Ide výlučne o islam Znepokojuje ma, ako ľahkovážne reagujú niektorí slovenskí kresťania na plán ombudsmana Dobrovodského

Ombudsman chce dosiahnuť zníženie vysokého 50-tisícového kvóra potrebného na registráciu náboženských komunít. A podobne som nezachytil ani „taškentský deal“ vášho kedysi protimigračného premiéra Roberta Fica, ktorý pred rokom úplne oficiálne vyhlásil ochotu prijať do 150 000 gastarbeitrov z krajín ako Uzbekistan.

Obe témy mi boli cudzie, ale potom som sa ocitol uprostred vášnivej debaty medzi slovenskými kresťanmi.

Medzi najlepšími kresťanmi, akých máte: sčítanými, svedomitými, žijúcimi sviatostný život v lone svojej cirkvi.

Ako to už býva, zazneli v debate rozumnejšie a zemitejšie argumenty, než by zazneli v prípadnej diskusii medzi kresťanmi v mojom Rakúsku.

Aj tak ma znepokojuje, že približne polovica diskutérov popierala, zosmiešňovala alebo zľahčovala možný islamský rozmer Dobrovodského žaloby na Ústavnom súde.

Viackrát zaznelo tvrdenie, že o islam tu vôbec nejde, na to je počet moslimov na Slovensku príliš zanedbateľný.

Počul som, že kebab nám chutí, ale islam tu nechceme. No a všetci vedeli rozprávať o svojich balkánskych zmrzlinároch, bez ktorých – to teraz dodávam ja – by slovenský národ bol odkázaný na nekresťansky predraženú „remeselnú“ zmrzlinu od lakomých slovenských hipsterov.

Islam v Rakúsku explodoval na približne deväť percent obyvateľstva.

Táto ľahkovážnosť, ktorá naplno korešponduje s veľkodušným postojom Svätej stolice voči islamu, znela v mojich ušiach ako ozvena z inej doby.

Sám som kedysi viedol podobné reči.

V starom Rakúsku, pred tromi-štyrmi desaťročiami.

Keď som sa narodil, podiel moslimov v rakúskej populácii bol 0,3 percenta. Keď som išiel do Viedne študovať, boli ich dve percentá.

O dajakom islamizme som vtedy len čítal v novinách. Začalo sa to šíriť ďaleko od nás, najmä na Blízkom východe. Išlo to pomaly, internet ešte nebol.

Ako mnohí, aj ja som hovorieval: Nepanikárte, u nás máme najmä Bosniakov, tí vôbec nepraktizujú islam.

Nuž, naši Bosniaci z mladej generácie sú dnes už trošku iní, islam v Rakúsku explodoval na približne deväť percent obyvateľstva, islam je najviac rozšírené vierovyznanie vo viedenských školách a práve predvčerom bol odsúdený 24-ročný sýrsky azylant Ahmad, ktorý komentoval svoj útok vo Villachu slovami, že by „zabil znova“.

V našej dedinskej škole máme jedného bosniackeho žiaka. Jeho babka je tuho fajčiaca „Juhoška“, no jeho mama je zahalená ortodoxná moslimka a chlapec terorizuje celú triedu.

Aby nedošlo k nedorozumeniu: málokto zbožňuje vašich zmrzlinárov, cukrárov a pekárov balkánskeho pôvodu tak ako ja. Som ich nadšený zákazník, u jedného som desať rokov raňajkovával.

Práve preto vám musím položiť nepríjemnú otázku: čo vlastne odlišuje synov vašich balkánskych zmrzlinárov od synov balkánskych moslimov u nás?

Kým mnohí z vašich zmrzlinárov sú Albánci zo Severného Macedónska, aj môj vtedy 20-ročný spoluobčan Kujtim, ktorý na Dušičky 2020 spáchal krviprelievanie v centre Viedne, a môj vtedy 19-ročný krajan Beran, ktorého včera odsúdili na 15 rokov väzenia za plánovanie masakra na viedenskom koncerte speváčky Taylor Swift, sú macedónski Albánci.

Aj rodičia Kujtima a Berana boli vlažní moslimovia.

Čo ich teda odlišuje?

Asi najmä to, že pre neexistenciu ucelených moslimských komunít na Slovensku je u vás stále o niečo nižšia pravdepodobnosť, že sa mladí dostanú pod vplyv islamistických kazateľov alebo „zlých kamarátov“.

Je pochopiteľné, prečo si Fico vytypoval Uzbekov.

Vysvetľujem si ľahkovážnosť časti vašich kresťanov tým, že sa príliš spoliehate na ekonomický neúspech Slovenska.

Jeden skvelý katolík mi povedal: „Aj keby títo Uzbeci prišli k nám, po čase by sa presťahovali do Viedne a potom je to už váš problém.“

V danej situácii je to síce pravdepodobné, no podľa mňa podceňujete, ako málo stačí na to, aby sa krajina v tomto turbulentnom svete stala príťažlivou pre migrantov.

V marci som navštívil krajinu, pri ktorej by som neprotirečil, keby ju niekto nazval shithole country. Somaliland je chudobný a uznáva ho iba jeden členský štát OSN, ale dokonca aj tam pracujú desiatky tisíc pracovných migrantov z rôznych afrických krajín.

Čuduj sa svete, v jednom hoteli mi varil kuchár z Kamerunu.

Krajín, v ktorých panuje ešte väčšia chudoba alebo hrozí ešte väčšie nebezpečenstvo pre život ako doma, je vo svete neúrekom.

A v tejto celosvetovej lotérii šťastia padla voľba vášho premiéra po strate inštinktov na Uzbekistan.

