Kauza Fórum Otázka, na ktorú by mal Michal Šimečka predsa len odpovedať

Marta Šimečková pred dvomi týždňami zverejnila na internete svoju výpoveď pred políciou aj výpisy z účtov Projektu Fórum, ktoré jasne potvrdili, že v tejto neziskovke, závislej vo veľkej miere od verejných grantov, sa diali rôzne typy nezákonností. 

Šimečková vlastne sama pred celou krajinou priznala, že problémom jej združenia neboli len subvenčné podvody, o ktorých ako prvý hovoril Robert Fico. Celkový obraz, ktorý zahŕňal ďalšie podvody a manipulácie, bol pre emblematický projekt nášho liberálneho prostredia ešte deštrukčnejší.

Na prvý pohľad kontraproduktívny ťah Marty Šimečkovej mal zjavnú pohnútku: prevalenie novej špiny mohlo a malo byť očistné v tom, že ju odhalí v role nepraktickej a nevedomej štatutárky, ktorá sa stala obeťou svojej blízkej spolupracovníčky a donedávna i najlepšej priateľky Andrey Pukovej.

Mimochodom, pre ľudí, ktorí poznajú Šimečkovú dôvernejšie, nebolo v prvej chvíli ťažké uveriť viacerým vysvetleniam, aké poskytla vyšetrovateľom, nech sa zdajú hocako bizarné alebo nepravdepodobné.

Jej verejné sebaobnaženie vo fáze neverejného vyšetrovania však malo v prvom rade politický rozmer – viac než o matku išlo o syna, opozičného lídra, ktorý potreboval zabrániť tomu, aby škandály spojené s jeho rodinou vybublávali postupne a čo najbližšie pred voľbami.

Ak sa opozičná časť verejnosti rok a pol pred voľbami presvedčí, že jeho matka síce nesie právnu zodpovednosť, ale podvody organizoval niekto iný, líder PS s tým nebude mať spoločné už vôbec nič – aspoň taký bol kalkul.

Problém PS je však dnes v tom, že tento zámer nevyšiel.

Problém Michala Šimečku

Jednak zverejnenie časti účtovníctva a výpovede pred políciou priniesli nové pochybnosti aj o samotnej Marte Šimečkovej (možné marenie exekučného konania).

Preventívne bola vypustená von aj informácia o Šimečkovej pôžičke, ktorú mu združenie neskôr vrátilo, no Marta Šimečková vrátenú pôžičku vo výške 5 000 eur prikryla v podobe faktúry pre seba ako dramaturgičku.

Investigatívec Martin Turček z portálu Aktuality.sk v tejto súvislosti položil logickú otázku, či mama nevyužila účet svojho syna, aby si naň preposlala peniaze, na ktoré by inak siahol exekútor. Šimečková aj Puková odmietli Aktualitám odpovedať, líder PS túto možnosť vylúčil a ubezpečil, že peniaze minul na vlastné rodinné výdavky.

Keďže Šimečka predtým naozaj požičal združeniu 5 200 eur, išlo o dôveryhodné vysvetlenie. Kauza neziskovky Fórum sa tak stále priamo netýkala predsedu PS.

To však už odvčera neplatí, hoci Denník N píše, že na situácii Michala Šimečku sa naďalej nič nemení.

Zmenili sa prinajmenej dve veci.

Michal Šimečka dosiaľ vylučoval, že by mal s Projektom Fórum niečo spoločné. Koncom apríla po zverejnení informácie o pôžičke vyhlásil, že ide o jedinú finančnú transakciu medzi ním a Projektom Fórum, ktorá navyše dokazuje, že z tohto projektu nijako neprofitoval (naopak, vrátili mu o 200 eur menej, než požičal).  

Po včerajšku vieme, že to nie je pravda, čo nevyhnutne neznamená, že Šimečka koncom apríla klamal.

V každom prípade však dnes zahmlieva a zbytočne konšpiruje proti novinárom, ktorí kladú oprávnené otázky.

Šimečka naozaj nemusel vedieť, že rodičia, ktorí mu ako študentovi preplácali náklady na mobil v zahraničí, to hradia z Projektu Fórum. Aj keby to v tom čase vedel, nemusel v tom vidieť zásadný problém, hoci je to evidentne v rozpore s pravidlami, akými sa má riadiť neziskovka fungujúca z verejných či súkromných grantov.

Lenže Šimečka už nebol len študentom, ale od roku 2011 aj asistentom v europarlamente, ktorý mal slušný bruselský plat. Ak si vzhľadom na vtedajšie nákladné roamingové služby nechal každý mesiac uhrádzať faktúru – tak ako vo včera zverejnenej faktúre z októbra 2012 –, už nie je reč o 244 eurách, ale o tisíckach eur.

Sám Šimečka vo svojej včerajšej reakcii pre Denník N potvrdil, že to trvalo dlhšie a v roku 2012 si prepísal mobil na seba. V októbri 2012 mu ho však ešte preplácal Projekt Fórum. 

Michal Šimečka by mal preto vecne odpovedať na naše včerajšie otázky: ako dlho, v akom období a v akom celkovom rozsahu mu platil Projekt Fórum jeho mobil, osobitne v čase, keď pracoval ako asistent europoslanca Borisa Zalu.

Ďalší problém si líder PS vytvoril spôsobom komunikácie, ktorý včera zvolil.

Keď náš kolega Marek Vagovič získal najskôr informáciu a neskôr aj faktúru, z ktorej vyplývalo, že mobilný paušál dnešného lídra PS Michala Šimečku hradila neziskovka jeho mamy, postupovali sme úplne rovnako, ako by to urobili akékoľvek iné seriózne noviny – aj také, ktoré majú hodnotovo k progresívcom podstatne bližšie než Postoj.

