Vojna v Mali Odpor k ruským žoldnierom zjednotil nacionalistov a islamistov, v Mali hrozí úplný kolaps štátu

Vojna v Mali v uplynulých týždňoch nabrala novú dynamiku. Vládne sily, čeliac spoločnej ofenzíve tuaregských nacionalistov z Frontu na oslobodenie Azawadu (FLA) a džihádistov zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM), stratili kontrolu nad významnými časťami severného Mali a ani centrum moci v Bamaku už nie je bezpečné.

Džihádisti sa už dlhšie pohybujú v okolí hlavného mesta, ktoré postupne odrezávajú od dodávok paliva, a pri útoku JNIM bol zabitý minister obrany Sadio Camara.

Camara bol jedným z architektov odstrihnutia Mali od Francúzska a príklonu k Rusku. Mali aj pod jeho vplyvom v rokoch 2020 a 2021 vykázalo francúzsku vojenskú misiu, ktorá v operácii Barkhane bojovala proti džihádistom v severnom Mali, aj misiu OSN MINUSMA.

Medzinárodné sily v Mali namiesto toho nahradili vagnerovci a po smrti zakladateľa skupiny Jevgenija Prigožina a prevzatí jeho žoldnierov ruským ministerstvom obrany aj novozriadený Africký korpus.

V uplynulých dňoch však jednotky ruského Afrického korpusu museli z viacerých kľúčových miest v severnom Mali ustúpiť. Okrem provinčného hlavného mesta Kidal stratili aj základne Aguelhok a Tessalit.

Tuaregovia

Hoci ciele nacionalistického tuaregského FLA a islamistov z JNIM sú značne odlišné, oboch spája spoločný nepriateľ – malijský štát s centrom v Bamaku, ktorému od dvoch vojenských prevratov v rokoch 2020 a 2021 vládne vojenská junta.

Tá sa opiera najmä o juhomalijské etniká a na sever krajiny nazerá nepriateľsky. Spolupráca FLA a JNIM je preto pre obe skupiny dočasným manželstvom z rozumu.

No aj keď ideológie FLA a JNIM sú veľmi odlišné, hranice medzi oboma organizáciami nie sú vždy také pevné. Zakladateľ JNIM Iyad Ag Ghali je sám etnickým Tuaregom, ktorý sa zúčastnil na tuaregskom povstaní v 90. rokoch. Približne v tom čase napísal aj text jednej z piesní najznámejšej tuaregskej folkrockovej kapely Tinariwen.

Islamistická radikalizácia sa u Ghaliho výrazne prehĺbila až v Saudskej Arábii, keď sa po mierovej dohode medzi malijskou vládou a Tuaregmi stal malijským diplomatom. Tam stretol miestnych arabských islamistov a z povstaleckého bonvivána (ktorý rád pil a fajčil) sa zmenil na odhodlaného džihádistu.

Klany proti štátu

Ako vysvetľuje odborník na západnú Afriku Michael Shurkin, spor medzi Tuaregmi a štátom vyústil do štyroch veľkých povstaní – prvého krátko po nezávislosti v 60. rokoch, druhého na začiatku 90. rokov, tretieho v rokoch 2007 – 2009 a štvrtého po roku 2012.

Tieto povstania neslúžili iba na posilnenie pozície Tuaregov voči štátu, ale mali za cieľ zmeniť mocenské štruktúry vnútri tuaregskej spoločnosti, v ktorej sú niektoré zväzy klanov v kvázifeudálnom systéme nadradené tým ostatným.

Klanové zväzy preto často taktizovali, aby zlepšili svoju vlastnú pozíciu, a boli rovnako ochotné sa postaviť proti štátu, aby upevnili svoju moc, ako so štátom znovu spolupracovať, keď to pre ne bolo výhodné.

Ghali pochádzal z druhého najmocnejšieho zväzu klanov a niektorí jeho príklon k islamizmu vysvetľujú neúspechom pokusu prevziať nadvládu nad najmocnejším zväzom Kel Adagh. Riešením bolo stať sa „pápežskejším než pápež“, vysvetľuje Michael Shurkin, a novou ideológiou zmeniť tradičnú mocenskú hierarchiu v tuaregskej spoločnosti.

Džihádisti

Džihádistická ideológia pritom ponúka JNIM ďalšiu výhodu – na rozdiel od striktne nacionalistických pohnútok tuaregských hnutí ako FLA dokáže presvedčiť aj iné etniká, ako sú najmä Fulbovia (často nazývaní aj Peulovia). Tí sú pritom oproti Tuaregom, ktorí obývajú veľké, ale len riedko osídlené územie, výrazne početnejší.

Fulbovia majú dlhú tradíciu konfliktov so susednými etnikami, ktoré navyše často rámcujú ako boj medzi moslimami a neveriacimi (i keď dnes väčšina ich obetí sú rovnako moslimami).

Iné skupiny preto vnímajú Fulbov ako hlavný zdroj problémov v regióne a po útokoch zo strany islamistov napádajú susedné dediny, v ktorých žijú príslušníci fulbského etnika.

Len v roku 2022 sa v Mali udiali prinajmenšom tri veľké vojnové zločiny (a nespočetne viac menších) – v marci a apríli malijská armáda a vagnerovci v Moure a Hombori zavraždili vyše 550 civilistov, ktorí patrili k etnickým skupinám nadmerne zastúpeným v radoch islamistov, zatiaľ čo v júni rovnakého roku islamisti v Bankasse zavraždili 132 členov (väčšinovo nemoslimskej) etnickej skupiny Dogonov.

Tuaregovia sa vracajú do vojny

Že sa okrem pretrvávajúceho konfliktu s islamistami obnovili aj boje medzi malijskou armádou a nacionalistickými Tuaregmi, je do veľkej miery vinou junty, ktorá sa k moci dostala pri prevratoch v roku 2020 a 2021.

Pučistický prezident Assimi Goïta v januári 2024 vypovedal Alžírsku dohodu z roku 2015, v ktorej sa malijská vláda a tuaregskí povstalci zaviazali k mierovému riešeniu, a ukončil mierový proces s Tuaregmi.

Tí sa preto zjednotili do FLA a obnovili povstanie. Rolu pritom hrali aj rozsiahle vojnové zločiny, ktoré vagnerovci a ruský Africký korpus spáchali v severnom Mali.

„Niektoré predtým neochotné (...) časti Tuaregov, ktoré nemali záujem bojovať proti malijskému štátu, boli k tomu nútené, pretože Rusi bezdôvodne vykonali skutočnú genocídu,“ vysvetľuje poľský analytik Paweł Wójcik.

Christian HeitmannMali sa rozpadá, Rusi režimu nepomohli. Američania na Hormuzský prieliv sami nestačia

Miro Pastorek

Správa think-tanku ECFR uvádza, že vagnerovci a Africký korpus „pravidelne zdieľali fotografie a videá vrážd, znásilnení, mučenia, kanibalizmu a znesvätenia tiel údajných povstalcov a civilistov“.

Britská BBC pripomína, že portál Africa Report „infiltroval“ telegramový kanál prepojený s vagnerovcami, pričom našiel „322 videí a 647 fotografií zverstiev vrátane odseknutých hláv a vypichnutých očí“.

„Priviedli tých dvoch mužov [Tuarega a Araba] a predo mnou im sťali hlavy,“ hovorí pre BBC Malijčan Ahmed, predavač v obchode, ktorého majiteľa Rusi hľadali.

„Priniesli ku mne jedno z tiel, aby som cítil čerstvú krv, a povedali: ‚Ak nám nepoviete, kde sa nachádza majiteľ obchodu, postihne vás podobný osud.‘“

Aj Ahmeda mučili, na slobodu sa dostal až po tom, ako malijský dôstojník Rusov uistil, že majiteľ obchodu nepodporuje džihádistov.

Ukrajinská stopa?

Za úspešný postup vďačí FLA do istej miery aj pomoci zo strany Kyjeva.

Ukrajinci po tom, ako sa do konfliktu v Mali zapojili vagnerovci a Mali v roku 2023 podporilo ruskú inváziu na Ukrajinu, začali podporovať FLA. Ich cieľom je týmto spôsobom nielen oslabenie Ruska, ale aj likvidácia členov vagnerovcov, ktorých Ukrajinci vinia z vojnových zločinov.

Prvý veľký úspech táto spolupráca dosiahla v júli 2024, keď Tuaregovia v bitke pri Tinzaouatene (Tinzawatène) neďaleko hraníc s Alžírskom zabili prinajmenšom 46 vojakov vagnerovcov, ako aj zhruba polovičný počet vojakov vládnucej junty. Vyššie odhady hovorili dokonca až o 84 padlých ruských žoldnieroch.

Ukrajina sa svojou podporou pre Tuaregov netajila a hovorca ukrajinskej rozviedky HUR Andrij Jusov verejne priznal, že „povstalci dostali potrebné informácie, a nielen informácie, ktoré umožnili úspešnú vojenskú operáciu proti ruským vojnovým zločincom“.

Ukrajinci síce popreli, že by malijským povstalcom dodávali drony, ale Mali aj susedný Niger (kde od roku 2024 tiež vládnu pučisti) na znak protestu s Ukrajinou ukončili diplomatické styky.

Drony

Podľa časti odborníkov Ukrajinci spočiatku cvičili povstalcov v používaní dronov, ale po veľkom úspechu v roku 2024 a kritike zo strany susedných afrických štátov prehodnotili svoju podporu.

„Je veľmi ťažké presne povedať, aká je dnes súvislosť [s FLA], a Ukrajinci po Tinzawatène obmedzili svoje nasadenie, pretože si uvedomili, že by sa to mohlo vypomstiť,“ povedala britskému denníku The Times Nina Wilénová.

Podľa Wilénovej, ktorá je riaditeľkou afrického programu na Kráľovskom inštitúte Egmont pre medzinárodné vzťahy v Bruseli, boli bojovníci FLA špeciálne vycvičení na používanie dronov navádzaných optickými káblami, ktoré Ukrajina začala prvýkrát používať na bojisku v roku 2024.

„Pre Ukrajincov bolo pred Tinzawatènom vždy motívom bojovať proti Rusom v zahraničí, kdekoľvek sa dalo,“ hovorí odborníčka.

Výsledkom je však hroziaci úplný kolaps malijského štátu, ktorý si znepriatelil veľkú časť vlastného obyvateľstva a dnes čelí možnosti úplného rozpadu.

„Rusi sú zjednocujúcim faktorom, s ktorým by Francúzi nemohli ani len súťažiť. Nehovoriac o samotnom Bamaku so šovinistickou politikou, jednou chybou za druhou, vytváraním si nepriateľov všade naokolo. (...) Neviem, ako odhadnúť rozsah blížiacej sa katastrofy,“ varuje Paweł Wójcik.