Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
27. máj 2021

Problémy chorých detí

Do bežných škôlok sa nedostanú, špeciálnych je málo

Bez možnosti socializácie v kolektíve sa zdravotne postihnuté deti dostávajú do ešte väčšej izolácie.

Do bežných škôlok sa nedostanú, špeciálnych je málo

Ilustračné FOTO TASR - Radovan Stoklasa

Nedávno sme na Postoji písali o kapacitných problémoch slovenských škôlok, ktoré sa môžu objaviť v niektorých regiónoch Slovenska po tom, čo od septembra bude povinná dochádzka do posledného ročníka materských škôl, resp. povinná predškolská príprava pre všetky päťročné deti.

Tento problém síce nemusí priamo zasiahnuť samotných predškolákov, no môže ubrať miesta pre mladšie deti.

Odhliadnuc od tohto problému však ťažkosti s hľadaním miesta v materských školách majú aj rodičia detí s rôznymi stupňami zdravotného znevýhodnenia.

Dlhodobo na to upozorňuje napríklad občianske združenie Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Ich skúsenosti hovoria o tom, že bežné škôlky nie sú na prijímanie takýchto detí pripravené. Nemajú dostatok kvalifikovaného personálu, pedagogických asistentov, odborné služby a vybavenie. Na druhej strane, tzv. špeciálne škôlky, ktoré tieto personálne a materiálne podmienky spĺňajú, majú kapacity naplnené na maximum.

Toto podľa Platformy vedie k tzv. sekundárnej segregácii. Deti sa do škôlky nedostanú a ich rodičia – zväčša matky – musia zostať doma. Zároveň dieťaťu musia v mnohých prípadoch poskytovať celodennú opatrovateľskú starostlivosť. Tým sa žena dostáva nielen do pracovnej, ale aj sociálnej izolácie a dieťa stráca možnosť socializácie a normálneho kontaktu s rovesníkmi.

Skúsenosti hovoria aj o tom, že po skončení rodičovskej „dovolenky“, teda od troch rokov až do nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku nemá rodič – opäť zväčša matka – nárok na takmer žiadnu sociálnu podporu, ak sa rozhodne zostať s dieťaťom doma. (V tomto prípade však skôr ako o rozhodnutí musíme hovoriť o nevyhnutnosti.) A to je problém aj pri dieťati, ktoré nemá zdravotné problémy.

Aby sa rodina nedostala do úplnej biedy, druhý z rodičov – zväčša otec – musí pracovať. A v mnohých prípadoch nejde o klasické od-do. Viacerí po riadnom zamestnaní ešte chodia po brigádach či polúväzkoch. Okrem štandardných životných nákladov totiž pri zdravotne postihnutom dieťati pribudnú aj náklady na zdravotnú a opatrovateľskú starostlivosť.

Bežne to teda v takýchto rodinách vyzerá tak, že kým otec prakticky doma ani nie je, aby zabezpečil aspoň nevyhnutné materiálne prežitie, matka je uzavretá doma v podstate stále. A to ešte možno hovoriť o „šťastí“, ak si môžu rodičia rozdeliť starostlivosť o dieťa a o živobytie. Ak matka či otec zostanú so zdravotne postihnutým dieťaťom sami, pádu do biedy nemá čo zabrániť.

Podľa analýzy projektu To dá rozum materskú školu navštevuje len približne 40 percent detí so zdravotným znevýhodnením. (Analýza je z roku 2019, keďže však ide o posledný predkoronový školský rok, poskytuje reálny obraz o možnostiach týchto detí na predškolské vzdelávanie.) Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie vypočítala, že v roku 2018 bolo na Slovensku zhruba 14-tisíc detí s rôznym stupňom zdravotného postihnutia vo veku do 7 rokov. Z nich približne 5500 bolo vo veku, v ktorom deti zvyčajne môžu navštevovať materské školy. A v školskom roku 2018/2019 chodilo do škôlok 2221 detí s diagnózou znamenajúcou zdravotné znevýhodnenie.

Analýza však pripomína možné skreslenie štatistík. Materské školy totiž nedostávajú viac peňazí na zdravotne postihnuté dieťa tak ako základné školy (tzv. normatív), a teda nie sú ani motivované uvádzať vo výkazoch, koľko takýchto detí majú. Ďalším možným skreslením je to, že v predškolskom veku mnohé zdravotne postihnuté deti ešte nemajú stanovenú presnú diagnózu a úradne teda nie sú zdravotne znevýhodnenými.

