„Dnes sa ruská vláda pokúsila úplne zablokovať WhatsApp,“ napísal 12. februára na platforme X oficiálny účet WhatsAppu. Izolovať vyše 100 miliónov používateľov považuje firma za krok späť, preto plánuje „naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby ľudia nestratili pripojenie“.
„Rozhodnutie sme skutočne prijali a začali presadzovať,“ potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Príčinou má byť neochota WhatsAppu „dodržiavať literu ruského práva“.
Aj používatelia sociálnej siete Telegram si na začiatku februára začali všímať výpadky. Prihlásil sa k nim Roskomnadzor, štátny úrad pre kontrolu a cenzúru komunikačných prostriedkov. Informuje o tom portál Meduza.
Oficiálny dôvod je podľa Reuters podobný ako v prípade WhatsAppu. Telegram vraj „naďalej nedodržiava ruský zákon, nechráni osobné údaje a nemá žiadne účinné opatrenia na boj proti podvodom a využívaniu aplikácie na kriminálne a teroristické účely“.
Neoficiálnym (a pravdepodobne tým skutočným) dôvodom je podľa šéfa sociálnej siete Pavla Durova „snaha prinútiť občanov, aby prešli na štátom kontrolovanú aplikáciu vytvorenú na účely sledovania a politickej cenzúry“. S touto interpretáciou súhlasia aj predstavitelia WhatsAppu.
WhatsApp aj Telegram sú v Rusku veľmi obľúbené. Ale zároveň sú jednými z posledných veľkých platforiem na tomto území, nad ktorými Kremeľ nemá priamu kontrolu. Preto prišiel s vlastnou alternatívou Макс (Max), ktorú presadzuje na ich úkor.
Putinov režim však len pokračuje vo svojej dlhodobej stratégii prevzatia kontroly nad ruským internetom.
.jpg)
Max je produktom spoločnosti VK, ktorá sa volá podľa najpopulárnejšej sociálnej siete v týchto končinách, „ruského Facebooku“ VKontakte.
VKontakte vytvoril tím okolo Pavla Durova, ten však svoju pozíciu šéfa spoločnosti stratil v roku 2014, v tom čase predal aj svoj podiel. Durov tvrdí, že firmu ovládli Putinovi ľudia a že ho v podstate vytlačili, lebo vláde odmietal poskytovať osobné údaje svojich používateľov, napríklad Ukrajincov protestujúcich počas Euromajdanu.
Durov z Ruska odišiel, zakotvil v Dubaji a založil Telegram, ktorý sa za pár rokov rozšíril aj do ruskojazyčného priestoru. Len v Rusku ho podľa The Guardian každý deň používa 60 miliónov ľudí, čiže asi 40 percent populácie. Najobľúbenejší je medzi mladými ľuďmi, podľa dát za rok 2024 ho denne používa viac ako 80 percent Rusov vo veku od 12 do 24 rokov.
Vôbec neslúži len na súkromné posielanie správ. Veľké verejné skupiny fungujú ako fóra, na kanáloch (channels) zverejňujú informácie médiá, celebrity aj predstavitelia vlády, umožňujú akékoľvek služby, napríklad aj objednanie jedla. Je to plnohodnotná sociálna sieť a na jej služby sa spoliehajú aj ruské úrady.
„Je to však aj jediná platforma, ktorá ruským občanom umožňuje prístup k nezávislým zdrojom informácií. Ak si vezmeme médiá ako BBC alebo akýkoľvek iný neruský zdroj informácií, v Rusku sú dostupné iba prostredníctvom Telegramu vo forme telegramových kanálov,“ povedal Durov v podcaste u Lexa Friedmana.
Je pravda, že Kremeľ dlhodobo zvyšuje cenzúru. V roku 2024 napríklad zverejnil blacklist 81 európskych médií. Vedľa Le Monde či Politica sa ocitli napríklad Denník N a SME či Česká televize. Mala to byť odveta za rozhodnutie EÚ blokovať na svojom území tri ruské portály. V roku 2025 Roskomnadzor zablokoval 1,3 milióna webov.
Čo sa týka populárnych služieb, vláda postupuje opatrnejšie, aby príliš nerozhorčila obyvateľstvo, ale z dlhodobého hľadiska sa jej stratégia nedá nazvať inak než prevzatie totálnej kontroly.

V roku 2022 po invázii na Ukrajinu ruské úrady zabránili prístupu k Facebooku a X. Ale Facebook mal vtedy v Rusku len necelých desať miliónov každodenných používateľov, bývalý Twitter 2,6 milióna. Štátom kontrolované VKontakte zhruba 50 miliónov. (Telegram, hoci sa ho zákaz priamo netýkal, si za 20 dní polepšil z 31 na 45 miliónov.)
