Milan Krajniak o pomoci utečencom Putin sa strašne pomýlil, no na našu reakciu som hrdý (video+text)

Ako vnímate vojnu na Ukrajine celé dva týždne od vpádu ruských vojsk?

Myslím si, že vpád na Ukrajinu bola zo strany Putinovho Ruska veľká strategická chyba. Rusi síce môžu vyhrať nejaké bitky, ale boj o srdce tej krajiny už prehrali. Prehrali aj boj o srdce ruskojazyčných Ukrajincov. Charkov je ruskojazyčné mesto, o ktorom si možno Rusi mysleli, že ich privítajú ako osloboditeľov. Toto mesto sa však už dva týždne bráni.

Napoleonov minister zahraničných vecí sa v čase, keď Napoleon nechal zavraždiť následníka trónu, vyjadril, že to je horšie ako zločin, lebo to je chyba. To, že Putin pristúpil k Ukrajine veľmi agresívnym spôsobom, bol jeho strašný omyl.

Obával som sa, že ak by sa Putin uspokojil s obsadením Donbasu alebo s nejakou jeho časťou, tak by nad tým Západ mávol rukou a mohli by sme čakať, kým by sa o pár rokov Rusi opäť neposunuli ďalej. Toto rozhodnutie však zmobilizovalo verejnú mienku a politické elity v celej Európe. Ochota pomáhať Ukrajine je taká veľká, ako nemohol asi nikto predpokladať.

Ak Putinovým cieľom je, že Nemecko navýši svoj 50-miliardový vojenský rozpočet už tento rok na 150 miliárd eur, tak to asi nehrá v prospech ruských záujmov.

Aký je podľa vás najrealistickejší scenár vývoja vojny na Ukrajine? Zdá sa totiž, že nejaký rýchly koniec sa nečrtá: Putin si nemôže dovoliť stiahnuť svoje vojská domov, lebo by ho to svetovo a možno i vnútropoliticky veľmi oslabilo a on sa snaží o pravý opak.

Ukrajinci asi ťažko budú súhlasiť s požiadavkami typu strata Donbasu a Krymu a vyhlásenie neutrality, lebo už bolo preliatej príliš veľa krvi. Aký je najrealistickejší scenár vývoja takejto situácie?

Realistický scenár vývoja je taký, že boje budú pokračovať dovtedy, kým sa jedna alebo druhá strana nevyčerpá. Nevyčerpá morálne, teda nestratí vieru a odhodlanie ďalej bojovať. A potom sú, samozrejme, ekonomické a logistické kritériá. Zatiaľ ani jedna strana konfliktu nevyčerpala svoje možnosti a vieru v to, že je schopná vojenským riešením dosiahnuť viac ako nejakým prímerím. 

Toto je pohľad zvrchu, no keď sa na situáciu pozrieme z ľudského i politického pohľadu, tak moje sympatie sú na strane Ukrajincov. Na rozdiel od nás v roku 1938 alebo v roku 1968 sa rozhodli brániť a to, akým spôsobom kladú odpor, je obdivuhodné. Myslím si, že si získali obrovský rešpekt celého sveta.

V konečnom dôsledku nás však zrejme čaká opotrebovávacia vojna, dlhodobý konflikt. Odhadujem, že bude trvať minimálne niekoľko týždňov, počas ktorých budeme pozerať správy o tom, ako sa ruské vojská snažia obkľúčiť mestá, ako sa ich pokúsia vyhladovať. To budú veľmi nepekné obrázky.

Ak doteraz požiadalo o status dočasného útočiska okolo 15-tisíc ľudí, koľko utečencov dokážeme ako štát prijať, ubytovať, pomôcť im s jedlom a prácou? Kde sú naše limity?

Z ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny, prechádza cez Slovensko približne desať percent. Z nich doteraz menej ako desať percent požiadalo o dočasné útočisko, ale počítame s tým, že ten podiel bude vyšší. Z tých, ktorí požiadajú o dočasné útočisko, čo znamená, že požiadajú o pomoc na Slovensku, lebo nevedia, kam by mali ísť, je asi polovica detí a polovica dospelých. Medzi dospelými sú, samozrejme, aj ľudia v dôchodkovom veku a pomer mužov a žien medzi dospelými je jeden ku šiestim v prospech žien.

Myslím si, že v najbližších dňoch a týždňoch sme schopní pomôcť zhruba stotisíc ľuďom. Berte to však len ako môj odhad. Pozerám sa na to aj z hľadiska pracovného trhu. Keď mamičky s deťmi zistia, že svoje deti môžu dať do školy, tak začnú hľadať prácu. Na Slovensku máme 60- až 70-tisíc voľných pracovných miest. Mnohé z nich sú neobsadené preto, lebo občania Slovenskej republiky už tie miesta nechcú.

Ak odhadujeme, že ekonomicky aktívna je zhruba tretina ľudí, ktorí požiadali o dočasné útočisko, a ak by o útočisko požiadalo stotisíc ľudí, tak vieme, že tých 30-tisíc by svojou prácou dokázalo uživiť deti, ktoré sú tu s nimi. Zhruba takto uvažujeme v mojom rezorte.

Zatiaľ sa ako Slovenská republika v tejto kríze správame tak, že ukazujeme to najlepšie, čo v nás ako v ľuďoch, aj ako v štáte, aj ako v spoločnosti je a som hrdý na to, ako Slovensko k tejto kríze pristupuje.

Súhlasí Milan Krajniak s tým, aby sme Ukrajinu podporovali aj vojensky?

Aké kroky doteraz štát urobil na pomoc utečencom z Ukrajiny?

Neskrátený rozhovor s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny nájdete vo videoformáte alebo v zvukovej podobe na podcastových platformách.