Európske emisie Hoci vlani mierne stúpli, neznamená to, že európsky priemysel sa prebudil

Podľa čerstvo zverejnených údajov Eurostatu v roku 2025 v Európskej únii medziročne narástli emisie skleníkových plynov.

Nejde o žiaden extrémny skok, v celkovom vyjadrení zhruba jednopercentný a v absolútnych číslach približne 30 miliónov ton (z 3,31 na 3,34 miliardy ton ekvivalentu oxidu uhličitého). Vo svojom jadre však ukazuje, že ľahké spôsoby znižovania emisií sa už v podstate minuli a každé ďalšie zníženie si vyžaduje násobne vyššie úsilie aj náklady.

Ak tento objem prirovnáme napríklad konkrétne k objemu emisií skleníkových plynov, ktoré vyprodukovalo Slovensko v roku 2024, nárast už dostáva iné rozmery. Totiž emisie Slovenska boli takmer rovnaké – 33,5 milióna ton ekvivalentu CO₂.

To okrem iného znamená, že tie naše tvoria asi jedno percento emisií Európskej únie. Alebo inak povedané, emisie Slovenska sú temer rovnaké ako predpokladaná jednoročná odchýlka od inak klesajúceho trendu, a keby slovenských nebolo, úroveň emisií celej EÚ by bola v roku 2025 približne rovnaká ako v roku 2024.

Za dekádu pokles o 17 percent

Pozoruhodné je aj to, ako sa tento – z hľadiska EÚ – mierny nárast prezentuje.

Na jednej strane je v správe, ktorou Eurostat komentuje tieto zistenia, zdôrazňovaný najmä trend oproti roku 2015. Pretože v tomto dekádnom porovnaní sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 17,2 percenta.

Takmer všetky odvetvia od roku 2015 zaznamenali pokles. Energetika o 45,3 percenta, ťažba a dobývanie o 33,3 percenta, z výroby (teda iného ako energetického a ťažobného priemyslu) o 16 percent, emisie domácností klesli o 14,7 percenta a služieb o 11,9 percenta. Pokles zaznamenal aj sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu o 5,9 percenta a odvetvie zásobovania vodou, kanalizácie a odpadového hospodárstva o 2,6 percenta.

Medzi rokmi 2015 a 2025 však podľa Eurostatu stúpli emisie z dvoch významných odvetví: stavebníctva (o 11,4 percenta) a dopravy a logistiky (o 10,9 percenta).

Zdroj: Eurostat

Z pohľadu porovnania krajín z údajov Eurostatu vyplýva, že emisie klesli v 23 členských krajinách EÚ a stúpli v štyroch.

Najväčší pokles zaznamenalo Estónsko (41,7 percenta), Fínsko (30,7 percenta) a Nemecko (27,3 percenta). Naopak, emisie narástli na Malte (o 169,4 percenta), Cypre (10,7 percenta), v Litve (9,5 percenta) a Rumunsku (5,4 percenta).

Slovensko zaznamenalo pokles z takmer 40,5 na 33,7 milióna ton emisií skleníkových plynov ekvivalentu CO₂, čo je pokles o zhruba 16,8 percenta. Teda takmer na úrovni priemerného poklesu celej EÚ za ostatné desaťročie (17,2 percenta).

Zdroj: Eurostat

Okrem iného sa tento mierny nárast prezentuje ako následok chladnejšej zimy, a teda zvýšenej spotreby zemného plynu, ktorý smeroval na výrobu tepla.

To sa dáva do kontrastu s medziročným poklesom medzi rokmi 2022 a 2023 o (celoúnijných) 260 miliónov ton, ktorý bol spôsobený jednak rozmachom inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov energie, no výraznejší vplyv mal pokles priemyselnej výroby, resp. spotreby plynu, čo bolo motivované najmä vtedajšou neistotou v dodávkach zemného plynu vyvolanou vypuknutím vojny na Ukrajine.

Medzitým sa situácia mierne skorigovala a najväčším externým dovozcom plynu do EÚ sa stali USA a Nórsko, čo vykrylo politicky motivované obmedzovanie dovozu plynu z Ruska.

V štatistike za ostatnú dekádu vnímame ešte jeden mimoriadny pokles medziročne medzi rokmi 2019 a 2020, ktorý bol vyvolaný najmä obmedzením priemyselnej aktivity a dopravy počas pandémie covidu-19.

Prepad stavebnej aktivity

V apríli prezentované údaje, ktoré na začiatku tohto roka oznámila Európska komisia na základe dát zo systému obchodovania s emisiami (ETS), ukazujú pokles o 1,3 percenta medzi rokmi 2024 a 2025. Tento systém však (zatiaľ) nezahŕňa emisie z domácností a osobnej dopravy, čo znamená, že nereflektuje práve vyššiu spotrebu zemného plynu určeného na výrobu tepla.

