Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
03. november 2020

Povinné škôlky

Trhliny povinného vzdelávania päťročných detí

O rizikách povinných škôlok pre päťročné deti a možnostiach, ako ich znížiť.

Trhliny povinného vzdelávania päťročných detí

Foto – TASR/František Iván

Keď sa v minulom roku zjavil v parlamente návrh na zavedenie povinného predškolského vzdelávania detí od piatich rokov, patril som k tým, ktorí sa k nemu postavili veľmi kriticky.

Hoci mi dodnes celkom nesedí myšlienka povinného vzdelávania všetkých detí pred nástupom do základnej školy, zásadné výhrady som mal najmä k tomu, ako sa táto povinnosť formulovala v návrhu novely školského zákona a aké nezmyselné podmienky stanovila pre aplikáciu v praxi.

Našťastie, pri prijímaní tejto novely sa niektoré slabiny odstránili. Veľa však ostalo nejasného, možno aj nevypovedaného, pričom sa po posledných voľbách vlastne len čakalo, či vôbec sa táto zákonom stanovená povinnosť začne realizovať v skutočnej praxi. No a rozhodnutie nedávno padlo. Od septembra budúceho roku už všetky päťročné deti nastupujú na plnenie povinného predškolského vzdelávania.

Pozitíva s kapacitným rizikom

Predpokladaným pozitívom je to, že do siete predškolského vzdelávania sa zrejme v omnoho väčšej miere ako doteraz dostanú deti, ktorým sa podpory nedostáva ani v rodine a ktoré bez cielených opatrení majú extrémne ťažkosti zapojiť sa do školského vzdelávania. Lebo napríklad nerozumejú jazyku, ktorým sa v škole hovorí, alebo vôbec nepoznajú kultúrne vzorce, podľa ktorých sa nastupujúci prvák dokáže bez problémov zaradiť do školského režimu.

Pozitívom je azda aj to, že vlastne všetkým deťom sa vyrovná štartovacia čiara pred nástupom do školy. Školské vzdelávanie, ktoré nie je doteraz nastavené na príliš veľké rozdiely medzi deťmi, sa môže stať hladšie a zvládnuteľné pre všetkých.

No a formálnym pozitívom je tiež skutočnosť, že prestaneme byť frustrovaní z odkazov európskych štruktúr, ktoré nám vyčítajú, že zaostávame v počte detí zúčastňujúcich sa na predškolskom vzdelávaní.     

Potenciálne pozitíva však narážajú na niektoré riziká. Tie, ktoré sú v hre, by sme dokázali ešte odstrániť alebo potlačiť, ak sa k tomu nájde vôľa a ak ich chceme či vieme pomenovať.

Najväčšia obava spočíva v neistote, či na zabezpečenie povinného predškolského vzdelávania má Slovensko v každom svojom kúte dostatočnú kapacitu. Povinným vzdelávaním všetkých päťročných totiž stúpne počet všetkých detí, ktoré navštevujú materské školy. Vo viacerých lokalitách Slovenska kapacity chýbajú už dnes, s nástupom päťročných sa deficit môže ešte zvýšiť.

Za kratší koniec budú ťahať rodičia mladších detí (trojročných alebo štvorročných), ktoré sa do škôlky nemusia dostať, keď tá musí prijať všetkých päťročných, ktorí jej prislúchajú. Hoci to nie je problém všade, nie všetky obce dokážu prispôsobiť kapacitu materských škôl novým okolnostiam.


Foto – TASR/Erika Ďurčová

Fiktívne miesta v materských školách

Okrem nárastu počtu päťročných detí v škôlkach je ďalším zaťažujúcim faktorom aj to, že materská škola by fakticky mala držať voľné miesto aj tým deťom, ktoré do nej v skutočnosti nenastúpia, len tam evidenčne budú patriť a budú na takzvanom individuálnom (domácom) predškolskom vzdelávaní.

