Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
11. máj 2021

Povinné škôlky

Budú mať dosť miesta pre všetky deti?

Veľa slovenských rodičov vie, akým problémom môže byť nájsť miesto v škôlke pre svoju ratolesť. Od septembra bude škôlka povinná pre všetky päťročné deti. Zostane miesto pre tie mladšie?

Budú mať dosť miesta pre všetky deti?

Ilustračné FOTO TASR – František Iván

Od tohtoročného septembra majú byť povinne v škôlke všetky päťročné deti. Skúsenosti rodičov, ale aj štatistické dáta ukazujú, že napriek ušľachtilému cieľu môže toto opatrenie vylúčiť z predškolskej výchovy tisíce detí. Najmä troj- a štvorročných.

Kapacitné možnosti materských škôl sú totiž obmedzené a nedajú sa ani jednoducho nafúknuť žiadnym zázračným opatrením. Prístavbu, novú budovu či celú škôlku totiž treba fyzicky postaviť. To stojí, samozrejme, peniaze, ktoré mnohé samosprávy nemajú. Navyše, ekonomické problémy vyplývajúce z pandémie spôsobujú aj znižovanie príjmov z daní.

Otázku kapacity materských škôl na Slovensku môžeme na začiatku rozdeliť do dvoch základných rovín. Ministerstvo školstva hovorí, že problém s kapacitami by v praxi nemal byť nijako vypuklý, pretože rozdiel medzi evidovanými miestami a potenciálnym záujmom nie je výrazný.

Tento všeobecný pohľad však platí, len ak rátame všetky miesta v škôlkach na Slovensku a všetky deti predškolského veku. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré publikoval tento rok, existujú obce, ktoré kapacity svojich materských škôl zvýšili niekoľkonásobne, v realite však obsadenosť ledva prekračuje pôvodný počet miest pred rozšírením.

NKÚ uvádza príklad obce Drahňov, kde „materskú školu rozšírili skoro šesťnásobne z pôvodných 24 miest na 140. Reálna obsadenosť však dosiahla len 22 percent. Kým kapacitu v preverených materských školách obce zvýšili z pôvodných 463 miest na 911, ich reálna obsadenosť dosiahla v priemere 76 percent, aj keď v žiadostiach o projekty mestá a obce poukazovali na vysoký počet nevybavených žiadostí o prijatie detí do materskej školy“.

Tieto neobsadené tabuľkové miesta sa prenášajú aj do celoštátnych štatistík, reálne však niet detí, ktoré by konkrétne miesta zaplnili. Na druhej strane sú obce, ktoré majú kapacity pod úrovňou dopytu rodičov.

Zjednodušene povedané, ak rodič z Bratislavy, Košíc alebo Žiliny nevie nájsť miesto v škôlke pre svoje dieťa, nijako mu v tejto situácii nepomôže, že voľné neobsadené miesto existuje v desiatky kilometrov vzdialenej malej obci.

A ak niektorí z kompetentných, vychádzajúc z celoštátnych čísel, hovoria o tom, že kapacitný problém nie je taký výrazný, ako sa navonok prezentuje, môžeme sa pozrieť na tabuľku, ktorá sleduje vývoj zamietnutých žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky.

Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií ministerstva školstva 

Hoci tieto čísla nemožno úplne očistiť od duplicitných žiadostí, teda že rodičia podajú prihlášku do viacerých škôlok, stúpajúci trend nám ukazuje, že záujem o škôlky ich ponuku prevyšuje.

Škôlky pre deti z osád

Samostatnou kapitolou je zaradenie do povinnej predškolskej prípravy detí z chudobných rómskych osád. To často aj v prípade existujúcich voľných miest naráža na to, že rodičia nie sú ochotní dať svoje malé deti do škôlok, ktoré sú príliš ďaleko od ich bydliska. V blízkosti osád či dominantne rómskych obcí zas vzniká „problém“ čisto rómskych škôlok. Takýto postup potom býva terčom paušálnej kritiky až obvinení zo segregácie, ktoré často ignorujú faktický stav – teda že v danej obci sú v podstate len rómske deti.

V staršej analýze Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva z roku 2019 sa píše, že „veľká časť 5-ročných detí, ktoré nenavštevujú materské školy, pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. V školskom roku 2017/2018 navštevovalo materské školy 61 percent 5-ročných detí z rodín v systéme pomoci v hmotnej núdzi (približne 4 000 detí mimo). Bude potrebné zabezpečiť vyšší počet asistentov učiteľa a odborných zamestnancov, ako napríklad špeciálnych pedagógov, psychológov a i.“.

Podľa viacerých odborných názorov je cestou k tomu, aby sa zvýšil podiel týchto detí v škôlkach (čo bol aj prvotný cieľ povinnej predškolskej prípravy), dostatočný počet rómskych pedagógov a asistentov. Najlepšie priamo z prostredia, z ktorého pochádzajú samotné deti. Aj ich rodičia totiž budú mať väčšiu dôveru v niekoho, koho osobne poznajú, kto je takpovediac „ich“.

Motiváciou by mohla byť aj nepriama finančná podpora, teda dávky zviazané s dodržiavaním povinnej dochádzky.

Koľko detí by mohlo chodiť do škôlky

Samotné ministerstvo školstva priznalo, že kapacitné problémy budú najmä na východnom Slovensku. A napríklad bratislavské mestské časti avizujú problém s tým, že nebudú mať dosť miest pre troj- a štvorročné deti.

Ak vychádzame z veľkosti populácie v jednotlivých ročníkoch, zhruba 60-tisíc detí, pre každý ročník máme na Slovensku dostatočné kapacity pre 80 percent detí. Na stopercentnú zaškolenosť by sme teda potrebovali zvýšiť kapacity o približne 35-tisíc miest. V školskom roku 2021/2022 je totiž vyše 179-tisíc potenciálnych škôlkarov.