Ak si výsledky vychádzajúce z obchodovania s emisnými povolenkami rozmeníme na sektory, ktorých sa aktuálne ETS týka, vychádza nám, že emisie z výroby energie z fosílnych palív sa medziročne (2024 – 2025) znížili o štyri desatiny percenta. Hoci sa celkový objem energie z fosílnych palív zvýšil o 3,5 percenta, mierny celkový pokles vychádza z toho, že poklesla výroba elektriny z uhlia (o 6,8 percenta), pričom výroba elektriny zo zemného plynu narástla o 11,4 percenta.

Pokles priemyselnej produkcie cementu, železa a ocele znamená, že došlo k poklesu v sektore stavebníctva, čo signalizuje spomalenie ekonomickej aktivity, keďže stavebníctvo býva tradične prvým indikátorom investičnej aktivity.

Z obnoviteľných zdrojov sa v roku 2025 darilo najmä soláru s medziročným nárastom výroby o 24,6 percenta. Kolísavosť OZE sa však prejavila pri veternej a vodnej energii – nižšia intenzita vetra a menej zrážok v severnej Európe znamenali nižší výkon týchto zdrojov z celoúnijného hľadiska.

Priemyselné emisie podľa údajov Európskej komisie z ETS klesli o 2,5 percenta najmä pri energeticky náročných odvetviach. Emisne klesol sektor výroby cementu, železa a ocele. V prípade dopravy zahrnutej v ETS sa mierne zvýšili emisie z leteckej dopravy, no klesli pri námornej doprave (približne o 3 percentá).

Hoci sa mierne medziročné zvýšenie emisií pripisuje chladnejšej zime, a teda vyššej potrebe vykurovania, celkové trendy znamenajú niekoľko nie veľmi pozitívnych správ.

Pokles priemyselnej produkcie cementu, železa a ocele znamená, že došlo k poklesu v sektore stavebníctva, čo signalizuje spomalenie ekonomickej aktivity, keďže stavebníctvo býva tradične prvým indikátorom investičnej aktivity (verejnej aj súkromnej).

Pokles stavebníctva indikujú aj iné merania a vyhliadky európskych stavebných firiem sú minimálne na najbližších 12 mesiacov výrazne pesimistické.

K tomu možno prirátať aj pokles emisií z námornej dopravy, čo takisto indikuje pokles ekonomickej aktivity predovšetkým v oblasti obchodu, a to aj napriek tomu, že námorná doprava sa stala primárnym spôsobom dovozu fosílnych palív (ropy a plynu) do krajín EÚ po obmedzení potrubnej prepravy týchto surovín z Ruska.

Nedá sa uťahovať donekonečna

Treťou nie veľmi pozitívnou správou je pravdepodobný budúci vývoj tzv. zelených politík.

Stagnácia či dokonca nárast emisií môže znamenať, že aktivistická časť politickej reprezentácie príde s ďalšími radikálnejšími opatreniami, ktoré budú mať za cieľ urýchlenie znižovania emisií skleníkových plynov.

To v kombinácii s indikovaným spomalením základných priemyselných odvetví znamená ďalšie riziko zvyšovania verejného dlhu potrebného na dotačné financovanie rôznych opatrení či kompenzačných fondov (ako sú navrhované pre plánované spoplatnenie emisií domácností a osobnej dopravy).

Slovensko, ktoré má výrobu elektriny približne z 85 percent postavenú na nízkoemisných zdrojoch, najmä jadrovej a vodnej energii, je v inej pozícii ako Nemecko či Poľsko, kde gro energetickej výroby ešte stále tvoria uhoľné a plynové elektrárne.

Takéto politiky pritom ignorujú základný mechanizmus, ktorý platí (aj) pri znižovaní emisií. Ak totiž napríklad začínate s uhoľnými elektrárňami, prechod na plynové elektrárne vám v prvom kroku ušetrí vysoký podiel emisií skleníkových plynov.

No hľadať rovnako energeticky účinné a flexibilné alternatívy k zemnému plynu je už technologicky aj finančne omnoho náročnejšie. Solárne a veterné elektrárne síce dokážu byť výkonné, ak sú vo vhodných geografických podmienkach, no nie sú ani predvídateľné, ani flexibilné.

V tom je aj rozdiel medzi jednotlivými krajinami. Slovensko, ktoré má výrobu elektriny približne z 85 percent postavenú na nízkoemisných zdrojoch, najmä jadrovej a vodnej energii, je v inej pozícii ako Nemecko či Poľsko, kde gro energetickej výroby ešte stále tvoria uhoľné a plynové elektrárne.

Náklady na znižovanie emisií sú potom s každým ďalším percentom vyššie a v istom momente nastane situácia, keď je to aj technologicky nemožné, pravda, ak úplne nevypnete ekonomickú aktivitu. Potom však prichádzate o zdroje na financovanie opatrení na znižovanie emisií a s rastúcim zadlžením klesá aj vaša bonita dlžníka, takže pôžičky sú čoraz drahšie.