Demokrati zachraňujú referendum Do zlatej vane si sadli aj skeptici, ktorí k urnám neprídu. V súčasných otázkach zmysel nevidia

Počas horúčavy je dolnokubínske Námestie slobody takmer prázdne. Teploty vyhnali ľudí do tieňa a tí, ktorí nemuseli, radšej ani nevychádzali z domu.

Na rozpálenom priestranstve zastavuje biely pikap Demokratov so zlatou vaňou na korbe. Toyota polepená referendovými heslami zaujme už z diaľky, no málokto sa chce na priamom slnku pražiť pri aute a politikoch, ktorí prišli kampaňovať.

„Poďte sa vyrochniť,“ nabádajú okoloidúcich.

Odvážlivci sa nájdu, ale pribúda ich, až keď slnko aj teplota postupne klesajú. Nedá sa však povedať, že by zlatá vaňa bola trhákom, pri ktorom sa tvoria rady.

Nesmelo sa pristaví mladý muž. Zadné čelo korby už otvára jeden z oravských okresných predsedov mimoparlamentnej strany Pavol Starek. Mladík musí nabrať trochu odvahy, nikdy predtým mu nenapadlo, že sa raz bude štverať v centre svojho mesta do niečoho, čo sa na Slovensku pre opozičnú časť spektra stalo symbolom papalášizmu.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Dajte telefón, cvaknem vás, nech máte spomienku,“ hovorí Starek mladému mužovi. „Aspoň na chvíľku sa budete cítiť rovnako ako Robert Fico.“

Kým zachytí momentky do smartfónu, k autu pribehne chlapec, ktorého nasleduje jeho otec. „Prídeš na referendum?“ žartom sa spýta chlapca jeden z pomocníkov, ktorí pomáhajú ľuďom naskakovať do vane. „Ja určite,“ odpovie namiesto neho otec.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Demokrati sa v týchto dňoch snažia zachrániť referendu pozornosť a presvedčiť ľudí, že má zmysel prísť hlasovať. Politická viditeľnosť referenda totiž klesla, a to nielen pre leto, ale najmä potom, čo vypadla otázka o predčasných voľbách.

Podľa posledného prieskumu sa na referendum o Ficovej rente a obnove vyšetrovacích úradov chystá asi iba štvrtina voličov. Reálna účasť však môže byť aj podstatne nižšia.

Ilustruje to napríklad Dolnokubínčan v produktívnom veku, volič Demokratov, ktorý akurát zliezol zo zlatej vane, ale na referendum zrejme nepríde. Tvrdí, že je zo situácie zúfalý. „Načo tam mám ísť, keď prezident hlavnú otázku zastavil?“ pýta sa.

Bez otázky o predčasných voľbách

„Asi tam nepôjdem,“ vraví s tým, že referendum toho veľa nevyrieši. „Hlavne na voľby treba ísť!“

Obáva sa však, že pribúda takých ľudí, ktorých aktuálna politická situácia v regióne odrádza natoľko, že neprídu ani k voľbám. „Sú z toho unavení, lebo už nevedia, čo ďalej.“ Zatiaľ to vyzerá tak, že on v budúcoročných voľbách dá hlas Demokratom.

O svojej politickej preferencii rovnako uvažuje aj starší pán, ktorý sa do vane neodvážil, no vzal si leták o referende. Hovorí, že naň určite príde. „Súhlasím s tým, čo robia Demokrati,“ hovorí. Podľa neho ide o veľmi konštruktívnu opozíciu voči vláde.

Juraj Šeliga o referendeOtázky som navrhol ja, bola to jediná možná cesta. Ale uznávam, že kostrbatá

Jakub Lipták

„Nesúhlasím s tým, čo si poschvaľovala táto smerácka vláda, to treba zlikvidovať,“ rázne skomentuje Ficov kabinet. Na otázku, či sa to dá spraviť týmto referendom, odpovedá, že to vyšle určitý signál, ktorý bude pre spoločnosť dôležitý.

Účasť nevie odhadnúť, no zaváži vraj nevypísanie prvej otázky. „Nechcem sa Pellegriniho zastávať. Viem, že to hrá so Smerom a s Ficom, ale Ústavný súd už predtým vravel, že takáto otázka by tam nemohla byť,“ konštatuje. „Bohužiaľ,“ povzdychne si.

O oboch otázkach, ktoré budú súčasťou referenda, je podľa neho potrebné rozhodnúť. „Bolo by smutné, ak by mal Fico rentu za to všetko, čo tu napáchal. Schválili mu to esenesáci a hlasáci, to je všetko jedna skorumpovaná banda,“ vyjadrí svoj názor. „Na ňu treba aj tie vyšetrovacie úrady,“ podotkne na margo obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude témou druhej referendovej otázky.

Centrum Dolného Kubína. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Oznámenie o konaní referenda na úradnej tabuli v Dolnom Kubíne zakrýva ihličnan. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Odfotiť sa do vane prišiel aj volič SaS. „Na referendum určite prídem. Keďže som podpísal petíciu, tak musím prísť, inak by to nemalo zmysel,“ vraví. „Názory sú rôzne, veľa ľudí hovorí, že to je zbytočné, ale podľa mňa nič nie je zbytočné na tom, že účasťou vyjadrím svoj názor.“

„Nemáme toľko príležitostí prejaviť nesúhlas voči vláde, teda okrem volieb, ktoré sú každé štyri roky. Škoda, že nie častejšie,“ dodá. Ako volič strany Branislava Gröhlinga kritizuje ostatné opozičné strany, ktoré podľa neho Demokratom v kampani nepomáhajú. „Mohla by byť väčšia osveta. To chýba,“ vraví.

Prieskum agentúry Ipsos ukázal náladu, podľa ktorej sa na referende zúčastnia výlučne voliči opozičných strán, no ani oni nie sú dostatočne mobilizovaní. Účasť na referende podľa prieskumu deklarovali tri štvrtiny sympatizantov strany Demokrati, polovica prívržencov PS, KDH a Hnutia Slovensko a asi dvaja z piatich voličov SaS.

Zbytočné vyhodené peniaze

Voliči koalície a nevoliči budú zrejme referendum ignorovať. Cítiť to aj v uliciach sedemnásťtisícového oravského mesta, a to aj napriek tomu, že tu vo voľbách vyhráva dnešná opozícia. Jej blok získal v Dolnom Kubíne v posledných parlamentných voľbách takmer 52 percent hlasov, kým tábor koaličných strán spolu s Republikou získal 44 percent hlasov.

„Určite neprídem,“ vraví žena, ktorá prechádza námestím. „To sú zbytočne vyhodené peniaze. Skoro každý v mojom okolí má takýto názor,“ vraví volička súčasnej koalície. „Najlepšie by bolo, ak by to musela zaplatiť strana, ktorá to aj vymyslela,“ rozhorčene podotkne.

Referendum bolo od začiatku „odsúdené na veľký neúspech“ aj podľa pána stojaceho v tieni obďaleč. Rovnako opakuje, že ide o nemalé peniaze, ktoré týmto spôsobom iba vyhodíme do vzduchu.

Majerský, Sulík, KrajniakTri salvy politickej krátkozrakosti a pseudoargumentov proti účasti na referende

Jakub Lipták

Pred obchodným centrom Kocka pofajčieva pán v produktívnom veku. Otázka, či sa zúčastní na referende, mu osvieži pamäť a spomenie si na rok 2021, keď vtedajšia opozícia na čele so Smerom žiadala referendum o predčasných voľbách.

„Keď bolo vyzbieraných 600-tisíc podpisov, tak vtedy sa to referendum nedovolilo a teraz, keď sa vyzbieralo 300-tisíc a sú nezmyselné otázky, tak referendum bude,“ krúti hlavou. Hneď spomenie čurillovcov a opakuje slová Roberta Fica.

Z princípu nepôjde na referendum, ktoré organizujú Demokrati. „Nemám rád ani Matoviča, ale skôr naňho by som sa išiel pozrieť ako na Demokratov,“ poznamená po tom, čo uvidí vedľa stojacu toyotu Demokratov so zlatou vaňou. „Oni sú poslední, s ktorými by som niečo chcel mať. Hrozný predseda, aj ten ďalší z Oravy, ktorého tam už ani nechcú vidieť,“ poznamená na adresu Juraja Šeligu.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Len kydanie, kydanie – frázy, frázy, frázy,“ zhodnotí politiku Demokratov.