Spomenutá analýza tiež hovorí o tom, že len pätina bežných materských škôl je schopná prijať deti so zdravotnými obmedzeniami. Až dve tretiny týchto detí, ktoré majú to šťastie, že sa pre ne miesto v škôlke našlo, chodia totiž do špeciálnych materských škôl.

V bežných škôlkach ide v podstate o začarovaný kruh. Keďže kapacity nestačia ani pre deti bez závažných zdravotných problémov, nie je priestor ani na triedy s nižším počtom detí, kde by mali učiteľky čas venovať sa aj individuálnym potrebám zdravotne znevýhodnených detí. Škôlkam zároveň chýba kvalifikovaný personál a pedagogickí asistenti, ktorí by individuálnejší prístup zabezpečovali. A ak škôlka nemá podmienky, aby mohla takýto prístup zdravotne hendikepovanému dieťaťu zabezpečiť, môže tým zdôvodniť zamietnutie žiadosti o prijatie takéhoto dieťaťa.

Samostatným problémom je, že učiteľky v materských školách nesmú deťom napríklad podávať žiadne lieky. Ak teda dieťa potrebuje napríklad inzulín, jeho podanie musia zabezpečiť rodičia. Hoci je teoreticky možná individuálna dohoda, máloktorá materská škola pôjde do rizika, prevezme na seba zodpovednosť za možné komplikácie pri nesprávnom podaní liečiva. A to teda býva často dôvod, prečo bežné škôlky odmietnu dieťa so zdravotnými problémami.

Inzercia

Toto je však len jedna časť problému.

Špeciálne škôlky

Ďalšou rovinou je vzdelávanie detí s nezvratným zdravotným postihnutím.

Špeciálnych materských škôl bolo podľa údajov Centra vedecko-technických informácií ministerstva školstva na začiatku školského roka 2020/2021 na Slovensku 79. Z toho 64 štátnych, 10 súkromných a 5 cirkevných. A ich celková kapacita bola 1846 detí.

Ako však vidno z nasledujúcej tabuľky, regionálne rozloženie týchto škôlok je nerovnomerné (vyššie citovaná analýza To dá rozum z roku 2019 hovorí, že v 40 percentách okresov sa nenachádza žiadna). Pre rodičov tak nastáva ďalšia dilema. Dennodenné dochádzanie aj niekoľko desiatok kilometrov alebo internát už v takomto útlom veku dieťaťa.

Navyše, špeciálne materské školy sú rozdelené aj podľa druhu postihnutia, ktorému sa takpovediac venujú. A hoci môžu mať rodičia aj vo svojom meste špeciálnu škôlku, tá môže byť napríklad zameraná na sluchovo postihnuté deti, hoci oni potrebujú miesto pre nevidiace dieťa. Ešte komplikovanejšie je to pri viacnásobnom zdravotnom postihnutí. Taká je na Slovensku jediná, s dvoma triedami pre desať detí.

Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií ministerstva školstva

Špeciálne materské školy bojujú s rovnakými problémami ako bežné škôlky. Nedostatok peňazí a z toho plynúci nedostatok odborného personálu, nízke kapacity, slabé vybavenie.

Deti, či už zdravé, alebo zdravotne znevýhodnené, potrebujú pre svoj rozvoj nielen dobré rodinné zázemie, ale aj možnosť socializovať sa v kolektíve rovesníkov. Učiť sa komunikovať, nadväzovať normálne kamarátstva, riešiť bežné spory. Jednoducho postupne sa naučiť fungovať v realite sveta so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou, ktoré život prináša.

Zdravotne postihnuté deti majú už beztak limitované možnosti rozvoja v niektorých smeroch. A ak zostávajú v izolácii bez možnosti kontaktu s rovesníckym svetom len preto, že sa nenájde dosť peňazí na viac miest v škôlkach, je to mierne povedané, neslušné. Kam inam by mal štát dať peniaze, ak nie do starostlivosti o tých, ktorí si vlastnými silami pomôcť nedokážu?

Slušná spoločnosť sa totiž pozná podľa toho, či je slušná k tým najbezbrannejším. K starým, chorým a nenarodeným.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame