Dvojaký kilometer V Štrasburgu sa stavia mešita za 25 miliónov eur. Pritom v moslimských krajinách sa často nepovolia ani malé kostoly

Vo francúzskom Štrasburgu sa stavia najväčšia mešita v Európe.

Projekt v hodnote 25 miliónov eur je z väčšej časti financovaný organizáciou Islamische Gemeinschaft Mili Görüş (IGMG), islamskou organizáciou, ktorá spravuje 518 mešít a 2330 pobočiek po celej Európe, ako aj v Austrálii a Kanade.

V roku 2025 francúzska europoslankyňa Marion Maréchal uviedla, že táto organizácia bola obvinená z „propagovania separatistického islamu v štýle Moslimského bratstva“:

„Táto radikálna organizácia je využívaná režimom [tureckého prezidenta] Erdoğana na udržanie kontroly nad tureckými imigrantskými komunitami tu v našej krajine.“

Maréchal dodala, že francúzski a európski politici, či už z ľavice, alebo z pravice,

„rozvinuli pred islamskými komunitami červený koberec v podobe dotácií, stavebných povolení, pôžičiek a pozemkov – všetko s cieľom získať si ich hlasy vo voľbách. Tento kompromis, otvorene prijímaný na ľavici a na pravici niekedy skrytý, sa odohráva na úkor našej bezpečnosti, našej identity, sekularizmu, národnej súdržnosti a, samozrejme, boja proti islamizmu“.

Týmto veľkým projektom v Štrasburgu je mešita Eyyub Sultan (tiež označovaná ako Veľká mešita v Štrasburgu). Práce na nej sa začali v roku 2017. Stavia ju spomínaná nemecká organizácia IGMG, ktorá je údajne financovaná z prostriedkov Turecka a Kataru.

Mešita Eyyub Sultan nie je jedinou mešitou postavenou a spravovanou na Západe s pomocou zahraničného financovania. Turecká vláda, ale aj Katar a Irán majú za cieľ stavať mešity po celom Západe, aby šírili islam. Medzitým prísne prenasledujú svojich vlastných kresťanských občanov.

900 až 1000 mešít v Nemecku spravovaných Turkami

Turecko, ktorého súčasná vláda podporuje Moslimské bratstvo, sa aktívne podieľa na výstavbe mešít v USA, Európe, Južnej Amerike, Ázii, Afrike a ďalších regiónoch. Turecká vláda vynakladá stovky miliónov dolárov na výstavbu mešít v rámci dlhodobého úsilia o globálnu propagáciu islamu.

Turecká štátna Prezidentská rada pre náboženské záležitosti, známa ako Diyanet, sa spojila s Tureckou nadáciou pre náboženské záležitosti (TDV) s cieľom stavať mešity, ako aj islamské vzdelávacie a kultúrne centrá po celom svete – v krajinách ako USA, Rusko, Nemecko, Švédsko, Anglicko, Venezuela a Japonsko.

V roku 2016 napríklad turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v americkom štáte Maryland otvoril gigantickú mešitu v osmanskom štýle. V roku 2018 slávnostne otvoril Kolínsku centrálnu mešitu v Nemecku. Po ôsmich rokoch stavebných prác ju postavila Turecko-islamská únia pre náboženské záležitosti (DITIB).

DITIB prevádzkuje približne 900 až 1 000 mešít len v Nemecku, čo z nej robí najväčšiu zastrešujúcu organizáciu pre mešity v krajine. Tieto mešity sú prepojené s Diyanetom, ktorý do mešít patriacich pod DITIB poskytuje imámov.

Ide výlučne o islamZnepokojuje ma, ako ľahkovážne reagujú niektorí slovenskí kresťania na plán ombudsmana Dobrovodského

Martin Leidenfrost

Na domácej pôde však Turecko často znesväcuje alebo poškodzuje starobylé kostoly. Najväčšiu katedrálu sveta dokonca premenilo na mešitu, keď prezident Erdoğan v roku 2020 nariadil premenu takmer 1 500 rokov starého kresťanského kostola z byzantskej éry – Hagia Sofia – späť na mešitu po tom, čo súd zrušil prezidentský dekrét z roku 1934, ktorým bol tento objekt premenený na múzeum.

V interiéri chrámu Hagia Sofia sú umiestnené dve zelené osmanské vlajky, ktoré reprezentujú osmanské vojenské výboje. Tri biele polmesiace na nich symbolizujú osmanskú okupáciu Európy, Ázie a Afriky.

Turecko v roku 2020 formálne premenilo na mešitu ďalší grécky kostol z byzantskej éry, Kostol Svätého Spasiteľa v Chore (v turečtine známy ako Kariye). Stalo sa tak krátko po premene Hagie Sofie.

Mnohé historické kostoly v Turecku boli premenené na hospodárske budovy, sklady alebo stodoly, používajú sa na rúhavé účely alebo sa rozpadajú. Pre zanedbanie, nedostatočnú ochranu a vandalizmus sa stav týchto kostolov zhoršuje. Mnohé boli zničené alebo poškodené lovcami pokladov.

Významným prekážkam pri zriaďovaní bohoslužobných miest čelia v Turecku aj protestantské cirkvi, keďže nie sú oficiálne uznané vládou. Mnohé protestantské cirkvi pôsobia v neuznaných, prenajatých priestoroch, čo vedie k hrozbám zatvorenia, sledovaniu a právnym problémom. Mnoho zahraničných pastorov a členov cirkví bolo z Turecka deportovaných a bol im zamietnutý opätovný vstup do krajiny z dôvodu, že predstavujú „ohrozenie národnej bezpečnosti“.

