie.

Či už išlo o techniku defilujúcu po Červenom námestí – nebola žiadna, alebo o počet zahraničných hostí – bolo to skromné, oslavy neboli jubilejné. 

Pricestovalo len deväť osôb z cudzích krajín. Podľa očakávania bieloruský prezident Alexander Lukašenko, najbližší spojenec, prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, a koho tiež stojí za to menovať: slovenský predseda vlády Robert Fico.

Slovenský premiér mal v Moskve zvláštnu misiu. Ako potvrdil aj tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Fico mal v úmysle ruskému vodcovi odovzdať odkaz od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, s ktorým sa nedávno stretol. Čo môže byť jeho obsahom, odhalil poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn.

„Premiér Fico sa konkrétne spýtal, aký je postoj Ukrajiny. Prezident Zelenskyj odpovedal, že chceme ukončenie vojny, potrebujeme na to dôstojné riešenia a Ukrajina je pripravená stretnúť sa na úrovni lídrov v zmysluplnom formáte, aby práve takéto riešenia existovali. Premiér Fico bude pravdepodobne komunikovať v tomto duchu,“ uviedol pre médiá Lytvyn.

Foto: TASR/AP

Bez toho, aby som chcel byť cynický, domnievam sa, že Putin pána Fica vypočul, ale oznámil mu, že Ukrajina koniec vojny nechce, inak by sa stiahla z „ruského územia“. Ak mal slovenský premiér nejakú nádej, že bude holubicou mieru, tak tá bola zjavne zbytočná.

A ukáže sa to už skoro. Keď sa 11. mája skončí prímerie, ktoré bolo dosiahnuté prostredníctvom amerického prezidenta Donalda Trumpa, boje na ukrajinskom fronte sa opäť rozhoria s veľkou intenzitou.

Putin vyšiel z bunkra

Čo je však podstatnejšie: Putin vykukol z bunkra. Ruský prezident sa objavil na Červenom námestí, kde mal pred nastúpenými vojakmi, ruskými aj severokórejskými, prejav. Nič zásadné však neoznámil. Ani koniec vojny, ani mobilizáciu, dokonca nepadli ani žiadne vyhrážky smerom k Európe.

V minulých dňoch západné médiá s odkazom na nepomenované európske tajné služby uvádzali, že Putin trávi zo strachu z atentátu alebo útoku dronov čoraz viac času v krytoch. 

Ruská Federálna ochranná služba (FSO), ktorá má na starosti ochranu najvyšších predstaviteľov, v posledných mesiacoch vraj výrazne posilnila jeho ochranu. Putin už preto netrávi čas vo svojej vile a na verejnosti ani na veliteľstvách sa takmer neobjavuje.

„Kremeľ a sám Vladimir Putin majú obavy z možného úniku citlivých informácií a tiež z rizika sprisahania alebo pokusu o prevrat zameraného na ruského prezidenta. Obzvlášť sa obáva použitia dronov na možný pokus o atentát členmi ruskej politickej elity,“ uvádza web televízneho kanála CNN s odkazom na európsku tajnú službu.

Foto: TASR/AP

Strach má vyvolávať úspešná operácia Pavučina z júna minulého roka, vďaka ktorej sa ukrajinským dronom podarilo hlboko v tyle zničiť a poškodiť niekoľko ruských strategických bombardérov. 

A údajne sa obavy v Kremli zvýšili po tom, čo americké komando zajalo na základni pri Caracase venezuelského prezidenta Nicolása Madura. 

Obavy z možného útoku alebo prevratu stúpli od marca, keď USA zaútočili na Irán.

Život v izolácii

FSO výrazne zúžila zoznam miest, ktoré prezident pravidelne navštevuje. Putin a jeho rodina už nechodia do svojej vily pri Moskve ani do rezidencie vo Valdaji, v ktorej blízkosti preleteli ukrajinské drony mieriace na ropnú infraštruktúru. 

Ruský prezident trávi čoraz viac času v bunkroch, kde sa venuje detailom vedenia boja. Niekoľko týždňov strávil aj v bunkri v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska. Či išlo o Putinovo obľúbené letovisko Soči, nie je jasné.

To sú veľmi zaujímavé informácie. O súkromí Vladimira Putina mainstreamové ruské médiá nehovoria. A nezmieňuje sa o ňom ani sám pán Kremľa. Pritom to nie je záležitosťou posledných takmer piatich vojnových rokov. Putin o svojom živote za hradbami Kremľa či súkromných rezidencií prakticky mlčí.

V tomto smere je až netypicky voyeurský jeho životopis Z prvej ruky (Ot pervogo lica – razgovory s Vladimirom Putinym) z roku 2000, kde opisuje rôzne životné udalosti. Drvivá väčšina ostatných kníh o Putinovi sa ho snaží analyzovať ako politickú persónu, mocnára, záchrancu či, naopak, skazu Ruska.

Je celkom pravdepodobné, že ruský prezident sa skutočne obáva ukrajinského útoku alebo únosu (sotva Donaldom Trumpom, aj keď človek nikdy nevie). Hoci sa to môže javiť ako trochu absurdné, od začiatku vojny na Ukrajine platí akási nepísaná dohoda, že Kyjev ani Moskva si navzájom neútočia na najvyšších predstaviteľov a vládne budovy.

A skutočne, Ukrajinci sa snažia likvidovať ruských generálov či popredných propagandistov, ale na Putina či Medvedeva, na predsedu vlády Michaila Mišustina alebo na mozog ruských financií, šéfku Centrálnej banky Elviru Nabiullinovú útoky, aspoň podľa toho, čo vieme z otvorených zdrojov, podniknuté neboli.

Foto: TASR/AP

Áno, Putin sa stráni verejných stretnutí. Novinári spočítali, že kým vlani uskutočnil najmenej 17 verejných vystúpení a ciest a opakovane dorazil na vojenské veliteľstvá, tento rok sa 27. apríla objavil na verejnosti len po druhýkrát, keď navštívil školu modernej gymnastiky v rodnom Petrohrade. Nasledovalo stretnutie s predstaviteľmi etnických menšín v Moskve 30. apríla.

Pritom za prvé tri mesiace tohto roka sa Putin zúčastnil len na 50 podujatiach, kam mohla prísť vybraná verejnosť, zatiaľ čo vlani v rovnakom období ich bolo 70 a predvlani 110.

Osobne na tom nevidím nič senzačné. Putin nemá rád verejné akcie. Premôcť sa musel v roku 2024, keď sa v Rusku konali prezidentské voľby a musel sa na verejnosti, k svojej neľúbosti, ukazovať častejšie. Keď však potreba byť videný opadla, Putin nabehol do svojho tradičného modu s menším množstvom akcií.

Nemožno vylúčiť, že to je nielen Putinovou povahou, ale aj následkami covidovej pandémie. Nie je žiadnym tajomstvom, že na akcie spojené s ruským prezidentom sa aj viac ako tri roky po odznení hlavnej vírusovej hrozby stále testuje na covid.

Nehľadal by som v tom preto nejakú extra senzáciu. Putin nie je mladík. Bojí sa o svoje zdravie a bezpečnosť. To posledné je v atmosfére novej reality, keď ruský režim posilňuje kontrolu nad spoločnosťou, takmer normálna vec.

Šojgu ako pučista? Málo pravdepodobné

Avšak ako senzačné mi pripadá tvrdenie, s ktorým prišli takisto západné médiá s odkazom na európsku tajnú službu, že existuje čo i len najmenšia možnosť, že by exminister obrany Sergej Šojgu vykonal protiputinovský prevrat. S podporou armády.

Viac od reality vzdialenú „kačicu“ si v súvislosti so Šojguom dokážem len ťažko predstaviť. Bývalý šéf ruského obranného rezortu sa v armáde netešil výraznej popularite. Korupcia, ktorá prerástla ministerstvom obrany, je jednou z kľúčových prekážok, prečo Rusko nevie bojovať efektívne – aj to je Šojguovo dedičstvo. A v ruskej armáde to veľmi dobre vedia.

Šojgu bol miláčikom ľudu pred dvadsiatimi rokmi a ešte hlbšie v minulosti. Mal charizmu. Ale nikdy nemal ambície stať sa prezidentom. Na kremeľskom tróne by ho s nadšením nevítali ani ruské elity, ani spoločnosť. Jeho vplyv v rámci mocenského systému sa výrazne znížil po tom, čo bol Putinom odstránený z ministerského postu a stal sa tajomníkom Rady bezpečnosti.

Foto: TASR/AP

Prevrat v Rusku nie je úplne vylúčený. Atmosféra v krajine je napätá. Rusi, skrotení reštrikciami a represiami, sa k povstaniu zrejme neodhodlajú. 

Puč vedený predstaviteľom elít za podpory tajných služieb nie je len fantázia. Ale aj v tomto prípade by krajina musela byť na pokraji zrútenia – skôr ekonomického než politického. Pretože puč by znamenal demontáž aktuálneho režimu, demontáž jeho garanta a patróna – Putina a skok do víru neistoty.