Sebakritika očisteného konzervatívca Klasická kresťanská demokracia sa ocitla v krajine nikoho

Putinistom som nikdy nebol, ale 24. februára 2022 som nadobro pochoval všetky svoje ilúzie o možnosti čiastočného dialógu s kremeľským režimom.

Kritickým trumpistom som kedysi bol, ale 6. januára 2021 ma amorálne mrchožrútstvo druhej Trumpovej administratívy a genocidálne vyhrážanie sa „smrťou celej civilizácii“ počas americkej agresie voči Iránu  raz a navždy vyliečilo.

Orbánistom som nejakú tú chvíľu bol, ale dokázateľné kolaborantstvo s vrahmi Ukrajiny, systematické znásilňovanie zverených detí v domovoch a neobyzantské euromiliardové rozkrádačky ma prinútili otočiť sa Orbánovi chrbtom.

Paralelne som skončil s bilionárskym transhumanizmom vyrábajúcim svoje nepokrstené deti v lone cudzích platených žien.

Konzervatívny Davos ARC, organizovaný Jordanom Petersonom, ktorý sa v posledných dňoch zase konal v Londýne, nám určite priniesol inšpirujúce a povzbudzujúce myšlienky, no napriek kamarátstvu so spoluorganizátormi ma odrádza australocentristická anglosaská nadradenosť tejto organizácie a chýba mi aj viera, že globalistickí „hedgefondoví“ finančníci vyriešia problémy, ktoré nám do značnej miery práve oni spôsobili.

Sú to bezpochyby naši spojenci, ale po úvodnom ročníku som už na ARC viac nešiel.

Očistil som sa teda.

Spamfilter môjho starého vydavateľa sa nezmohol ani na good bye.

A čo z tých čistých rezov mám?

Nuž, žalostne málo. Ak som nič neprepočul, ani žena ma explicitne nepochválila.

Zato mi A. vyčítal dvojaké štandardy voči rozkrádačkám Orbána a Zelenského, M. napriek môjmu vrúcnemu pozvaniu neprišiel k nám na vinobranie, J. ma už dlhšie nikam nevolá a ďalší kresťanskodemokratický priateľ začínajúci sa na J., s ktorým som za dve-tri hodinky prepil celý svoj honorár za moderovanie v Bratislave, možno so mnou v niečom aj súhlasí, ale počas celej chľastačky sa o politike vôbec nezmienil.

Ak ma proruskejší konzervatívci podozrievajú, že som chcel pochlebovať mediálno-politickému mainstreamu, aby ma tento zobral na milosť, sú na omyle. Žiadna odmena za prejavenie proukrajinskej a proeurópskej slušnosti neprišla.

V nemeckojazyčnom priestore som mŕtvy, moje utrápené spytovanie svedomia v slovenčine si nevšimne nik, naďalej tam nesmiem publikovať svoje názorové texty.

Príklad z dnešného rána: Po siedmich-ôsmich rokoch som si povedal, že je načase ozvať sa viedenskému vydavateľstvu, ktoré vydalo štyri z mojich piatich kníh.

Na prvý kratučký email som ani nedostal odpoveď, tak som dnes poslal trošku širšiu a srdečnejšiu verziu.

Dostal som nasledujúcu odpoveď: „MAILER-DAEMON. Sorry, we were unable to deliver your message to the following address. Your server IP address is in the SpamHaus SBL-XBL database, bye.“

Bye, spamer!

Spamfilter môjho starého vydavateľa sa nezmohol ani na good bye alebo bye bye.

Môžem si hovoriť „hodnotový konzervatívec“, nemecký ekvivalent Wertkonservativer – je to jediné slovné spojenie, v ktorom konzervativizmus neznie ako niečo nie úplne zvrátené. A môžem si pripísať patent na rozum a žiť si v prepychu svojej novozískanej morálnej nepoškvrnenosti.

Bol to pokus o cielený boj s infláciou, z ktorého mali profitovať tí najchudobnejší.

Európske dianie posledných týždňov však ukazuje jasnejšie ako kedysi, že priestor na takúto pozíciu sa zužuje až do politickej irelevantnosti.

Voličom naprieč Európou jednoducho došla trpezlivosť: mocipáni troch najväčších západoeurópskych mocností, ktoré si dali impozantnú skratku E3, zdochýnajú ako muchy.

Macron, Starmer a Merz mali spoločne umiernený stredový prístup a zvlášť Merza a Starmera postihol rovnaký osud – boli odpísaní už po veľmi krátkom čase.

Obaja v podstate ešte ani nestihli nič veľké pokaziť – a v prieskumoch už valcujú opoziční populisti a nacionalisti.

Potvrdzuje sa, že veľké koalície a superveľké mainstreamové zlepence, ktoré slúžia len na to, aby sa zlí chlapci nedostali k moci, nie sú schopné vládnuť.

Žiada sa mi dodať: rovnako neschopní ako populisti.

Čerstvý príklad prichádza z mojej vlasti: Superveľká protipopulistická trojkoalícia v Rakúsku chcela po zdĺhavom zvažovaní demonštrovať good governance tým, že zníži DPH na vybrané potraviny na neokrúhle 4,9 percenta.

Bol to pokus o cielený boj s infláciou, z ktorého mali profitovať tí najchudobnejší. Skvelá vec.

Výsledok: Hoci je to prvá rakúska vláda, ktorá zamestnáva štátneho tajomníka špecializovaného na odbúravanie byrokracie, dobre mienená reforma sa skončila čírym zúfalstvom pre celý potravinový sektor.

Napríklad pekár musí účtovať DPH vo výške 4,9 percenta za žemľu, ale za makové rožky už 10 percent.

Škrupulózni kresťanskí konzervatívci sú zomletí medzi dvoma mlynskými kameňmi.

A to ešte nehovoríme o daňovom pekle, ktoré vypukne, ak sa pekár vydá na dobrodružstvo predať maslovú žemľu.

Namiesto vytúženého zníženia cien celý národ videl: vládnu nám babráci, ktorí vládnuť nevedia.

Pre množstvo podobných sprostostí stratila ľudovecko-sociálnodemokraticko-liberálna megakoalícia svoju väčšinu v prieskumoch, no a rumunský superzlepenec zo stredových národných liberálov, ficoidných sociálnych demokratov, protikorupčných veľkomestských progresívcov a prispôsobivých Maďarov sa už rozpadol.

Slúžil jedinému cieľu: držať nacionalistov ďaleko od moci.

Rumunský vývoj treba sledovať, lebo tam sa od anulácie prezidentských volieb prejavuje kríza európskej demokracie najostrejšie.

A tam stredoliberálny prezident – celkom príčetný neideologický matematik – práve pochováva onen „sanitárny kordón“.

Škrupulózni kresťanskí konzervatívci, ako som ja, sú zomletí medzi dvoma mlynskými kameňmi – medzi neschopným establišmentom a ešte neschopnejším, ale dravým protisystémovým populizmom.

Ja sa z toho asi už nedostanem von.

Nech aspoň slúžim mladším, ambicióznejším a perspektívnejším konzervatívcom ako odstrašujúci príklad.

Mali by byť chytrejší než ja.