Debata v redakcii Je toto sudcovská klika v prospech Kováčika? Najvyšší súd by mal odpovedať

Pred pár dňami sme v denníku Postoj zverejnili rozhovor so sudcom Najvyššieho súdu Jurajom Klimentom. Ten poukázal na viaceré pochybnosti, ktoré sprevádzajú vznik dovolacieho rozsudku v kauze Dušana Kováčika. 

Kliment povedal, že senát, ktorý o dovolaní rozhodol, mohol byť v nezákonnom zložení.

Najvyšší súd ani po našich otázkach nevysvetlil, prečo sa v ňom diali zmeny, a neodpovedal ani na otázku, prečo sa predseda František Mozner krátko pred rozhodovaním o dovolaní v Kováčikovej kauze stretol vo večerných hodinách so sudkyňou spravodajkyňou Martinou Zeleňakovou.

„Viacerí sudcovia si myslia, že k zmene naozaj došlo a že o zrušení rozsudkov v Kováčikovej kauze rozhodol nezákonne zložený senát, čo je veľmi vážna informácia,“ vysvetľuje Martin Hanus.

V redakčnej debate bližšie objasňuje, o čo v prípade ide a aké ďalšie pochybnosti v súvislosti s kauzou bývalého špeciálneho prokurátora vyplávali na povrch.

Aj na základe tohto prípadu tvrdí, že Najvyššiemu súdu pod vedením Františka Moznera sa nedá dôverovať.

„Na Slovensku sme si zvykli, že po ére Štefana Harabina, ktorá bola pre súdnictvo úplnou katastrofou, keďže tento človek dlhé roky formoval justíciu aj Najvyšší súd, je v zásade v poriadku každý, kto nie je ako on. Sme skrátka spokojní, keď o Najvyššom súde nepočujeme a je tam ticho. Problémom však je, že tu máme úplne pokrivené mierky aj štandardy. František Mozner sa minulý rok stal predsedom Najvyššieho súdu napriek tomu, že je najväčší prokrastinátor,“ vraví Hanus.

Ako príklad pripomína prípad nástenkového tendra, v ktorom Moznerov senát dva roky neriešil dovolanie a čas naťahoval aj pri vypracovaní rozsudku.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj KlimentJe možné, že v prospech Dušana Kováčika rozhodol nezákonný senát

Martin HanusMarek Vagovič

Písať o zneužívaní v cirkvi nie je bulvár

V uplynulých týždňoch denník Postoj priniesol sériu článkov o sexuálnom zneužívaní v cirkvi. Zverejnili sme príbehy dvoch žien, ktoré opísali, ako sa stali obeťami duchovného a fyzického zneužívania zo strany rehoľného kňaza. Zároveň sme upozornili na zlyhania v prístupe cirkevných predstaviteľov k týmto prípadom a na to, ako na ne (ne)reagovali.

„Zlom je zlodej, ktorý kradne, nie tí, ktorí kričia ,chyťte zlodeja‘. V tomto kontexte je zlom páchateľ, u ktorého všetko nasvedčuje tomu, že sa dopustil veľmi ohavných vecí. Zlom je aj nekonanie zo strany kompetentných cirkevných autorít. Zlom rozhodne nie je to, že o tom my ako novinári píšeme, pretože práve toto je naša úloha,“ reaguje Imrich Gazda na obvinenia niektorých čitateľov, ktorí texty o zneužívaní v cirkvi označili za bulvárne praktiky.

„Keď sa stretneme s dôležitým prípadom, sme povinní ho riešiť, písať o ňom, hľadať v ňom pravdu a dať hlas ľuďom, ktorí sa jej domáhajú, no nemôžu sa jej domôcť. Keby sme takto nekonali, sprotivili by sme sa svojmu novinárskemu povolaniu. Bulvárom by bolo, keby sme priniesli iba príbehy týchto dvoch žien a zarámcovali ich do obrazu, že mladé ženy podľahli mladému kňazovi. My sme však priniesli ich komplexný a ťažký príbeh. Dopytovali sme sa, kde sa stala chyba, a kládli otázky tým, u ktorých máme dôvodné podozrenie, že nekonali tak, ako mali.“

Foto: Postoj/Adam Rábara

Gazda vysvetľuje, že v rámci série zverejnil denník Postoj tri rozsiahle rozhovory s odborníkmi. 

„Úlohou médií je šíriť prevenciu a vysvetľovať, aké sú znaky duchovnej manipulácie. Tá totiž môže viesť až k takému nešťastnému koncu, akým je sexuálne zneužívanie. Odborníci objasňujú, ako tomu predchádzať, ako sa tomu vyhnúť, a, nedajbože, keď sa to stane, ako ďalej postupovať, aby bola dosiahnutá spravodlivosť.“

Čo sme sa dozvedeli z kauzy zneužívaniaZlyhávame pri preberaní zodpovednosti a klerikalizmus je stále problém

Imrich GazdaPavol Rábara

Opísané prípady podľa Gazdu ukazujú, že ľudia v cirkevnom prostredí by mali byť viac všímaví a nemali by sa báť prevziať zodpovednosť. 

„Je šokujúce, že v jednom z tých dvoch prípadov dotyčný kňaz začal manipulovať pätnásťročným dievčaťom. V tomto zraniteľnom veku ho celé roky duchovne aj psychicky ovplyvňoval a dá sa povedať, že postupne zneužíval, až to dospelo k sexuálnemu ataku. Okolie tohto kňaza a dievčaťa pritom vnímalo, že čosi nie je v poriadku. Videli to predstavení tohto mladého rehoľníka, videli to jeho rehoľní spolubratia a videli to aj kamaráti či priatelia mladého dievčaťa. Každý nad tým nejakým spôsobom nadvihol obočie, ale nikto nekonal, nikto nezasiahol. Ak by dotyčné osoby boli prevzali zodpovednosť, ak by možno boli nabrali trochu odvahy a stopli to v správnej chvíli, nemuselo dôjsť k tomu najhoršiemu – k sexuálnemu útoku. Je to memento pre nás všetkých, ktorí sa pohybujeme v akomkoľvek prostredí, nielen cirkevnom.“