Zmluva so Slovalcom Cesta k obnove výroby hliníka je otvorená. Pomôže envirofond a výhodná zmluva na dodávku elektriny

Vláda sa dohodla so spoločnosťou Slovalco, ktorú spoluvlastní nórska spoločnosť Norsk Hydro a skupina Penta Investments, na tom, že poskytne záruky a podporu potrebné na obnovenie výroby primárneho hliníka v závode v Žiari nad Hronom.

Primárnou zárukou je to, že z Environmentálneho fondu bude môcť Slovenská republika vyplácať tzv. kompenzácie nepriamych nákladov CO₂ ako súčasť schémy podpory energeticky náročného priemyslu podľa pravidiel vychádzajúcich z európskej legislatívy.

Druhým dôležitým pilierom je možnosť, aby štátny podnik Vodohospodárska výstavba uzavrel so Slovalcom dlhodobú zmluvu na dodávku elektriny, ideálne na desať rokov. Keďže ide o výrobcu elektriny pod kontrolou štátu, zmluva má podniku priniesť predvídateľnejšie náklady a menšiu závislosť od výkyvov spotového trhu.

Zároveň sa zmluva medzi vládou a akcionármi Slovalca odvoláva na to, že podmienky podpory, ktoré obsahuje, nie sú štylizované výlučne na potreby hlinikárne, ale môžu byť uplatnené aj pre iné energeticky náročné priemyselné podniky a odvetvia.

580 eur na tonu

Spoločnosť Slovalco sa v zmluve zaväzuje, že najneskôr ku koncu októbra tohto roka obnoví prevádzku prvých elektrolyzérov (taviacich pecí) v závode v Žiari nad Hronom a najneskôr ku koncu marca budúceho roka bude v prevádzke 95 pecí.

Rovnako k 31. marcu 2027 sa má zvýšiť počet plnoúväzkových zamestnancov na 240.

Takisto sa zaväzuje investovať a modernizovať technologické postupy výroby hliníka. Spolu s prevádzkovými nákladmi by táto suma mala dosiahnuť minimálne 100 miliónov eur zo zdrojov spoločnosti. 

Tento záväzok je bez uvedenia konkrétnej časovej hranice, no z ďalšieho bodu vyplýva, že by to malo byť takisto k 31. marcu 2027, pretože dovtedy musí štátu doručiť písomné potvrdenie o splnení všetkých vyššie uvedených záväzkov.

Slovalco tieto záväzky nebude musieť splniť v prípade, že si svoje záväzky zo zmluvy nesplní vláda.

Na to, aby žiarska hlinikáreň získala vládnu podporu, bude musieť uvedené záväzky udržiavať aj po 31. marci budúceho roka. Konkrétne mať priemerne počas kalendárneho roka minimálne 200 zamestnancov na plný úväzok a udržiavať v prevádzke 95 taviacich pecí (pri zohľadnení odstávok pre bežnú údržbu či opravy). Definuje sa aj suma ďalších priamych kapitálových investícií – na obdobie od augusta 2026 do decembra 2036 v sume 45 miliónov eur.

Slovalco sa tiež zaväzuje, že v záujme udržiavania prevádzkovej a finančnej stability slovenskej elektrizačnej sústavy bude vytvárať významnú a stabilnú spotrebu elektriny – od 31. marca 2027 sa rezervovaná kapacita stanovuje na minimálne 120 MW/rok a spotreba najmenej 1 TWh/rok s prihliadnutím na možné výkyvy v prípade technologických odstávok, údržby a opráv.

Ďalšie body sú už menej konkrétne, vzhľadom na to, že ide o zmluvu na minimálne desaťročné obdobie je však pomerne ťažké presne špecifikovať jednotlivé úlohy, ako napríklad zlepšovanie technologických postupov výroby či dekarbonizačných opatrení, ktoré sa môžu v čase meniť v závislosti od najnovších vedecko-technických poznatkov. Závod má tiež vytvárať možnosti duálneho vzdelávania v regióne predovšetkým v metalurgických zručnostiach výroby a spracovania hliníka.