Materská škola by mala držať miesto týmto deťom preto, lebo môže prísť jedného dňa k rozhodnutiu, že individuálne vzdelávanie dieťaťu neprospieva, bude mu nenávratne zrušené, nuž a neostane nič iné, len okamžité zaradenie dieťaťa na denné vzdelávanie v príslušnej materskej škole.

Možno sa to nestane, možno zriedkavo, ale čert nikdy nespí a skutočnosť môže naozaj nepríjemne prekvapiť. Riaditeľka materskej školy bude dosť ťažko vysvetľovať, prečo nemá celkom naplnenú triedu (keď predvídavo nechá miesto pre evidovaných domácich predškolákov) alebo prečo ju má preplnenú (keď miesto neponechala voľné a z domáceho vzdelávania sa k nej zrazu presunú tí, ktorí sú u nej evidovaní a ktorých musí prijať).

Situácia môže byť celkom vážna. Do kategórie „individuálne“ vzdelávaných päťročných detí totiž podľa doteraz nastavených pravidiel nepatria len tie deti, ktoré sú na predškolskom vzdelávaní doma, ale aj tie, ktoré sa vzdelávajú v skupinách rôznych detských zariadení. Takých zariadení, ktoré riadne vykonávajú starostlivosť o deti, ale oficiálne nepatria do siete materských škôl.

Päťročné deti, ktoré z vôle rodičov budú v týchto zariadeniach, sa musia zaevidovať v materských školách ako deti zaradené do individuálneho vzdelávania, no a v zariadení, v ktorom sa naozaj budú vzdelávať v triedach a skupinách, získajú divný status individuálne sa vzdelávajúcich detí, ktoré k tomuto zariadeniu vlastne patria i nepatria. A zo zariadenia môžu byť pri konštatovaní „slabého progresu“ aj vyňaté a preradené do materskej školy, čo nie je výhra ani pre dané zariadenie, ani pre príslušnú materskú školu (ktorá sa pod tento ortieľ podpíše) a už vôbec nie pre dieťa, ktoré pre kostrbato nastavený systém môže pobiehať medzi inštitúciami.

„Osobnostný rozvoj“ ako pasca

Pendlovací systém medzi individuálnym vzdelávaním a vzdelávaním v materskej škole má podľa terajších predstáv zabezpečiť inštitút „overovania osobnostného rozvoja dieťaťa“. Hoci zatiaľ nikto presne nevie, čo sa pod ním ukrýva, ide o nástroj mierený výlučne na deti, ktoré sa vzdelávajú mimo materskej školy, a na základe ktorého by sa malo dať rozhodnúť, či dieťa v individuálnom vzdelávaní prosperuje alebo nie.

Hoci si nijako nedokážem predstaviť, že by takýto nástroj mohol spoľahlivo vzniknúť a existovať (lebo čosi také je prakticky nemožné), ide zase o nástroj, ktorý je vlastne nie v prospech, ale proti všetkým:

Je proti materským školám, lebo sú to ony, ktoré boli určené, že ním majú označovať deti (ktoré ani nepoznajú, keďže k nim nechodia), či napredujú alebo nie a či budú alebo nebudú vyňaté z individuálneho vzdelávania. Je proti zariadeniam, ktoré vzdelávajú päťročné deti a nie sú materskými školami, lebo tento nástroj im napovedá, že sú zaradeniami druhej kategórie a treba nad nimi držať špeciálnu kontrolu. A tento nástroj je zase aj proti deťom, ktoré sa pri tomto „overovaní“ môžu dostať do pasce, lebo nikto nedokáže zabezpečiť objektivitu takéhoto procesu a jeho výsledku.