Ako minulý rok písal Roland Bathon pre IPS, s YouTubom to bolo trochu zložitejšie, pretože v roku 2022 táto platforma ruskému trhu úplne dominovala. Domáci rivali RuTube a VK Video sa s ňou nemohli rovnať, ani čo sa týka technologickej vyspelosti. Po tom, čo do nich vláda naliala peniaze, sa zlepšili. Aj obľúbení youtuberi dostali atraktívne odmeny za migráciu do ruských alternatív.
Keďže YouTube dlhodobo blokoval kanály blízke Kremľu, Google (vlastník videoplatformy) v roku 2024 dostal od Ruska pokutu v hodnote 20 kvintiliárd dolárov. Samozrejme, bez nádeje na splatenie, keďže toto číslo vysoko presahuje ročné globálne HDP, ktoré sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni odhadom okolo 100 biliónov dolárov (rozdiel medzi kvintiliardou a biliónom je 21 núl).
V tom čase miestni poskytovatelia internetu spomaľovali pripojenie na YouTube v niektorých prípadoch na takmer nepoužiteľnú rýchlosť (128 kbps, čo stačí len na rozlíšenie 240p). Každý, kto na stránke šíril nežiaduce politické názory, získal označenie „zahraničný agent“ a stratil možnosť dostávať príjmy z reklamy.
V máji 2025 podľa Bathona prišiel „nevyhnutný úspech“. RuTube aj VK Video predbehli YouTube, čo sa týka dennej premávky. Niet sa čomu diviť, platforma Googlu je pod ruským tlakom objektívne horšia. Používatelia potrebujú na plnohodnotné využívanie VPN alebo proxy (čo je v Rusku čoraz ťažšie), tvorcovia potrebujú autocenzúru, ak nechcú prísť o príjmy z reklám.
Bathon predvídal, že keď už ochromený YouTube leží na zemi, nechajú ho chvíľu krvácať, až kým nepríde rana z milosti. Čo sa napokon aj stalo.

Foto: Unsplash/Christian Wiediger
Čosi podobné sa dnes deje so zvyškom zahraničných platforiem. Telegramu na začiatku dominovali ruskí opozičníci. Ruská vláda sa ho v roku 2018 pokúsila zablokovať, čo sa jej však nepodarilo (dôvody neúspechu sú vysvetlené napríklad v The Verge). Po neúspechu začala platformu využívať na vlastné účely. Účty si založili štátne úrady aj spriatelené médiá. S inváziou na Ukrajinu prišla invázia proruských „Z-blogerov“ na Telegram.
Ale kritici vlády na sieti zostali a aj vojnoví blogeri sa občas odtrhli z reťaze.
Spoločnosť VK sa teda už skôr snažila prísť s alternatívou, ale márne, jeho VK Messenger Telegramu nemohol konkurovať. A to už vôbec nehovoríme o WhatsAppe, svetovo najpopulárnejšej četovacej platforme, ktorú používajú viac ako dve tretiny Ruska.
Hoci obe aplikácie nie sú úplne bezpečné (zvlášť WhatsApp má dlhú históriu rôznych zraniteľností a Telegramu chýba predvolené koncové šifrovanie), sú to súkromné firmy s riaditeľstvami v iných krajinách, takže Moskva ich nemá pod palcom.
Šéf Ministerstva digitálnych technológií Maksut Šadajev preto upozornil, že väčšina Rusov používa zahraničné platformy. Za vzor dal krajiny s vlastným národným messengerom, ktorý dominuje ich trhu.
A tak v lete 2025, krátko po tom, ako VK začala vypúšťať novú aplikáciu Max na verejnosť, Roskomnadzor začal spomaľovať hovory z WhatsAppu aj Telegramu. Pozorovatelia to považovali za predzvesť agresívnejšieho blokovania, ktoré prišlo teraz.
Ruská vláda taktiež oznámila, že nový messenger musí byť od 1. septembra predinštalovaný na všetkých nových zariadeniach. Ale to nebol jediný spôsob, ktorým začali Max pretláčať.

Podľa The Moscow Times sa už od augusta milého roku objavovali vo veľkých mestách plagáty propagujúce Max a moskovský úrad pre bývanie a komunálne služby „nariadil, aby všetky čety týkajúce sa budov a susedstiev prešli z WhatsAppu a Telegramu na nový messenger“. Podobne majú postupovať aj ďalšie štátne inštitúcie, napríklad univerzity.