Dostane sa až k téme „masového ovládnutia ľudí a ich psychiky“ prostredníctvom vojny na Ukrajine a koronavírusu. „Na všetko potrebujete argumenty a tie u súčasnej opozície chýbajú,“ dodáva.

Niektorí ďalší oslovení ľudia ani nevedeli, že nejaké referendum bude, iní zabudli, kedy bude.

„Len viem, že sa bude Fickova renta riešiť,“ rozpamätá sa čerstvý dôchodca. „Asi prídem, s rentou nesúhlasím,“ poznamená a dodá: „Hoci v mnohých veciach s ním súhlasím, napríklad orientácia na všetky svetové strany. Pre niekoho to znie smiešne, pre mňa nie.“

Jeho známy mu oponuje, že takéto referendum nič nevyrieši a treba predložiť návrhy, ako veci zmeniť. Referendum pokladá za cirkus opozície, neprezradí však svoju politickú preferenciu: „Volím Raťafáka Plachtu.“

Staršia pani, ktorá čaká na autobus, ktorým príde jej manžel, hovorí, že rentu by Ficovi mala vziať budúca vláda aj bez referenda. Voči šéfovi Smeru je veľmi kritická. Mrzí ju, že otázka o skrátení volebného obdobia sa do referenda nedostala. „Odborníci hovoria, že nebude platné, tak má tam zmysel ísť?“ pýta sa. „Ak pôjdem, nič tým nepokazím,“ vzápätí si odpovie.

Ako vyzerá kampaň Demokratov

Pred referendom nie je príliš optimistický ani podpredseda Demokratov Juraj Šeliga, ktorý autom so zlatou vaňou prišiel do Dolného Kubína. Aké sú jeho reálne očakávania? „Ťažko povedať, lebo vidím zo strany vládnej koalície absolútnu snahu demobilizovať ľudí,“ odpovedá s tým, že „nízka účasť len ‚nabije‘ koalícii“.

Hovorí, že asi 85 percent reakcií, s ktorými sa stretávajú počas kampane, je pozitívnych. Sú však aj negatívne – pri odchode z Ružomberka do Dolného Kubína im niekto na križovatke cez otvorené okno hodil fľašu do auta.

„Už sme sa pohýnali, mali sme stiahnuté okná a zrazu biela oktávia okolo nás a chlapík s rozbehom hodil do nášho auta fľašu. Kolegyni preletela popred hlavu, mňa trafila do ruky, trochu som strhol volant,“ vysvetľuje Šeliga. Označil to za prejav frustrácie a výsledok naratívov šírených Ficom.

Podľa neho počas kampane stretávajú aj ľudí, ktorí sa pýtajú, čo je táto vaňa za hlúposť, či sú normálni alebo čo ňou otravujú. „Zasahujeme ľudí aj mimo bubliny,“ myslí si.

Pred referendom v roku 2023 politici Smeru tvrdili, že úspechom bude, ak príde milión ľudí. Šeliga hovorí, že konkrétne číslo nevie povedať. „Som veľmi vďačný za to, že 385-tisíc ľudí podpísalo petíciu za referendum a prichádza pozitívna spätná väzba, ale koľko ľudí príde, to si netrúfnem odhadnúť.“

Ľudia, ktorí na referendum prídu, môžu byť podľa Šeligu základom tlaku a vlny, ktorá vznikne pred komunálnymi voľbami a bude stúpať až po parlamentné voľby, aby „na konci dňa zmietla túto vládu“.

Okrem osobnej kampane pri zlatej vani rozdávajú letáky, posolstvá komunikujú na sociálnych sieťach a majú aj pár bilbordov po Slovensku. V niektorých mestách, ktorými prechádzajú, organizujú aj diskusie. Jedna z nich je aj v Dolnom Kubíne.

Šeliga sa však s Janou Ďurkovou, sestrou bývalého vyšetrovateľa Pavla Ďurku, prihovára v jednej z dolnokubínskych kaviarní iba komornému osadenstvu, asi dvadsiatim ľuďom.