Faktúru sme nevypustili len tak von, ale položili sme lídrovi PS štyri otázky s dostatočným časom na odpoveď. Ak by nás v PS požiadali, že na reakciu potrebujú dlhší čas, určite by sme informáciu nechceli zverejniť bez odpovede dotknutého, ktorá by mohla informácii dodať nový kontext.

V PS však prepli hneď do modu krízovej komunikácie. Michalovi Šimečkovi sme otázky poslali včera pár minút pred 10.00, krátko nato prišiel líder PS do štúdia Denníka N, kde naše otázky spojil s operáciou Roberta Fica. Neskôr tento motív zopakoval v stanovisku na Facebooku, kde tvrdil, že túto informáciu máme určite z bezpečnostných zložiek a ide o „jasný dôkaz spravodajskej hry, ktorá je politicky riadená premiérom Ficom“.

Predstava, že Marek Vagovič robí niečo na objednávku Fica alebo Gašparovej SIS, je príliš komická aj absurdná na to, aby to PS takto rámcovalo aj v najbližších dňoch.

Napokon, otec Michala Šimečku pracuje v denníku, ktorého investigatívci priniesli za posledné roky mnoho takýchto zistení, aké nemohli pochádzať z verejne dostupných zdrojov.

Je to normálna novinárska práca a dosiaľ to boli progresívci, ktorí hájili novinárov pred obvineniami strán z dnešného vládneho tábora, že pracujú na objednávku Matoviča, Lipšica či PS.

Keď raz budú progresívci vládnuť, ocitnú sa pod omnoho väčším tlakom a nevyhnutne prídu aj škandáliky a škandály. Ak dosiaľ v PS tvrdo kritizovali Smer a spol., že kritickým médiám neodpovedajú na otázky a namiesto toho na ne útočia a obviňujú ich z rôznych konšpirácií, po včerajšku vieme, že je to vlastne slovenský štandard. Taký, ktorý nedelí opozíciu od koalície.

Je to nespravodlivé? Áno, ale nie celkom

O mobile Michala Šimečku sa jednoducho nedá nehovoriť. Zároveň sa dá celkom rozumieť pocitu, prečo líder PS aj ľudia okolo neho považujú zverejnenie takejto informácie za nespravodlivé a neproporčné.

Iste, prípad Očistec je svojou povahou aj rozsahom mnohonásobne vážnejší než akokoľvek vysoké mesačné paušály neoprávnene hradené neziskovkou – preto sa o ňom dlhé roky informuje a ešte aj bude.

Sám Robert Fico mal nielen v politickej, ale i osobnej rovine na rováši značne väčšiu kauzu: roky býval v luxusnom byte vo vlastníctve pochybného podnikateľa Ladislava Bašternáka za nájomné, ktoré bolo podľa viacerých realitných maklérov podozrivo nízke. A býval tam dlho aj po tom, čo dovtedy zjavne chráneného Bašternáka obvinili z daňových trestných činov.

Veľa sa o tom písalo, Ficovi to ubližovalo a aj niektorí v Smere vtedy mimo kamier krútili hlavou, prečo to ich šéf nechce definitívne vyriešiť a odsťahovať sa. No Fico si vždy zakladal na tom, že je rezistentný voči mediálnemu tlaku – a preto chráni aj najtemnejšie figúry okolo seba, čo je, samozrejme, aj v jeho bytostnom záujme.

Lenže Robert Fico v politike nikdy nebol vlajkonosičom čistoty, transparentnosti a bezúhonnosti. Nič také od neho neočakávali ani jeho voliči, pred ktorými hrá už desaťročia kartou sociálneho aj nacionalistického populizmu. V morálnych otázkach sa vždy vyjadroval ako cynik, v ktorého svete nejde o hodnoty, ale o záujmy.

V tomto zmysle sú pre Michala Šimečku a jeho rodinu škandály okolo neziskovky oveľa toxickejšie, než by boli pre kohokoľvek zo smeráckeho ekosystému.

Je to nespravodlivé? Politicky zaiste. Ale nie je celkom nespravodlivé, ak na niekoho, kto staval svoj politický príbeh aj na morálnom étose rodiny, na čistote verejného života či na konci prehnitého systému našich ľudí, kladú médiá i voliči vyššie nároky než na cynikov z druhého brehu.

Napokon, je ilúziou myslieť si, že všetkým sa vždy meria rovnakým metrom. 

Príklad z inej oblasti: mimomanželské aféry spravidla neničia kariéry vrcholových politikov vo svete ani u nás, v 90. rokoch to nijako neubližovalo Vladimírovi Mečiarovi, v posledných rokoch rôzne texty a fotky nijako nepoškodzovali ani Roberta Fica, rovnako nemali potenciál potopiť politikov liberálnych strán.

Ale keby vyšlo na povrch, že takúto aféru má vysoký predstaviteľ KDH, bol by to pred vlastnými voličmi závažný imidžový šrám a dotyčný by to nemusel politicky ustáť.

Je to spravodlivé? Na prvý pohľad ani trochu. Ale vzhľadom na identitu aj étos kresťanských demokratov je pochopiteľné, že v niektorých oblastiach sa iný meter priam vyžaduje.  

Svet politiky je v tomto ohľade drsný, ale má aj svoje pravidlá.

Na to by mali v týchto dňoch myslieť aj v Progresívnom Slovensku, keď budú premýšľať nad ďalšími podobami krízovej komunikácie.