Foto – TASR/Jakub Kotian

Demonopolizácia materských škôl

Existuje únik z týchto trhlín a rizík? Určite áno, len si treba najskôr povedať, z čoho tieto trhliny pramenia. Spoločným menovateľom vzniku či už kapacitných problémov, alebo krkolomných riešení individuálneho predškolského vzdelávania je pretrvávajúci predpoklad, že predškolské vzdelávanie sa rovná vzdelávaniu detí v materských školách. Je to predpoklad monopolu, hlbokej uniformnej tradície predškolského vzdelávania, ako aj našej neschopnosti vnímať celý tento segment v pestrejších formách a väčšej diverzite.

Inzercia

Ak tento predpoklad vytesníme a nestotožníme základný vzorec povinného predškolského vzdelávania s materskou školou, tak sa otvorí flexibilnejší a k praxi ústretovejší systém zabezpečenia tejto štátom určenej povinnosti. Taký, ktorý do seba dostane viac detí, ponúkne viac poskytovateľov, otvorí viaceré legitímne cesty tohto článku vzdelávacieho systému, ktorý vyhovie viacerým hráčom a ich potrebám a ktorý nerozdelí inštitúcie na tie „správne“ a na tie „druhoradé“.

Nepochybne tým prevažujúcim poskytovateľom zostanú materské školy. Lebo sú v tomto ohľade dobre profilované, majú silnú tradíciu a povinné predškolské vzdelávanie ako súčasť svojho komplexnejšieho programu zabezpečia prirodzene ako súčasť svojej doterajšej praxe.

Prípravné triedy

Niet najmenšieho dôvodu, aby do siete poskytovateľov povinného predškolského vzdelávania nevstúpili základné školy. Je viac ako žiaduce, aby v prípade potreby a záujmu otvárali prípravné triedy pre päťročné deti a povinné predškolské vzdelávanie zaradili ako plnohodnotnú súčasť svojich školských vzdelávacích programov. Kvalifikačne majú na to úplne ideálne predpoklady.

Mladšia generácia učiteliek na prvom stupni základnej školy totiž absolvovala také vysokoškolské štúdium, ktorým získala kvalifikáciu aj pre materské školy. Rovnako vychovávateľky školských klubov majú kvalifikáciu pre predškolské vzdelávanie a mnohé z nich pôsobili v materských školách. Nehovoriac o tom, že predškolské vzdelávanie má veľa spoločných čŕt s tým, čo sa deje v školských kluboch.

Základné školy majú dnes priam ideálne podmienky na to, aby poskytovali kvalitné povinné predškolské vzdelávanie, dokonca s takou pridanou hodnotou, že zabezpečia úplne plynulý a prirodzený prechod medzi predškolským vzdelávaním a prvými ročníkmi základnej školy, čo má pre niektoré deti naozaj kľúčový význam a o čo sa mnohé krajiny usilovali, no najmä z kvalifikačných dôvodov sa im to nepodarilo zabezpečiť. V tomto ohľade by sme sa mohli stať dokonca medzinárodným príkladom dobrej praxe.

Sieť iných zariadení

No a je tu celá sieť už spomínaných zariadení starostlivosti o deti do šiestich rokov, ktoré nie sú materskými školami, ale s deťmi pracujú a majú silný výchovný vplyv. S týmito sa síce už dnes počíta, no ako som sa už zmienil, sú zatláčané do pozície druhoradých, nedôveryhodných inštitúcií, nad ktorými treba držať zvýšenú kontrolu prameniacu z nedôvery. Lebo predsa nie sú materskými školami.

No nie sú nimi často preto, že obec, kde patria, z finančných dôvodov nepodporila ich zaradenie do siete materských škôl, alebo aj preto, že jednoducho uprednostnili túžbu realizovať svoj vlastný vzdelávací program, nezávisle od toho štátneho. Keď sa argumentuje, že sú medzi nimi nespoľahliví, nekvalitní a len na zisk orientovaní poskytovatelia služieb, tak výhrady o rozdielnej kvalite platia aj pre materské školy. Aj keď je pravda, že tie sú prísnejšie regulované a do prílišných extrémov asi nezájdu.