Referendum rozoberajú len okrajovo, veľká časť debaty sa venuje situácii okolo čurillovcov, pričom kritizujú „mafiánsky systém“. Šeliga zároveň predstavil kľúčové body, ktoré chcú Demokrati presadiť po prípadnom prevzatí moci. Hovoril o zriadení špeciálneho úradu, ktorý bude kontrolovať preukazovanie pôvodu majetku, sľúbil obnovu Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, čo je aj v referende. Spomenul tiež návrh na zavedenie 17-percentnej rovnej dane či obmedzenie mandátu premiéra na dve funkčné obdobia, podobne ako pri prezidentovi.

V kampani so zlatou vaňou im ľudia podľa Šeligu odkazujú najmä to, aby opozícia spolupracovala v záujme vytvorenia novej vlády, ktorá by nahradila tú súčasnú. Počas diskusie sa Šeliga poďakuje PS a Maďarskej aliancii za podporu ich referenda. Naopak, voči KDH zaznela výčitka, že účasť na referende sa dá zladiť aj s účasťou na púti v Levoči.

Bilbord Demokratov. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Členovia Demokratov sa po diskusii bavia aj o tom, že SaS sa na nich hnevá za to, že podobnú akciu s petíciou za referendum mali pripravenú aj v strane Branislava Gröhlinga. Všetko však museli hodiť do koša, keď Demokrati ohlásili zber podpisov.

„Žiaľ, ani sme o tom nevedeli a predbehli sme ich o pár týždňov. Rovnako Hnutie Slovensko pravidelne vyhlasovalo, že idú zbierať podpisy a robiť referendá,“ poznamenal Šeliga.

Obce majú s referendom starosti navyše

Na vysokú účasť na referende za rodinu, akú mali dediny v okolí Dolného Kubína v roku 2015, sa tentoraz nedá nadviazať.

Napríklad v obci Medzibrodie nad Oravou, vzdialenej asi päť minút autom z Dolného Kubína, prišlo na referendum o ochrane rodiny viac než 60 percent obyvateľov. Dlhoročný starosta Michal Janota tvrdí, že vtedajšiu tému vnímali miestni ako dôležitú pre svoj osobný život. K účasti dopomohli aj biskupi.

„O referende sa teraz vôbec nehovorí. Ľudia tým nežijú. Vyzerá to na účasť päť až desať percent,“ vraví s tým, že referendum určite nebude platné. „Chýba výraznejšia kampaň, napríklad aj v médiách, televízii či rozhlase.“

Starosta Medzibrodia nad Oravou Michal Janota ukazuje brožúru pokynov k referendu. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Pred referendom v roku 2023 niektorí starostovia Smeru púšťali v obciach zvukové nahrávky, ktoré vyrobili v bratislavskej centrále Smeru na podporu účasti. Hlas podobný Robertovi Ficovi sa vtedy „prihováral“ občanom, aby na referendum nezabudli. Demokrati niečo podobné nevymysleli.

Podľa Janotu vnímajú samosprávy súčasné referendum skôr ako administratívnu a technickú záťaž než ako dôležitú politickú udalosť, o ktorú by mali občania reálny záujem. Navyše v Medzibrodí sa referendum termínovo kryje s Dňom obce, na ktorý sa pripravujú niekoľko týždňov.

Každá obec musí vytvoriť okrskovú komisiu s minimálne piatimi členmi. Rovnako ako pri voľbách je potrebné pripraviť plenty, volebné schránky a celkové vybavenie volebnej miestnosti. Myslieť treba aj na logistiku a občerstvenie členov komisie.

Ústavný právnik BujňákReferendum je pre vysoké kvórum pokazený inštitút. Treba ho opraviť, a nie vyhodiť

Jakub Lipták

Janota síce hovorí, že všetky výdavky štát obciam uhradí, no mrzia ho celkové náklady, ktoré sa podľa neho môžu vyšplhať na 14 miliónov eur. A toto bol aj hlavný argument odporcov referenda Demokratov v meste.

Hoci symbol zlatej vane funguje lepšie ako dlhé vysvetľovanie obnovy vyšetrovacích úradov, medzi fotkou vo vani a cestou do hlasovacej miestnosti je veľký rozdiel. Referendum zjavne nepritiahne takú pozornosť, aby sa o jeho úspešnosti dalo vôbec uvažovať.