Sledovať činnosť slovenského ministerstva školstva je život a zdravie ohrozujúca činnosť. Nie že sa nestačím diviť, koľko hlúpostí a doslova škodlivých krokov a opatrení rad za radom produkuje. Vždy mi dvíha tlak a šľak ma ide trafiť, keď zistím, že zase prichádza s čímsi novým, čo vôbec nemá premyslené, a hádže nám to popod nos, len aby to bolo.

O predĺžení povinného vzdelávania

Nechcem sa vracať do minulosti a robiť výpočet  týchto nespočetných prešľapov. Veď stačí pripomenúť len nedávno schválený Zákon o pedagogických zamestnancoch, o ktorom všetci vedia, že je jednoducho paškvil, a okrem vlády, ministerky Lubyovej, poslancom za vládne strany a spolupáchateľských odborov ho nechce a nemôže akceptovať nikto.

Teraz sa zase čerstvo chystá novela Zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá má zaviesť povinné vzdelávanie rok pred začiatkom nástupu do základnej školy. Priznám sa, mal som strach otvoriť na internete oznámenie, ktoré prácu ministerstva na tejto novele oznamuje. Takže som sa vopred duševne pripravil, že už na samotnom začiatku bude dobrý úder. A teda že aj je! Ministerstvo nepripravuje povinné predškolské vzdelávanie. Ono totiž oznamuje, že novela zákona prinesie povinné školské vzdelávanie päťročných detí v materských školách a predlžuje povinnú školskú dochádzku o jeden rok! A to už je celkom iná káva ako povinné predškolské vzdelávanie.

Je to celkom zlé a pomýlené rozhodnutie, ktoré prinesie toľko ťažkostí a problémov, o ktorých sa Lubyovej ani len nesníva. Hoci len nedávno snívala fínske sny, na tie veľmi skoro zabudla, lebo by vedela, že v tom jej Fínsku sa síce tiež povinne chodí do škôlky pred nástupom do školy, ale v žiadnom prípade to nie je súčasťou povinnej školskej dochádzky. Priznám sa, bojím sa toho, keď túto obludnosť začne ministerstvo rozmieňať na drobné, a pevne dúfam, že okolie je už v strehu.

Bakalárske príbehy

Ale o inom teraz chcem. Už roky máme ako všade inde okolo nás zavedené trojstupňové vysokoškolské štúdium. Máme teda bakalárov, magistrov i doktorov. Ale dodnes si Slovensko mentálne nezvyklo na to, že hlavným zdrojom vysokoškolsky vzdelaných ľudí na trhu práce by malo byť práve bakalárske štúdium. A jeho absolventi majú a môžu byť – v zahraničí aj sú – plnohodnotne vysokoškolsky vzdelaní ľudia. My to akceptovať stále nevieme a väčšina bakalárov to u nás ťahá na magisterské štúdium, čo nie je dobré. Vláda i ministerstvo sú tlačení k tomu, aby túto skutočnosť zmenili, aby bakalári išli pracovať. Chcú to zmeniť. Ale vôbec nevedia, ako na to, a robia znovu krkolomné a celkom neproduktívne opatrenia.

Čo robia? Na stole sú teraz minimálne dve opatrenia. Prvé: vysoké školy majú možnosť uchádzať sa o európske zdroje, aby popracovali na nových bakalárskych študijných programoch. Takých, ktoré sú profesijne orientované, spojené s praxou a po ich absolventoch sa len tak zapráši na pracovnom trhu. Opatrenie druhé: ministerstvo školstva nedávno rozoslalo vysokým školám oznámenie, že upravuje spôsob ich financovania tak, aby boli motivované zmeniť štruktúru ponuky študijných programov. V tom zmysle, aby ich bakalárski absolventi nepokračovali v magisterskom štúdiu, ale uplatnili sa v praxi.

Nuž vlastne chvályhodné a dobre mienené opatrenia. Lenže v celkom surovom stave, bez chápania širších súvislostí a s mizivou šancou, že budú účinné.

V obrovskej dávke totiž vôbec nezáleží na vysokých školách, či sa ich bakalári uplatnia alebo nie. Vysoké školy sa musia prispôsobiť tomu, ako sú nastavené pravidlá na kvalifikačné požiadavky v jednotlivých profesiách a inštitúciách. Príkladom nech je to, čo je pod samotnou strechou ministerstva školstva, totiž kvalifikačné požiadavky na učiteľov. Ministerstvo síce túži po uplatniteľných bakalároch, samotné však s bakalármi na svojom školskom „pracovnom trhu“ vôbec nepočíta.

A to prosím to isté ministerstvo a vlastne celé pedagogické prostredie dávno deklaruje a chce, aby príprava učiteľov bola orientovaná na prax, aby pripravovala učiteľov v tesnej súčinnosti so školami, aby študijné programy boli naplnené prakticky orientovanými kurzmi. Inak povedané, všetci chcú presne to, čo má napĺňať dobrý profesijne orientovaný bakalársky študijný program, ktorý dokáže študenta dobre pripraviť na učiteľskú prax. V štvorročnom dennom a päťročnom externom štúdiu.

 A dodávam, že je to na túto dobu dobrá idea, že práve v takýchto programoch sa pripravujú učitelia materských a základných škôl vo väčšine krajín na všetkých kontinentoch, aj tých krajín, ktoré majú omnoho kvalitnejší vzdelávací systém, ako je ten náš. Ak by sme sa ubrali touto cestou, tak problém so zbytočným naťahovaním štúdia do magisterského stupňa (a vyhadzovaním peňazí) je príkladne a masívne vyriešený.

Disharmonické ruky

Výzvy ministerstva školstva sú teda síce milé, ale ide o čisto mechanické, vôbec nepremyslené a vopred stratené opatrenia. Minimálnym predpokladom na ich účinnosť je, aby samotné ministerstvo školstva rozumelo systému, za ktorý je zodpovedné, a aby vedelo, že ľavá ruka musí vedieť, čo a prečo robí pravá.

Ak by to tak bolo, tak aj nový Zákon o pedagogických zamestnancoch by musel vyzerať celkom inak. To by však musel niekto vedieť, že vysokoškolská politika a politika regionálneho školstva sú spojené nádoby. Obávam sa, že na ministerstve školstva na to dodnes nikto neprišiel. A z toho ma ide trafiť šľak už veľa rokov.