Je pochopiteľné, prečo si Fico vytypoval Uzbekov: je to jedna z posledných neafrických krajín s pomerne vysokou pôrodnosťou a ukrajinskí a kazašskí autobusári, ktorí už dlhšie robia pre bratislavskú MHD, sa dohovoria s Uzbekmi v ruštine.

Bol som dvakrát v Uzbekistane, navštívil som sídlisko pre uzbeckých gastarbeitrov na predmestí Moskvy a môžem v tomto kontexte iba parafrázovať gazdu slovenskej pravice vo výsluhe.

Vám musí j...ť, chalani, vám musí j...ť.

Vďaka svojej malej ekonomike ste vlastne v privilegovanej situácii.

To 40-poschodové podmoskovské sídlisko je také dystopicky bezútešné, že tam chceš buď vyskočiť z okna, alebo odpáliť bombu. Samotný Uzbekistan je síce „liberálnejší“ ako južný sused Afganský islamský emirát, no zároveň oveľa islamskejší ako severný sused Kazachstan.

Uzbekistan určite nie je najhoršou krajinou moslimského sveta, pre cestovateľa je to príjemná a zázračne lacná krajina, ale frontová línia boja s islamizmom jednoznačne prechádza aj najľudnatejšou krajinou Strednej Ázie.

Uzbecký zápis do Guinnessovej knihy za terorizmus v mene Alaha je celkom slušný: Uzbek zabil v nočnom klube v Istanbule 39 ľudí, Uzbek kamiónom zabil na pešej zóne Štokholmu päť ľudí, Uzbek pickupom zabil v New Yorku ôsmich ľudí a Uzbek zabil v petrohradskom metre 16 ľudí.

Ak len zlomok pozvaných Uzbekov prijme Ficovu pozvánku a ak si vaši noví hostia aspoň spočiatku udržia vysokú uzbeckú pôrodnosť, islam by mohol v nie príliš vzdialenej budúcnosti splniť požiadavky na štátnu registráciu.

So zníženým kvórom alebo aj bez zníženia.

Netvrdím, že to je najpravdepodobnejší scenár, ale v tomto prípade vám prajem veľa šťastia.

Najprv sa asi dlho neudeje nič.

A potom dúfajme, že synovia uzbeckých autobusárov pri hľadaní svojej skutočnej identity vo vákuu medzi kultúrami neobjavia najnásilnejšiu formu islamu.

Ficov taškentský deal nie je zvláštny len tým, že zbytočne nahráva na smeč slovenským nacionalistom – Boris Kollár a Milan Mazurek, samozrejme, ihneď natočili ukričané videjká.

Zbytočné je aj zameranie sa na Strednú Áziu: ako malá ekonomika, ktorá potrebuje na svetové pomery iba maličký počet zahraničných pracovníkov, ste vlastne v privilegovanej situácii, že ich môžete zohnať, kde len chcete.

Pokiaľ ide o pracovné sily mimo EÚ, môžete si suverénne nastaviť pravidlá tak, aby vyhovovali vášmu trhu, vašej kultúre a vášmu náboženskému zloženiu.

Môžete verbovať nasrdených kresťanov zo zbankrotovanej socialistickej Venezuely, milučké usmiate kresťanky zo slnečných Filipín alebo aj ateistov a budhistky z Vietnamu, s ktorým máte bezproblémovú migračnú históriu siahajúcu dve generácie.

Nič proti Uzbekom, ale načo treba hazardovať?

Načo si do krajiny púšťať stúpencov jediného náboženstva, ktoré robí problémy všade na svete?

Odporúčam vám, aby ste o tom začali diskutovať s predstihom, kým nie je neskoro.

To je moja skromná rada z blízkeho zahraničia.

Priznávam, že sledujem v tom aj osobný záujem: bol by som veľmi rád, ak by ste si vedeli zachovať sekulárno-kresťanský charakter svojej krajiny.

Aby som mal kam ujsť, keď útlak v kalifáte sa stane neznesiteľným.

Čo sa týka štátnej registrácie islamu, tá v Rakúsku už dávno nie je témou.

Habsburská monarchia prijala v roku 1912 Islamgesetz, „islamský zákon“. Rakúsko-Uhorsko tým uznalo islam hanáfijského obradu a zaručilo moslimom sebaurčenie. Odvtedy slúžili v našej armáde imámi.

My v tomto smere už nemáme čo riešiť, no vy ste aj tu v privilegovanom postavení: máte svoju históriu ešte len pred sebou a môžete si nastaviť pravidlá – v rámci európskeho ľudskoprávneho poriadku –, ako chcete.

Čisto technicky vzaté, je určite nespravodlivé, že menšie sekty získali v minulosti štátnu registráciu, kým „nové subjekty“ s kvórom menej ako 50-tisíc členov fakticky nemajú na to šancu.

Tú šancu má strednodobo len islam, ktorý by registráciou získal nárok na to, aby Slovenská republika platila učiteľov islamského náboženstva v školách.

Musíte však mať na zreteli, že islam nie je len náboženstvom, no paralelne úzko s islamom prepojenou ideológiou.

Dobyvačná, vražedná a totalitná ideológia.

Náboženstvo musí byť registrované, keď splní podmienky, ale nepriateľská ideológia môže byť zakázaná.

Odporúčam vám, aby ste o tom začali diskutovať s predstihom, kým nie je neskoro.

Predpokladám, že nevídaný revolučný zákon, ktorý by rozlišoval medzi legálnym islamom a nelegálnym islamizmom, je momentálne nepriechodný: váš premiér je prouzbecký a váš nádejný premiér konformista.

Preto bude jednoduchšie nateraz nespraviť nič.

Nechať kvórum na 50-tisíc.

A moslimov nevpustiť.