Inzercia

Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií ministerstva školstva

Ak si to rozmeníme na jednotlivé vekové kategórie, podľa Centra vedecko-technických informácií ministerstva školstva bolo v končiacom sa školskom roku v materských školách 66,3 percenta trojročných, 79 percent štvorročných a 85,3 percenta päťročných.

V končiacom sa školskom roku tak podľa štatistických údajov nenavštevovalo škôlku približne 8 500 detí.

Stopercentné zaškolenie je však v praxi nereálne. Ak by sme sa chceli dostať niekde medzi priemer EÚ a OECD, mali by sme mať v materských školách okolo 90 percent populačného ročníka. To by znamenalo dodatočné zaškolenie takmer 3 tisícok päťročných detí.

Plán obnovy v oblasti školstva ráta s vybudovaním 11-tisíc kapacitných miest v škôlkach do roku 2026. Ak sa tieto peniaze využijú správnym spôsobom, malo by to do niekoľkých rokov vytvoriť dostatočné kapacity na pokrytie dopytu.

Kľúčové je však ich správne rozdelenie. Ako ukazujú aj vyššie spomenuté výsledky kontroly NKÚ, rozširovať a budovať škôlky tam, kde nie sú deti, ktoré by ich navštevovali, nemá zmysel. Tam, kde dopyt prevyšuje ponuku, totiž takýmto spôsobom problém nezmizne.

Plány dobudovania kapacít v horizonte najbližších rokov však neriešia problém, ktorý nastane v septembri tohto roka. (A de facto už nastáva, keďže aktuálne samosprávy organizujú zápisy do materských škôl.) V nasledujúcich dvoch školských rokoch preto môže byť pre mnohých rodičov problémom dostať do škôlky mladšie deti, keďže miesta budú vyhradené pre predškolákov.

Zároveň podľa predpokladov Centra vedecko-technických informácií ministerstva školstva by do roku 2022 mal rásť populačný nápor 3- až 5-ročných. Z demografických predpokladov teda vyplýva, že kapacity škôlok začnú reálne rásť v okamihu, keď začne pozvoľna klesať počet detí v príslušných populačných ročníkoch.

O odklad povinného posledného ročníka materskej školy žiadalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Samospráva nijako nespochybňuje zámer, ktorým má byť lepšia príprava detí pred nástupom do školy, najmä v prípade chudobných rómskych osád. Pri svojich námietkach však vychádza práve z toho, že do septembra nebude možné efektívne zvýšiť kapacity tak, aby to neohrozilo počty prijímaných detí v mladšom veku.

Do plánov samospráv zasiahli aj ekonomické problémy spojené s pandémiou. Zatvorené prevádzky a mnoho ľudí bez práce znamenalo aj nižšie výnosy z podielových daní. Samosprávy navyše znášali aj časť finančných nákladov spojených s jednotlivými opatreniami. Peniaze, ktoré mohli v ideálnom prípade poslúžiť na rozšírenie či výstavbu škôlok, tak zhltla pandémia.

Zatiaľ ťažko odhadnuteľný vývoj môže nastať aj v žiadostiach o odklad nástupu do základných škôl, najmä z dôvodu toho, že predškolská príprava mala v časoch pandemických obmedzení svoje špecifiká a škôlky boli veľkú časť roka pre väčšinu detí zatvorené. A trend odkladať nástup do školy bol badateľný už pred pandémiou.

Iné cesty k riešeniu

Ako ideálne riešenie rýchleho navýšenia kapacít sa javí tzv. individuálna predškolská príprava. Upozornil na to napríklad Branislav Pupala, profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite, ktorý vo svojom texte pre Postoj píše: „Je tu celá sieť zariadení starostlivosti o deti do šiestich rokov, ktoré nie sú materskými školami, ale s deťmi pracujú a majú silný výchovný vplyv. S týmito sa síce už dnes počíta, no sú zatláčané do pozície druhoradých, nedôveryhodných inštitúcií, nad ktorými treba držať zvýšenú kontrolu prameniacu z nedôvery. Lebo predsa nie sú materskými školami.“

Podľa Pupalu však stačí správne nastaviť regulačné pravidlá. Aby boli zrozumiteľné a ľahko kontrolovateľné. „Tie pravidlá sú vlastne dve: ponuka dobrého programu povinného predškolského vzdelávania a zabezpečenie kvalifikovaného personálu, teda učiteliek pre predškolské vzdelávanie,“ dodáva.

Do predškolskej prípravy by mohli vstúpiť aj základné školy. V prípade voľných priestorov by takéto triedy dokázali vytvoriť u seba a zabezpečiť aj personál. Najmä mladšie ročníky pedagógov na základných školách totiž majú kvalifikáciu aj na materské školy.

Branislav Pupala však upozornil aj na jeden kapacitný problém, ktorý vyplýva z možnosti individuálnej povinnej predškolskej prípravy. Materské školy totiž budú musieť udržiavať voľné miesta pre všetky 5-ročné deti vo svojej spádovej oblasti, aj keď budú v individuálnej starostlivosti. Zároveň majú pravidelne hodnotiť ich pokrok.

Ak sa pravidelne (a aj aktuálne) na Slovensku diskutuje o rodinnej politike a opatreniach, ktoré by rodiny podporili, jedným z nich musí byť zabezpečenie toho, aby rodičia v prípade záujmu mali kam dať svojich predškolákov. Nejde len o to, aby mohli chodiť do práce. Aj pre samotné deti je pobyt v detskom kolektíve prirodzenou potrebou.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.