Pohľad z Moskvy Koniec vojny na dohľad? Kremeľ si má pripravovať pôdu pre mier

Vyzerá to ako prostá aritmetika. Ruská ofenzíva na Ukrajine sa vpred hýbe enormne pomaly. Na juhu, v Záporožskej oblasti, ju ukrajinskí obrancovia takmer zastavili, severnejšie, v smere na Slaviansk, ruská armáda výrazné úspechy nemá. 

Jediné, čo si môže za posledné obdobie pripísať, je kompletné dobytie Pokrovska a Myrnohradu. To však ruské médiá oznámili ešte vlani v decembri.

Súčasne s tým sa ukrajinským silám nedarí pokračovať v úspešných výpadoch proti ruským pozíciám a oslobodzovaní územia v Dnepropetrovskej oblasti, ktoré prebiehalo tohto roku v marci. 

Len pre ilustráciu: ako uvádzajú analytici ukrajinského servera DeepState, „celková rozloha okupovanej Dnepropetrovskej oblasti sa v apríli zmenšila zo 105 štvorcových kilometrov na 98 štvorcových kilometrov. Obranné sily Ukrajiny za tri mesiace zmenšili okupačnú zónu o 89 štvorcových kilometrov, čo znamená, že na vrchole okupácie v januári nepriateľ držal 187 štvorcových kilometrov regiónu.“

Istý pat naznačujú aj Američania. „Ruská armáda si udržiava strategickú a operačnú výhodu, hoci ukrajinské ozbrojené sily sú vďaka západnej pomoci lepšie v taktickom prieskume,“ uvádza vo svojej štvrťročnej správe osobitný americký inšpektor pre operáciu Atlantic Resolve na posilnenie obrany Európy.

Prevaha v zbraniach vs. ukrajinské drony

Podľa dokumentu, ktorý bol predložený americkému Kongresu a hodnotí všetku vojenskú, ekonomickú a humanitárnu pomoc, ktorú americká vláda poskytuje Ukrajine na obranu proti ruskej invázii, si Rusko aj naďalej udržiava prevahu v živej sile, delostrelectve, mínometoch, dronoch s dlhým doletom, bombách a raketách. 

Ukrajina trpí nedostatkom munície, vybavenia a personálu, čo obmedzuje jej schopnosť vykonávať veľké útočné operácie a znovu dobýjať stratené územia. Ukrajina je nútená kompenzovať svoje nedostatky dronmi.

Drony skutočne robia Rusom veľké problémy. V poslednom čase útočia po celej dĺžke pozemnej trasy spájajúcej Rusko s polostrovom Krym cez okupované územia. Problémy sú natoľko intenzívne, že vedenie Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti oznámilo, že na neurčito zakázalo civilným nákladným autám pohybovať sa po tejto trase. Zrejme kvôli bezpečnosti.

O pokračovaní ukrajinských dronových útokov proti infraštruktúre, prevažne energetickej, hlboko v ruskom vnútrozemí nemá zmysel písať. Ide o tendenciu posledných týždňov a mesiacov.

Hľadá Kremeľ únikovú cestu?

Uvedomuje si Kremeľ slepú uličku, do ktorej mohol konflikt zamieriť? Niektoré správy tomu nasvedčujú. 

Predovšetkým, Vladimir Putin počas osláv konca druhej svetovej vojny oznámil, že by bol ochotný komunikovať s Európou. Čo je prekvapujúca vec. Európa je momentálne pre Rusko nepriateľom číslo jeden ako aktívny zástanca Ukrajiny. Kľúčová finančná, hospodárska a, samozrejme, aj vojenská pomoc Kyjevu prichádza práve z Európy.

„Rusko a Európa sa neblížia k bodu normalizácie, ale k bodu, keď obidve strany môžu potrebovať aspoň technický komunikačný kanál. Nepôjde nutne o mierové rozhovory v plnom zmysle slova. Skôr by mohlo ísť o rokovania o bezpečnosti, zárukách, sankciách, vojenských rizikách, infraštruktúre, energii a humanitárnych otázkach,“ oznámil mi Iľja Graščenkov, ruský politológ a riaditeľ Centra pre rozvoj regionálnej politiky.

To však neznamená, že Moskva je pripravená na kompromis ohľadom európskych podmienok. Či už sa to týka úplného, bezpodmienečného a okamžitého zastavenia paľby, alebo prístupu, že Rusku nesmie z vojny vzniknúť žiaden prospech. „Skôr je Moskva pripravená na rokovania, kde Európa musí uznať novú realitu a súhlasiť s diskusiou o bezpečnosti nie ako o návrate k stavu pred rokom 2022, ale ako o novej konfigurácii,“ vysvetľuje Graščenkov.

