Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
10. marec 2022

Agenti a mŕtvi filozofi

Kto ovplyvnil Putina na ceste do vojny

Je Putin cynickým pragmatikom, alebo presvedčeným ideológom? Kto má naňho vplyv?

Kto ovplyvnil Putina na ceste do vojny

Foto: TASR/AP

Táto otázka trápi historikov a politológov už viac než dve desaťročia a s vojnou na Ukrajine je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým.

Ako píše vo svojej knihe Putinizmus historik Walter Laqueur, Putin v roku 2013 daroval všetkým provinčným gubernátorom tri knihy, ktoré považoval za „povinné čítanie“. Nebol medzi nimi nesmierne preceňovaný Dugin, ktorý je skôr než hocičím iným propagandistickým klaunom Kremľa.

Namiesto toho ide o tri knihy filozofov neskorého 19. a raného 20. storočia: Filozofia nerovnosti Nikolaja Berďajeva, Odôvodnenie dobrého Vladimira Soloviova a Naše úlohy Ivana Iľjina.

Zásadný vplyv Iľjina

Ivan Alexandrovič Iľjin je pritom nepochybne najkontroverznejším z menovaných mysliteľov. Iľjin podobne ako zástupcovia eurazianizmu musel Rusko po októbrovej revolúcii opustiť a začal sympatizovať s Mussolinim, ktorého puč nazval „aktom spasenia“ v boji proti boľševizmu.

„Faktom je, že fašizmus je vykupiteľským excesom vlasteneckej svojvôle,“ argumentoval v roku 1927.

Podľa Iľjina bol po porážke monarchistov potrebný nový vodca, ktorý „zachráni“ Rusko. Demokracie a ich pluralizmus považoval za slabosť, a preto museli byť odstránené. Čo najviac zredukovaná mala byť aj autonómia neruských území, ako napríklad Ukrajiny.

„Politika je umenie identifikácie a neutralizácie nepriateľa,“ písal Iľjin v roku 1948, adaptujúc myslenie filozofa práva Carla Schmitta (známeho ambivalentným postojom k nacizmu), ktorý vo svojom diele Der Begriff des Politischen deklaroval: „Špecifickým rozdielom, od ktorého možno odpozorovať všetky politické činy a motívy, je rozdiel medzi priateľom a nepriateľom.“

„Iľjin hovorí, že vodca by mal byť ‚národným diktátorom‘, ktorý velí armáde, jurisdikcii, exekutíve aj parlamentu... Voľby by mali slúžiť úlohe rituálnej obnovy dôvery vo vodcu... V Iľjinovej predstave neexistuje občianska spoločnosť, ktorá by nebola súčasťou štátu, a stredná trieda sa nachádza naspodku pyramídy,“ opisuje historik Timothy Snyder.

Podľa Snydera sa v Iľjinovom ponímaní Európa od Ruska príliš nelíšila – ale bolo potrebné ju zbaviť „umelých“ nánosov, ktoré ju od Ruska odlišujú: občianskej spoločnosti a „židovsko-buržoáznych médií“, ktoré Európe bránia v akomsi „prirodzenom“ vývoji k fašizmu.

Po druhej svetovej vojne Iľjin odmietol porazené fašistické systémy ako vládu jednej strany, no demokratom sa nestal – riešením podľa neho mal byť štát bez akejkoľvek politickej strany.

Iľjin je podľa Snydera najdôležitejším intelektuálnym vplyvom na Putinov režim, ktorý jeho pozostatky repatrioval do Ruska a ktorého Putin už viackrát citoval pri dôležitých prejavoch. S tým sa zhoduje aj Laqueur: „Dopyt po jeho myšlienkach je v dnešnom Rusku taký veľký, že by sa človek mohol nazdávať, že Iľjin je naším súčasníkom,“ cituje jedného z ruských ministrov.

Snyder sa nazdáva, že Iľjin dokázal ponúknuť odpoveď na najväčší problém, ktorý trápi Rusko – neschopnosť nájsť funkčný systém sukcesie politickej moci, keďže v Putinovej „riadenej demokracii“ voľby nie sú schopné túto inak v demokraciách bežnú úlohu splniť.

Iľjinovou odpoveďou je, že sukcesia nie je dôležitá – pretože záchranca Ruska sa vždy náhodne zjaví vtedy, keď ho Rusko potrebuje.

