Správa amerického výboru Eurokomisia tlačila na sociálne siete, aby pred slovenskými voľbami cenzurovali aj konzervatívcov

Európska komisia posledných desať rokov cenzuruje politické prejavy na sociálnych sieťach, a to nielen v Európe, ale v konečnom dôsledku aj globálne. Tvrdí to nová správa súdneho výboru Snemovne reprezentantov USA, ktorý ovládajú republikáni. Slovenské parlamentné voľby v roku 2023 sú podľa nej ukážkovým príkladom tohto prístupu.

Správa tvrdí, že európski úradníci od roku 2020 uskutočnili viac ako 100 stretnutí, počas ktorých vyvíjali tlak na sociálne siete, aby prísnejšie filtrovali obsah. Správa sa pritom odvoláva na desiatky tisíc strán interných dokumentov technologických spoločností ako Meta, X alebo TikTok.

Správa tiež uvádza, že hoci sa v tejto veci najčastejšie hovorí o ilegálnom obsahu, „nenávistnom prejave“ či „dezinformáciách“, technologické spoločnosti cez tento nátlak obmedzovali aj príspevky zastávajúce legitímne názory týkajúce sa pandémie, masovej migrácie či transgenderizmu, a to aj na Slovensku.

Na pojednávaní v Snemovni reprezentantov, ktoré sa odohralo tento týždeň, vystúpil aj írsky komik, ktorý bol v roku 2025 na londýnskom letisku zadržaný políciou pre „transfóbne“ tweety, či fínska poslankyňa Päivi Räsänenová, ktorá čelí trestnému stíhaniu za biblické vyjadrenia, ktoré žalobca interpretoval ako urážku homosexuálov.

Sloboda slova v BritániiÍrskeho komika zatkli na londýnskom letisku pre príspevky o transgenderizme, skončil v nemocnici

Michal Lukáč

Slovenské voľby

Európska komisia podľa uvedenej správy zorganizovala stretnutia so zástupcami technologických gigantov pred voľbami vo Francúzsku (2024), Holandsku (2023 a 2025), Španielsku (2023), Poľsku (2023) či pred eurovoľbami v roku 2024.

V správe sú menovite spomenuté aj slovenské parlamentné voľby z roku 2023 (v dokumente od strany 101). Išlo o prvé voľby v Európe, odkedy do platnosti vstúpil európsky zákon o digitálnych službách (DSA).

Interná komunikácia medzi TikTokom a Európskou komisiou pritom podľa správy ukazuje, že Komisia vyvíjala tlak na to, aby táto sociálna sieť obmedzila šírenie niektorých konkrétnych názorov.

Už v júli 2023 Komisia zorganizovala stretnutie zástupcov platforiem so slovenským regulátorom, Radou pre mediálne služby. Ten sa počas prezentácie podľa interných dokumentov posťažoval na to, že slovenská verejnosť „má tendenciu veriť konšpiračným teóriám a falošným naratívom“, pričom sa odvolal na pandémiu a vojnu na Ukrajine.

Piateho septembra sa zástupcovia Komisie stretli so zástupcami viacerých platforiem a vyžadovali od nich odpoveď na otázku, „čo plánujú a aké opatrenia hodlajú zaviesť“ v súvislosti s blížiacimi sa slovenskými voľbami.

Následne 12. septembra, necelé tri týždne pred slovenskými voľbami, sa Komisia stretla so zástupcami TikToku a vyžadovala „technicky podrobné vysvetlenia týkajúce sa posúdenia rizík, opatrení na zmiernenie rizík a schopností presadzovať [jej] podmienky týkajúce sa týchto volieb“.

Iba dve pohlavia posúdené ako zakázaný prejav

Zaujímavé je, čo z interných dokumentov vyplynulo vo veci konkrétneho obsahu „nenávistných prejavov“, ktoré sa TikTok v reakcii na tento tlak rozhodol cenzurovať.

Pred slovenskými voľbami v roku 2023 vo svojich postupoch ako „ponižujúci prejav“ definoval napríklad tvrdenie, že existencia viac ako dvoch pohlaví je absurdná, či to, že je potrebné ochrániť slovenské školy pred „gender ideológiou“.

„Myslím, že LGBTI ideológia, gender ideológia, transgender ideológia sú veľkými hrozbami pre Slovensko, podobne ako korupcia,“ bol tiež príklad výroku, ktorý sa TikTok pred voľbami na nátlak Komisie rozhodol cenzurovať. Podobný výrok pred voľbami povedal šéf KDH Milan Majerský.

Majerský nazval LGBTI pliagouOspravedlňujem sa za nevhodné slová. Mal som na mysli ideológiu

Adam Takáč

Päť dní pred voľbami Komisia poslala TikToku list, v ktorom uvádza 63 „problematických“ slovenských účtov v rozsahu od 1 000 do 120 000 sledovateľov. Medzi týmito účtami sa nachádzali také, ktoré šírili pokútne informácie o vakcínach či Vladimirovi Putinovi, ale aj satirické stránky, ktoré sa TikTok rozhodol napriek odporúčaniu Komisie nezakázať.

Správa amerického výboru celkovo hodnotí prístup Komisie k voľbám na Slovensku ako „veľmi znepokojivý“. S ohľadom na požiadavku Komisie, aby sa cenzurovali tzv. nenávistné prejavy, TikTok podľa správy obmedzoval aj šírenie legitímnych konzervatívnych postojov (napríklad v otázkach transgenderizmu). Podobný scenár sa neskôr zopakoval vo voľbách vo viacerých európskych štátoch, dodáva správa.

Čistý nezmysel, reaguje Komisia

Podpredsedníčka Komisie Věra Jourová pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2024 takisto žiadala generálneho riaditeľa TikToku Shoua Chewa o diskusiu týkajúcu sa „príprav na voľby“.

Výbor, ktorého šéf Jim Jordan je blízky spojenec miliardára a vlastníka siete X Elona Muska, to považuje za „bezprecedentný vpád do amerického prejavu a politickej diskusie zo strany zahraničného aktéra“.

Správa sa takisto obáva niečoho, čo nazýva bruselským efektom. Ide o to, že platformy uprednostňujú jednotný súbor pravidiel pre celosvetový trh. Preto môže európska regulácia v konečnom dôsledku viesť k obmedzeniu obsahu po celom svete vrátane Spojených štátov, kde však prvý dodatok ústavy zaručuje širšiu slobodu slova, než je platná v iných štátoch sveta.

Nariadenie o digitálnych službách a Chat ControlEÚ to s kontrolou internetu myslí vážne. So slobodou prejavu a s právom na súkromie veľmi nie

Juraj Valach

Komisia na obvinenia reagovala stroho. Hovorca EÚ pre digitálne záležitosti Thomas Regnier obvinenia z cenzúry vo vyjadrení pre portál EUosberver odmietol. „O najnovších obvineniach z cenzúry: čistý nezmysel. Úplne nepodložené,“ povedal.

„O údajnom umlčiavaní politických hlasov: opäť čistý nezmysel,“ dodal Regnier. Zdôraznil, že sloboda informácií je jedným zo základných práv, ktoré chráni DSA.

Publikovanie správy bolo dobre načasované, dodáva portál EUobserver. V ten istý deň, ako výbor publikoval správu, francúzska polícia vykonala raziu v sídle spoločnosti X pre podozrenie z porušovania DSA. Proti tejto spoločnosti podala žalobu aj skupina nemeckých mimovládok, ktorá požaduje „transparentnejší online priestor, aby verejnosť vedela, čo sa tam deje, a aby sa zvýšila transparentnosť a pocit zodpovednosti za online diskusie“.