Z uvedených záväzkov sa Slovalco môže vyviazať, len ak dôjde k nepredvídateľným okolnostiam z vyššej moci alebo sa výroba hliníka stane ekonomicky nerentabilnou. Takáto nerentabilita však bude musieť byť podporená exaktným výpočtom úrovne EBITDA podľa reálnych prognóz vývoja trhového prostredia.

Čo za to Slovalco dostane?

Vláda (resp. Slovenská republika) sa v zmluve zaväzuje, že každoročne podporí výrobu hliníka tým, že z Environmentálneho fondu uvoľní peňažnú podporu vo výške minimálne 580 eur na tonu vyrobeného primárneho hliníka za kalendárny rok. Táto podpora vychádza z pravidiel Kompenzácie nepriamych nákladov uhlíka podľa európskej smernice o obchodovaní s emisiami ETS.

Vláda sa v zmluve zaväzuje, že každoročne podporí výrobu hliníka tým, že uvoľní z Environmentálneho fondu peňažnú podporu vo výške minimálne 580 eur na tonu vyrobeného primárneho hliníka za kalendárny rok.

Mechanizmus bol navrhnutý práve pre priemyselné odvetvia s vysokou spotrebou elektriny. Ich súčasťou sú zároveň preukázateľné investície do dekarbonizácie výroby. 

Tento mechanizmus je dostupný pre všetky podniky v tzv. energeticky náročných priemyselných odvetviach. Ak by vláda nastavila takéto podmienky len pre Slovalco, mohlo by to znamenať nedovolenú štátnu pomoc a Slovensko by mohlo čeliť právnym krokom zo strany Európskej komisie.

Sumy, ktoré takto môže energeticky náročný priemysel na Slovensku získať, sú minimálne 50 miliónov v roku 2027 a minimálne 140 miliónov, počnúc rokom 2028. Kompenzácie sa budú môcť zvýšiť, ak dôjde k úprave príslušnej legislatívy na európskej úrovni.

Ide o výrazné navýšenie. Doteraz priemysel získaval dohromady maximálne okolo 10 miliónov eur. Je to pritom práve priemysel, ktorý je najväčším prispievateľom do Environmentálneho fondu, a priemyselníci dlhodobo vyčítali všetkým vládam, že z týchto peňazí nemajú žiaden úžitok ani v časoch, keď ich konkurencieschopnosť výrazne potláčajú vysoké trhové ceny elektriny.  

Nepriama kompenzácia znamená, že Slovalco nedostane peniaze za vyrobený hliník takpovediac „na ruku“ a voľné použitie, ale že ide o peniaze určené na úhradu nákladov za spotrebovanú elektrinu zaťaženú platbami za emisie skleníkových plynov v ekvivalente CO₂. Veľmi zjednodušene, ide o systém dotovaných cien elektriny pre priemysel.

A keďže podpora z envirofondu musí byť otvorená pre všetky priemyselné podniky v kategórii vysokej energetickej náročnosti, neznamená to, že Slovalco získa celú túto sumu, hoci ide o najvyšší podiel – zhruba tretinu. To vyplýva aj z toho, že v čase, keď fabrika mala funkčnú výrobu primárneho hliníka, spotrebúvala približne desať percent všetkej spotrebovanej elektriny na Slovensku.

Ako uvádza Slovalco vo svojej tlačovej správe, pri plnej prevádzke by „dokázalo vyrábať približne 175-tisíc ton primárneho hliníka ročne, čo predstavuje približne 15 percent súčasnej produkcie primárneho hliníka v Európskej únii“. Plná prevádzka znamená, že „pobeží“ všetkých 226 pecí. Zmluva teda garantuje prevádzku necelej polovice.

Aj nepracujúce pece stoja peniaze

Ako nám pred časom v rozhovore potvrdil generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý, už v čase, keď s vládou rokovali o podobe memoranda, ktoré bolo základným podkladom zmluvy, bolo ambíciou spustiť do konca roka aspoň sto pecí. Aj bez výroby má totiž fabrika s pecami stále prevádzkové náklady.

Generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý. Foto Postoj/Andrej Lojan

„Vypnutie a zapnutie jedného elektrolyzéra stojí 300-tisíc eur. Naša ambícia je mať do konca roka v prevádzke prvých sto pecí. Momentálne však každý mesiac míňame 1,5 milióna eur len na to, aby sme fabriku udržali v stave, z ktorého sa ešte dá vrátiť,“ povedal Milan Veselý. Priemerná životnosť pecí sa pohybuje okolo ôsmich rokov.

Samotné investície na obnovenie výroby a podporu jej udržania v rádovo stovkách miliónov eur sa môžu zdať prehnané a ekonomicky nevýhodné. Samozrejme, pre Slovensko bez surovinovej základne hliníkovej rudy a priameho prístupu k námorným trasám, ktorými sa prepravujú komodity, by nedávalo zmysel stavať hlinikáreň.

No ak ju už máme, bolo by podľa Milana Veselého neekonomické práve to, ak by sme existujúce technológie a zručnosti ľudí zahodili a hliník prestali vyrábať úplne.

Vysvetlil, že reštart existujúcej prevádzky vyjde na 130 miliónov eur. „Hliník je strategický kov. Európa spotrebuje šesť miliónov ton, ale vyrobí len milión. Ak výrobu strategických materiálov presunieme mimo kontinentu, stratíme nielen prácu, ale aj bezpečnostnú suverenitu,“ dodal.

Odstavené taviace pece v jednej z najdlhších priemyselných hál na Slovensku. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zraniteľnosť medzinárodných prepravných trás nám v plnom svetle odhalila vojna USA proti Iránu, ktorá viedla k zablokovaniu Hormuzského prielivu, ktorým dovtedy prúdila významná časť svetového obchodu s ropou a zemným plynom.

A kvalitný hliník má široké použitie a využitie. Od komponentov v automobilovom priemysle a strojárstve všeobecne až po špeciálnu, teda vojenskú výrobu.

V tichých a studených halách SlovalcaHlinikáreň v Žiari by do konca roka opäť mohla spustiť taviace pece. Ak sa štátna pomoc s elektrinou dotiahne do konca

Erik PotockýAndrej Lojan

Aktuálne sa cena hliníka pohybuje nad úrovňou 3000 dolárov za tonu, a ako vidíme na desaťročnom grafe vývoja cien, najnižšie sa dostala k hranici 1500 dolárov v roku 2020, teda v čase pandémie covid-19 v období celosvetového útlmu hospodárskej aktivity.

Zdroj: tradingeconomics.com

Elektrina od vodohospodárov

Druhým podporným mechanizmom je zmluva, ktorú Slovalco podpísalo s Vodohospodárskou výstavbou, ktorá prevádzkuje vodné elektrárne (VE Gabčíkovo a VD Žilina).

Zmluva je uzavretá na desať rokov a hlinikárni garantuje stabilnú dohodnutú cenu, ktorá čiastočne znižuje riziko trhových výkyvov v prípade, ak podnik nakupuje elektrinu na spotovom trhu.

To je tiež jednou z vykonávacích podmienok zmluvy medzi vládou a Slovalcom. Konkrétne sa v nej uvádza, že to bude „jedna alebo viacero zmlúv o dodávke elektriny pokrývajúcich minimálne 100 MW elektriny potrebnej na výrobu hliníka za trhových podmienok a na obdobie najmenej desať rokov, a každá takáto zmluva o dodávke elektriny je v plnej platnosti a účinnosti a nebola vypovedaná“.

Cenu, za ktorú bude Slovalco od Vodohospodárskej výstavby nakupovať, nepoznáme. Milan Veselý však po rokovaní vlády, na ktorom došlo k podpisu zmluvy, vyhlásil, že cena je výhodná pre obe strany. Hoci by bolo podľa neho ideálne, ak by bola zmluva o dodávke elektriny podpísaná na 15 až 20 rokov, aj dohodnuté desaťročie prináša hlinikárni stabilné vyhliadky.

Presné znenie zmluvy vláda nezverejnila s odvolaním sa na ochranu obchodného tajomstva.

Presné znenie zmluvy o dodávke elektriny vláda nezverejnila s odvolaním sa na ochranu obchodného tajomstva.

Z vládneho materiálu sa dozvedáme len to, že „finálna cena za MWh nie je nižšia ako náklady na výrobu takto predanej elektriny so započítaním primeraného zisku, ako aj so zohľadnením viacerých trhových ukazovateľov vývoja cien elektriny v Európe do roku 2036“. 

Pre Slovalco to znamená dlhodobo stabilné náklady, s ktorými sa dá kalkulovať pri veľkých kontraktoch, pre vodohospodárov zas garanciu stabilného príjmu, ktorý im „zarobí“ aj na investície – napríklad výmenu turbín v Gabčíkove.

Pre dodávateľov sú dlhodobé zmluvy takisto výhodné. Obmedzujú im síce možné vyššie výnosy v časoch, keď je elektrina na spotovom trhu drahá, zároveň ich však chránia pred situáciou, keď sa trhová cena elektriny dostáva do záporných hodnôt a výrobcovia elektriny musia platiť odberateľom, aby vyrobenú elektrinu umiestnili na trhu a nemuseli prerušovať výrobu, keďže ani odstávka a spúšťanie výroby elektriny nie je lacná záležitosť.

Podporu pre dlhodobé kontrakty, tzv. Power Purchase Agreement (PPA), začiatkom tohto roka vyjadril aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Zľava z odvodu do Národného jadrového fondu

Tretím, menším kompenzačným opatrením je, že Slovalco dostane zľavu z odvodu do Národného jadrového fondu. Ide o poplatok v cene za dodávku elektriny, ktorú platia všetci spotrebitelia (aj domácnosti) a v tomto fonde sa zhromažďujú peniaze, ktoré pokrývajú náklady na odstávku a likvidáciu jadrových zariadení po skončení ich životnosti a tiež náklady vyvolané skladovaním vyhoreného paliva a likvidáciou jadrového odpadu.

Slovalco má podľa zmluvy najneskôr od 1. januára 2027 dostať z tohto poplatku zľavu 75 percent. Odvod (platný pre rok 2026) je 3 eurá a 27 centov za MWh, čo je pri bežnej spotrebe domácností takmer zanedbateľná suma, no v prípade priemyselnej výroby, ktorá spotrebuje desatinu elektriny v celej krajine, už ide o značné sumy.

A ak Slovalco garantuje spotrebu na úrovni 1 TWh ročne, ide o sumu vyše troch miliónov eur. Samozrejme, zľavy sa netýkajú len Slovalca. Ministerstvo hospodárstva každoročne určuje zoznam subjektov z energeticky náročných odvetví, ktoré majú nárok na zľavu z odvodu do Národného jadrového fondu. No i po zľave by Slovalco na tomto odvode (pri sadzbe roku 2026 a deklarovanej spotrebe 1 TWh) zaplatilo vyše 800-tisíc eur.

Aj po zľave zaplatí Slovalco na odvode do Národného jadrového fondu státisíce eur ročne.

V zmluve medzi vládou a Slovalcom (resp. jeho akcionármi) sa tiež stanovuje maximálna výška škody, ktorú si obe strany môžu vzájomne nárokovať za jej čiastkové alebo úplné neplnenie, na 50 miliónov eur.

Takisto obsahuje klauzulu o tom, že štát môže v budúcnosti, kedykoľvek počas platnosti zmluvy, vyvíjať aktivity smerujúce k majetkovému vstupu do spoločnosti Slovalco. Táto klauzula však nezakladá povinnosť existujúcich akcionárov, aby majetkový vstup Slovenskej republiky do spoločnosti Slovalco schválili.