Putinova agentokracia

Okrem predstáv dávno mŕtveho filozofa súčasné Putinovo konanie ovplyvňuje najmä najužší okruh spolupracovníkov z bezpečnostných zložiek.

Svoju časť viny na tom nesie aj pandémia, Putin sa s bežnými ľuďmi už vôbec nestretáva, každý návštevník musí byť na dva týždne izolovaný, a dokonca sa vyhýba verejným udalostiam, ktoré kedysi s obľubou navštevoval, ako zvyklo byť napríklad Valdajské fórum či Mníchovská bezpečnostná konferencia.

To nepochybne viedlo k tomu, že sa Putin stal ovplyvniteľnejším. Posledné dva roky strávil izolovaný v názorovej bubline, údajne nepoužíva ani internet. Britský Guardian identifikoval štyroch ľudí, ktorí pred útokom na Ukrajinu mali na Putina kľúčový vplyv.

Najvýraznejšou postavou je Nikolaj Patrušev, ktorý má povesť paranoidného jastraba. S Putinom sa pozná ešte zo sedemdesiatych rokov, keď obaja pracovali pre KGB v Leningrade, a po Putinovi prevzal vedenie FSB. Od roku 2008 slúžil ako predseda bezpečnostnej rady a ako Putinov bezpečnostný poradca.

Patrušev je presvedčený, že USA sa usilujú o zničenie Ruska ako štátu, a v minulosti bol podozrievaný z rozhodovania o zavraždení Putinových kritikov, napríklad bývalého agenta Alexandra Litvinenka, ktorého FSB v Londýne otrávila rádioaktívnym polóniom.

Inzercia

Známy je svojím bizarným presvedčením, že bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová si myslí, že by Sibír ani Ďaleký východ nemali byť súčasťou Ruska. Zdrojom tejto informácie má byť „médium“, ktoré tvrdilo, že v tranze dokázalo čítať Albrightovej myšlienky.

Verní priatelia KGB

Jedným z formálne najdôležitejších ľudí v Putinovom okruhu je šéf zahraničnej tajnej služby SVR Sergej Naryškin. Ten patrí medzi Putinových lojalistov, bývalého agenta KGB pozná z 90. rokov, keď obaja pracovali pre administratívu v Petrohrade. Sám hovorí, že Putina pozná ešte dlhšie, aj keď skeptici tvrdia, že to je Naryškinovým pokusom prezentovať sa ako vplyvnejší aktér, než akým v skutočnosti je.

Posledné týždne naznačujú, že Putin Naryškina zjavne neberie celkom vážne: virálnym sa stalo video zasadania ruskej bezpečnostnej rady, v ktorom uštipačný prezident dal koktajúceho Naryškina „do laty“. „Hovorte priamo... o tom tu vôbec nehovoríme,“ znemožnil Putin svojho šéfa zahraničnej tajnej služby SVR pred idúcimi kamerami.

Ten sa preriekol a zjavne zastrašený počas rokovania o uznaní nezávislosti „ľudových republík“ odporúčal ich pričlenenie k Ruskej federácii.

Vnútroštátnym ekvivalentom SVR je FSB, ktorá však rada operuje aj mimo hraníc Ruskej federácie a v konkurencii s SVR sa snaží čo najviac rozšíriť svoje kompetencie. Šéfuje jej ambiciózny Alexandr Bortnikov, tiež bývalý agent KGB, ktorý podobne ako Patrušev Putina pozná z jeho Leningradských čias v KGB.

„Tajné služby priamo informujú prezidenta,“ opisuje odborník na Rusko Mark Galoetti. „Naryškin zvykne mať jedno osobné stretnutie (s Putinom), typicky v pondelok, zatiaľ čo riaditeľ FSB Bortnikov nemá taký strohý rozvrh, ale obyčajne informuje prezidenta aspoň raz týždenne. Vojenské spravodajstvo nemá priame stretnutia s prezidentom, ale ich hlavné zistenia sa dostanú k Putinovi cez šéfa generálneho štábu (Gerasimova) alebo ministra obrany Šojgua.“

Oddaní ministri

Sergej Šojgu bol dlho počítaný medzi Putinových najoddanejších ministrov a dokonca ako potenciálny nástupca. V posledných mesiacoch jestvovali úvahy o vytvorení akéhosi splnomocnenca prezidentského úradu pre Sibír, pozícia, ktorá na prvý pohľad neznie veľmi významne, ale zjavne by bola spojená so značným množstvom finančných zdrojov.