Presne o túto reguláciu ide. Stačí dobre vymedziť pravidlá a podmienky, keď zariadenie, ktoré nie je materskou školou, môže poskytovať povinné predškolské vzdelávanie. Tie pravidlá sú vlastne dve: ponuka dobrého programu povinného predškolského vzdelávania a zabezpečenie kvalifikovaného personálu, teda učiteliek pre predškolské vzdelávanie.

Ak zariadenie tieto podmienky splní, nech je registrované a nech je pod rovnakou kontrolou ako ktorýkoľvek iný subjekt vrátane materských škôl. A bude autonómne, s rovnoprávnym postavením v systéme, bez nezmyselného submisívneho postavenia voči svojej „nadriadenej“ materskej škole rozhodujúcej o jej bytí a nebytí a o bytí a nebytí detí, ktoré sa v tejto inštitúcii vzdelávajú. Jednoducho tak ako v materskej škole – žiadne nasilu vytvorené „individuálne programy“ pod supervíziou vonkajšej autority a žiadny externý dozor nad „osobnostným rozvojom“ každého jedného dieťaťa, ktoré takéto zariadenie navštevuje.

Pre tieto zariadenia, rovnako ako aj pre materské školy, musí byť jasne vymedzený rozsah povinného predškolského vzdelávania. Ten sa štandardne v zahraničí stanovuje na štyri hodiny denne. Má to dôsledky nielen na vlastný program tohto vzdelávania, ale aj na jeho spravodlivé financovanie. A na rozlišovanie toho, že inštitúcie pre deti v predškolskom veku poskytujú nielen vzdelávanie, ale aj sociálnu službu a servis rodičom, čo je vo financovaní iná položka ako vzdelávanie. Toto si tradične nevedia priznať najmä materské školy, ktoré aj služby rodičom predostierajú ako vzdelávací program alebo si nechcú priznať, že túto službu reálne poskytujú.


Foto – TASR/František Iván

Domáce vzdelávanie

No a tou zostávajúcou formou povinného predškolského vzdelávania bude to naozajstné individuálne vzdelávanie, vzdelávanie doma, teda domáce predškolské vzdelávanie.

Je to jediná forma, od ktorej sa môže vyžadovať individuálny program pre dieťa a kde asi aj prináleží sa zaujímať, či sa naozaj uskutočňuje alebo nie, najmä ak je na začiatku zrejmé, že dieťa vzdelávaciu podporu naozaj potrebuje.

Netreba sa obávať, že v tomto prípade pôjde o masívny prúd.

Naplnenie prísľubu

Sme niekde na polceste, aby sme zavedenie povinného predškolského vzdelávania zvládli na systémovej úrovni úspešne a aby prinieslo to, čo si od neho sľubujeme. Na to, aby sme ho vedeli zabezpečiť, musíme posunúť vzorce tohto systému. Smerom k diverzite poskytovateľov a využitiu každého potenciálu, ktorý tu máme.

Vlastne stačí nasledovať a rozmeniť na drobné to, čo je vyjadrené v programovom vyhlásení súčasnej vlády v časti vzdelávanie. Tam sa doslova píše:

„Vláda SR zabezpečí, aby raná starostlivosť a predprimárne vzdelávanie mohli dôsledne plniť všetky svoje dôležité funkcie – vzdelávaciu, sociálnu a kompenzačnú –, a zabezpečí pre tieto funkcie kvalitné programy. Presadí integrované a diverzifikované zabezpečenie tejto služby s dôrazom na kvalitu pracovníkov, ktorí v tejto oblasti pôsobia.“

Príprava dobrého nastavania povinného predškolského vzdelávania je príležitosťou, ako ukázať, že téza o integrovanom a diverzifikovanom systéme je naplniteľná, reálna a správna a že vládny záväzok je mienený vážne a ide sa skutočne realizovať.    

Odporúčame