Obráti sa Rusko po čase späť k Európe? Veľký plynovod Sila Sibíri 2 do Číny nemusí Rusom vyjsť

Vzťahy medzi Čínou a Ruskom sa v poslednom čase veľmi sledujú. Je to logické, pretože Čína je asi jediný vonkajší hráč, ktorý by mohol Rusko povytiahnuť z toho svrabu, do ktorého sa postupne dostalo po prepadnutí Ukrajiny – samozrejme, keby chcela, a to je veľké keby.

Na mape vyzerajú tie dva štáty podobne veľké, z hľadiska politickej a ekonomickej váhy je však medzi nimi poriadny nepomer. Čína má desaťkrát viac obyvateľov a sedemkrát väčšiu ekonomiku ako Rusko.

Rusi majú (aspoň na papieri) oveľa viac jadrových hlavíc, avšak prakticky je vo vzťahu dvoch jadrových veľmocí dôležitejšia skôr ekonomika. Vo dvojici Putin – Si je teda ten druhý jednoznačne silnejším partnerom.

To, že Rusko zarába značné množstvo peňazí na exporte uhľovodíkových palív, asi nie je pre nikoho prekvapením. Ak však chcete na relatívne lacnej a objemnej komodite (ja viem, 100 dolárov za barel vyzerá ako dosť, ale „na váhu“ to zas tak veľa nie je) zarobiť poriadne peniaze, musíte mať k dispozícii dostatočne kapacitný spôsob vývozu a tie sú v našom svete v podstate len dva: lode (tankery) a produktovody.

Čokoľvek ďalšie (nákladné autá, železnice, lietadlá, kolobežka s kanistrom, UFO…) je proti týmto variantom neefektívne, často až zúfalo.

Rusko nemá práve nadbytok dobrých nezamŕzajúcich prístavov, takže dávalo historicky prednosť skôr výstavbe produktovodov pre „kontinentálny“, nie oceánsky obchod. Ich hlavná časť vyzerá (vrátane kapacity) takto:

Fíha. S výnimkou prístavných terminálov a Turecka vedú všetky tie existujúce „rúry“ do znepriatelených krajín, ktoré v poslednom čase urobili veľa pre diverzifikáciu svojich zdrojov a z Ruska dnes už berú podstatne menej surovín ako predtým. (Nechcem tvrdiť, že 0, a to ani v Česku, pretože hociktorý plyn, ktorý dovážame oficiálne odinakiaľ, môže pokojne byť zrecyklovaný ruský plyn dovezený cez tretie krajiny.) Avšak ruské hrozby z roku 2022, že Európa v zime zmrzne, sa vtedy nenaplnili a k nejakému tomu decouplingu došlo.

Nepodarilo sa mi nájsť rovnako kvalitnú mapu pre ázijskú časť Ruska, ale v tomto okamihu sú tam konkrétne plynovody len dva: Sila Sibíri (1) a Ďalekovýchodný plynovod z ostrova Sachalin.

Čína je veľký priemyselný štát a dokáže spotrebovať veľa plynu. Jej súčasná spotreba je krytá importom skoro spolovice. Zrejme by sa tam dalo vyvážať aj viac, ale kapacita existujúcich plynovodov sa už nedá príliš navyšovať.

Po vode je to z Ruska do Číny poriadny kus cesty. Ak naložíte tanker v Usť-Luge pri Petrohrade, musíte oboplávať doslova pol zemegule. Než dorazíte do veľkého terminálu Ťiang-su, máte za sebou asi 22-tisíc kilometrov po mori, pričom nie všetky tie vody po ceste sú k vám priateľské.

Naproti tomu priame prepojenie medzi obrovským plynovým poľom Jamal na západnej Sibíri a Čínou by prechádzalo nanajvýš cez jednu cudziu krajinu – Mongolsko – a časy, keď sa niekto bál Mongolska, pominuli už asi pred 600 rokmi. Možnosť postaviť nový plynovod touto trasou sa ponúka sama a tomuto hypotetickému plynovodu sa hovorí Sila Sibíri 2.

Lenže to je stále niekoľkotisíc kilometrov tundrou, tajgou, stepou, permafrostom, púšťou a horami, prekračovanie širokých sibírskych riek (Ob a Jenisej sa hlásia o slovo), nutnosť zriadiť týmto terénom aj súbežnú komunikáciu pre autá (toto sa nedá postaviť len za pomoci vrtuľníka), skrátka, investície mamutích rozmerov. Dávali by zmysel vtedy, keby ste plyn chceli odoberať dlho. Povedzme päťdesiat rokov.

Opustená stavba polárnej železnice zo Stalinových čias. V tomto teréne je naozaj ťažké stavať a potom ešte stavby udržiavať; samotná krajina sa hýbe, v riekach plávajú ľadové kryhy. Zdroj: Wikipedia

Nie je veľkým tajomstvom, že Rusko za výstavbu tejto spojnice už dlhší čas v Pekingu lobuje. K žiadnej dohode však zatiaľ nedošlo. Prečo, to už nevieme, aj keď kolujú zvesti, že Číňania chcú od Ruska nereálne nízke ceny dodávaného plynu. Také nízke, že by celý projekt z ruskej perspektívy poslali do červených čísel.

Prečo tak robia, to už je iná otázka a aj horšie zodpovedateľná... Národ Chan je odpradávna rafinovaný a málokedy dáva najavo pravé dôvody svojho konania.

Buď si nechcú posilňovať nejaké súčasné strategické závislosti od dovozov surovín, alebo plánujú takú rýchlu elektrizáciu všetkého, že im z plánov do budúcnosti vychádza, že dovoz plynu nebudú v dohľadnom čase potrebovať. Koniec koncov aj teraz pokrývajú viac ako polovicu svojej spotreby z domácich zdrojov. Tak či tak, zjavne do Sily Sibíri 2 investovať nechcú.

Dôsledok pre budúcnosť? Jeden by som videl. Momentálne sa v Moskve tvária, že sa na nejakú Gejropu môžu úplne vykašľať a že môžeme byť radi, ak na nás svoj nepošlú mocný Orešnik. Ale keď sa vojna jedného dňa skončí, opäť sa pozrú na mapu svojich ropo- a plynovodov a tá hovorí jednoznačne: najdostupnejší zákazníci s peniazmi vo vreckách sa nachádzajú na západ od nich.

Myslím, že potom nastane veľké lobovanie za návrat na európsky trh. Samozrejme, hlavne cez sympatizujúcich európskych politikov, ktorých nemajú úplne málo. Reputácia nesmie byť stratená, aj to je Východ.

Som zvedavý, ako sa potom rozložia sily na našej politickej scéne. U niektorých mám celkom jasno, na ktorú stranu sa postavia. U iných to však asi bude prekvapenie.

Pôvodný text: Síla Sibiře 2 nejspíš nebude, uverejnené so súhlasom autora.