Vzhľadom na sankcie v dôsledku útoku na Ukrajinu však Rusko zjavne nebude mať finančné zdroje na spustenie veľkých investičných programov na Sibíri.

Špekuláciou zostáva, akú pozíciu Šojgu interne zastával v otázke invázie na Ukrajinu, v ktorej jeho armáda utrpela značné straty. Neschopnosť armády splniť očakávania Kremľa však jeho pozíciu rozhodne neposilnila. V posledných dňoch dokonca kolovali chýry, podľa ktorých Kremeľ údajne podozrieva Šojgua z nelojality a obáva sa puču.

V súčasnosti nielenže nemožno posúdiť, či sú tieto informácie pravdivé, ale ani to, či vôbec americké tajné služby samy takémuto scenáru veria. Predstaviteľný by napríklad bol aj zámer rozohrať spravodajskú hru s cieľom zneistiť Putina o lojalite jedného zo svojich najužších spolupracovníkov a týmto spôsobom ďalej rozdeliť ruskú politickú elitu.

Podiel bývalých tajných v ruskom vedení je odhadovaný na tretinu, vo vyššom vedení je dokonca ešte väčší. Zároveň od anexie Krymu v roku 2014 upadol vplyv liberálnych ekonómov, ako bol Alexej Kudrin alebo German Gref, ktorí mali významné zásluhy na ekonomickej stabilizácii Ruska počas prvých ôsmich rokov Putinovej vlády.

Už pred pandémiou Putina ovplyvňovala najmä menovaná štvorka. Údaje za rok 2019 hovoria, že pri rokovaniach medzi štyrmi očami alebo v úzkom kruhu boli najčastejšie prítomní Patrušev (29 % stretnutí), Šojgu (23 %), Bortnikov (17 %) a Naryškin (11 %). Po 5 percent stretnutí mal Putin so šéfom národnej gardy Rosgvardija Viktorom Zolotovom a ministrom vnútra Vladimirom Kolokoľcevom.

Lavrov mimo stola

Kto na zozname kľúčových postáv okolo Putina chýba, je minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Už v rozhodovaní o anexii Krymu v roku 2014 Lavrov „nesedel pri stole“, ale len dostal za úlohu vysvetliť anexiu zahraničiu. S neveľkým úspechom, keď sa minister pokúšal pri návšteve Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v roku 2015 vysvetliť svoj postup, sála ho po frázach dôležitosti „teritoriálnej integrity“ Ukrajiny vysmiala.

„Čo je na tom vtipné? Ja neviem, čo je na tom vtipné,“ pýtal sa urazený minister.

„Lavrov už roky žiada, aby mu bolo dovolené odstúpiť,“ tvrdí Mark Galeotti, Putin však 71-ročného ministra nechce nechať odísť. Vzhľadom na katastrofálny dosah vojny na renomé Ruska v zahraničí možno počítať s tým, že Lavrov ani v rozhodovaní o súčasnej invázii nemal veľkú váhu.

Pre Rusko je stále väčšia koncentrácia moci v rukách tajných služieb tragédiou. Izolácia Ruska je bezprecedentná, na generálnom zhromaždení OSN 2. marca ruský útok na Ukrajinu odsúdilo 141 členských štátov. Proti rezolúcii hlasovalo len 5 štátov – okrem Ruska Bielorusko, Sýria, Eritrea a Severná Kórea. Dokonca aj Rusku tradične naklonené štáty ako Arménsko, Kazachstan, Kuba, Čína a India sa pri hlasovaní zdržali.

Ministerstvo prehralo vnútroruský boj o moc a priazeň Kremľa. Nielenže vo formulovaní zahraničnej politiky často hrá druhé husle, Galeotti si dokonca myslí, že ruské ministerstvo zahraničných vecí je často posledné, ktoré sa o rozhodnutiach Kremľa vôbec dozvie. A tak o osude Ruska rozhoduje hŕstka tajných a nápady mŕtveho filozofa.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.