Portál Slobodná Európa dokonca píše o chlapcovi, ktorý sa nedostal na školský výlet, pretože jeho matka neudelila súhlas cez Max. „Ak sa vám to nepáči, prejdite na inú školu. Na komunikáciu s rodičmi nepoužívam iné platformy, taký je školský poriadok,“ bola údajne odpoveď učiteľa.
Max láka na svoje stránky populárnych influencerov a odporúča im, nech publiku pripomínajú, že obľúbené účty môžu sledovať aj na novej platforme.
Podľa serveru PCMag má odhadom už 55 miliónov používateľov, čiže viac ako tretinu Ruska.
Na svojich stránkach sa Max predstavuje ako moderný messenger, ktorý popri volaní a písaní správ umožňuje odoberať obľúbených autorov cez kanály. Súkromný kanál si podľa portálu Meduza môže založiť ktokoľvek, ale verejný len odobrený bloger.
Max je v zásade viac kontrolovaná kópia Telegramu či WhatsAppu. Príznačné je, že platforma nemá možnosť koncového šifrovania (E2E), ktoré by jej prevádzkovateľovi zabránilo sledovať obsah posielaných správ.
Ale ponúka aj čosi naviac – overovanie veku či dopĺňanie osobných informácií pre iné služby, podpisovanie dokumentov online. V podstate digitálna peňaženka.
Kritici o Maxe preto hovoria ako o „superapke“, ktorú Moskva odkukala od Pekingu: čínsky WeChat umožňuje posielanie správ, (video)hovory, hry, online platby, čosi ako telegramové kanály, pričom oficiálne účty môžu poskytovať služby ako objednanie sa do nemocnice. Skrátka aplikácia na všetko.
Z pohľadu používateľa to zjednodušuje používanie digitálnych služieb, z pohľadu vlády zase kontrolu disidentského obsahu a dohľad nad občanmi, keďže väčšina ich online aktivity preteká jedným lievikom.

Podľa serveru TechRadar Roskomnadzor na súčasné blokovanie používa národný DNS (Domain Name System). Zjednodušene je to čosi ako zlaté stránky pre internet, spája IP adresu (napr. 104.26.3.213) s názvom domény (napr. postoj.sk). Ruský cenzor pravdepodobne vymazal názvy domén WhatsAppu a YouTubu zo svojho DNS, takže z ruského územia by sa k nim už nemalo dať pripojiť.
Možnosťou je používať VPN, cez ktorú sa používateľ pripojí k serveru mimo svojej krajiny, a ten server zas k požadovanej službe. Ale aj proti tejto technológii Kremeľ rozbehol ťaženie a jej používanie je čoraz ťažšie.
V júli 2024 z ruského Apple App Store zmizlo 25 VPN aplikácií. Podľa portálu Svoboda „blokovanie materiálov súvisiacich s VPN vzrástlo za rok (2025) o 1235 percent (v absolútnych číslach až na 93-tisíc prípadov)“. Ako povedal pre TechRadar zakladateľ ruskej Amnezia VPN Mazaj Banzajev, v Rusku „v súčasnosti fungujú iba tie protokoly VPN, ktoré sa maskujú ako iné sieťové protokoly“.
Telegram síce ruská vláda obmedzuje tiež, ale mäkšie, napríklad spomaľovaním. Používať sa zatiaľ do určitej miery dá. Portál Meduza informuje:
„Podľa prieskumu na kanáli Meduza v aplikácii Telegram najmenej 21 percent respondentov v Rusku uviedlo, že malo problémy s používaním aplikácie Telegram, zatiaľ čo 38 percent neuviedlo žiadne zmeny. Ďalších 23 percent hlásilo, že používa VPN a nové obmedzenia sa ich nedotkli. Na prieskum odpovedalo viac ako 35 000 ľudí. Keďže sa však uskutočnil priamo v aplikácii Telegram, nebolo možné zistiť, koľko používateľov nemá prístup k tejto službe.“
Telegram ešte stále vo veľkom používa Putinova vláda, jej úrady a spriatelené médiá či influenceri, dokonca aj ruské jednotky na ukrajinskom fronte.
Zdroj blízky Kremľu pre Meduzu povedal, že úrady zatiaľ len testujú „širšie mechanizmy blokovania, ktoré by sa dali aplikovať na všetko“ podľa vzoru iránskej cenzúry. Iný zdroj uviedol, že plošné blokovanie Telegramu by prinieslo spoločenské napätie.
Podľa BBC tak zatiaľ nehrozí úplný ban. Aspoň do septembrových volieb do dumy alebo pokým sa dostatočný počet používateľov nepresunie na Max.