Nové čísla ruských strátDo konca roka 2025 padlo 352-tisíc Rusov, vypočítali ruské opozičné médiá

Christian Heitmann

A druhá správa, ktorá tiež môže na prvý pohľad vyzerať optimisticky: ruský investigatívny projekt Dossier Center nedávno zverejnil dokument z ruskej prezidentskej kancelárie, ktorý navrhuje, ako predať Rusom vojnu na Ukrajine po jej skončení ako veľké víťazstvo. Bez toho, aby Rusko dosiahlo svoje ciele.

„Musí sa vedieť, kedy prestať. Pokračovanie vo vojne by bolo Pyrrhovým víťazstvom,“ tak mali znieť tézy prezentácie, ktorá bola predstavená v Kremli tohto roku vo februári. V administratíve ruského prezidenta údajne panujú vážne obavy z vývoja situácie na fronte a v ruskej ekonomike, preto kurátori politickej sekcie v Kremli dostali za úlohu vyvinúť informačné naratívy pre možné ukončenie vojny.

„Aljašský scenár“ podľa Putina a Trumpa

Najpravdepodobnejší scenár, ktorý v Kremli očakávajú, spočíva v tom, že Rusko podpíše so Spojenými štátmi a Ukrajinou dohodu, v ktorej bude zakotvená ruská kontrola nad celou Doneckou a Luhanskou oblasťou a tiež nad časťami Chersonskej oblasti a Záporožia. 

Ruská armáda sa stiahne zo Sumskej a Charkovskej oblasti. USA zbavia Rusko svojich sankcií, ale Európa nie. Čo je však „aljašský scenár“, na ktorom sa pravdepodobne vlani v lete dohodol Putin s Trumpom a ktorý nechce akceptovať Ukrajina ani Európa – najmä z obavy, že ruská armáda regeneruje sily a v najbližších rokoch zaútočí na susednú európsku krajinu, napríklad v Pobaltí.

Administratíva ruského prezidenta v prípade naplnenia tohto scenára považuje za hlavné úspechy Ruska územné zisky, prírodné zdroje, pozemnú cestu na Krym a pobrežie Azovského mora, kde sa dajú vybudovať nové letoviská, a získanie miliónov nových rusky hovoriacich občanov. 

Samostatným bonusom je fakt, že sa Rusko zbavilo nelojálnych elít.

Putinova osobná vojna sa nekončí

Nemyslím si, že v súčasnosti sa dá tento scenár naplniť. Ani pre Rusko už nie je príliš dôležitý. 

Ak ešte v minulom roku, keď ruská armáda zaznamenávala určité úspechy na fronte, vojna Putina zjavne bavila, teraz sa ruský líder nebude chcieť vzdať. A to aj napriek ťaživej ekonomickej situácii v Rusku, šomraniu Rusov a enormným stratám armády bez výrazných pokrokov. 

Putin by sám vnútorne nedokázal akceptovať, že neporazil svoju ukrajinskú Nemesis. Nech by už Rusom propaganda tvrdila opak. 

Zelenskyj by zároveň mohol vyhlasovať, že to bol on, kto cez krv, drinu, slzy a pot zastavil ruskú agresiu a konflikt fakticky nad Putinom vyhral.

Koniec II. svetovej vojny v MoskveFico a Putin, ktorý vyliezol z bunkra

Jiří Just

Vojna na diaľku: rozhodne Európa

Trúfam si povedať, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa teraz dostal do opotrebovacej fázy. Akákoľvek dohoda medzi Moskvou a Kyjevom v súčasnosti nie je možná. 

Obe strany sú si vedomé patovej situácie, a preto budú zintenzívňovať útoky na vnútrozemie a logistické trasy. 

To zároveň znamená, že na ukrajinské a ruské mestá poletí viac dronov a rakiet. Konflikt bude skôr eskalovať „na diaľku“, než aby došlo k postupnému zníženiu jeho intenzity.

V najbližších týždňoch bude európska podpora Ukrajiny ešte kľúčovejšia. Ak Kyjev nebude vidieť perspektívu – či už v dodávkach pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, alebo vo finančnej podpore –, môže sa to odraziť na schopnosti vydržať ruskú vzdušnú kampaň. 

Bez zvýšenia úsilia Európy Ukrajine nehrozí okamžitá porážka, ruské útoky však budú pravdepodobne ničivejšie a citeľnejšie.