71 miliónov z Kataru na európsky islam

Prostredníctvom organizácií ako Qatar Charity a Qatar Foundation aktívne financuje výstavbu mešít a islamských centier v západných krajinách, najmä v Európe, aj Katar. Podľa oficiálnej webovej stránky Qatar Charity, mimovládnej organizácie financovanej katarskou kráľovskou rodinou:

„Pokiaľ ide o výstavbu mešít, organizácia Qatar Charity dosiahla v tejto oblasti významné míľniky. Začali sme s výstavbou celkovo 9 063 mešít po celom svete, z ktorých 7 896 bolo odovzdaných do užívania. Vyzývame všetkých našich moslimských bratov, aby výstavbu zostávajúcich mešít pomohli dokončiť... Prispejte teraz a šírte pravé slovo islamu.“

Podľa dokumentov Qatar Papers z roku 2019, ktoré zverejnili francúzski novinári Christian Chesnot a Georges Malbrunot, organizácia Qatar Charity finančne podporila 140 projektov mešít a islamských centier v Európe v hodnote 71 miliónov eur. Najviac projektov (50) bolo v Taliansku. Obaja autori čerpali informácie z interných dokumentov, ktoré unikli z organizácie Qatar Charity.

„Katar je dnes hlavným sponzorom islamu v Európe,“ povedal Malbrunot v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RTS v roku 2019. Uviedol, že Katar to robí prostredníctvom siete kontaktov blízkych Moslimskému bratstvu.

V samotnom Katare však voči kresťanom platí úplne odlišná politika. Islam je tu štátnym náboženstvom a politiku i kultúru krajiny určuje šaría. Katarská vláda považuje kresťanstvo za cudzí vplyv. V Katare je odchod od islamu (apostáza) zo zákona považovaný za trestný čin, za ktorý hrozí trest smrti. Preto je misijná činnosť medzi moslimami a distribúcia Biblií prísne zakázaná. Tieto priestupky môžu viesť k prísnym trestom vrátane trestného stíhania a vyhostenia.

Jediným miestom v krajine, kde sa kresťanskí migranti môžu legálne zhromažďovať na bohoslužby, je prísne strážený „náboženský komplex“ neďaleko hlavného mesta Dauha. Kresťanské bohoslužby sú obmedzené na túto konkrétnu, neverejnú, vládou určenú oblasť nazývanú Mesaimeer Religious Complex. Verejné zobrazovanie kresťanských symbolov (ako sú kríže alebo veže) je zakázané a kostoly mimo tohto určeného komplexu stáť nemôžu.

„Mäkká sila“ Iránu

Podobne ako Turecko a Katar aj Irán využíva sieť mešít, kultúrnych centier a islamských inštitúcií v západných krajinách na šírenie „mäkkej sily“ a udržiavanie ideologického vplyvu medzi šiitskou diaspórou. Tieto inštitúcie často slúžia ako centrá na podporu ideológie iránskeho režimu.

Podľa novej správy Národnej únie za demokraciu v Iráne (NUFDI) Teherán strávil desaťročia budovaním toho, čo opisuje ako trvalú, inštitucionálnu štruktúru vplyvu v Spojených štátoch – štruktúru postavenú na nehnuteľnostiach, školách, mešitách, duchovných kanáloch, programoch pre mládež, neziskových organizáciách a komunitných ekosystémoch, navrhnutú tak, aby prežila vlády, cykly sankcií a mediálnu kontrolu.

Štúdia BKA ako časovaná bombaAž 45,1 percenta moslimov vo veku do 40 rokov žijúcich v Nemecku sú otvorení alebo skrytí islamisti

Martin Leidenfrost

Inštitút pre štúdie národnej bezpečnosti (INSS) vydal 6. marca 2026 správu s názvom Od Austrálie po Ameriku: Uctenie si Chámeneího v západných mešitách ako súčasť iránskej siete vplyvu. Podľa správy si mnohé mešity a šiitské centrá v západných krajinách, ako sú Anglicko, Nemecko a USA, pripomenuli smrť ajatolláha Alího Chámeneího, druhého najvyššieho vodcu Iránskej islamskej republiky:

Spomienkové slávnosti venované Chámeneímu v rôznych mešitách na Západe ilustrujú hĺbku väzieb medzi časťami šiitskej diaspóry a iránskym režimom. Aj keď je regionálne postavenie Iránu terčom útokov a je spochybňované, islamské inštitúcie v diaspóre naďalej slúžia ako priestor na zachovanie jeho ideologickej legitimity. Svedčí to o mäkkej sile Iránu na Západe – o sieti náboženského vplyvu, ktorá pomáha režimu udržať si vplyv aj v krízových časoch.

V domácom prostredí však Iránska islamská republika prenasleduje svojich kresťanských občanov. Prechod z islamu na kresťanstvo sa podľa šaríe považuje za odpadlíctvo a trestá sa smrťou.

Konvertiti sú často obviňovaní z moharebeh (nepriateľstva voči Bohu) alebo fisad fil-arz (pozemskej korupcie), čo sú v oboch prípadoch trestné činy, za ktoré hrozí trest smrti, keďže sú obviňovaní z konania proti národnej bezpečnosti. Okrem toho je v Iráne nezákonná distribúcia Biblií a považuje sa za trestnú činnosť, najmä pokiaľ ide o Písmo v perzštine.

Islamský režim vníma šírenie kresťanstva ako hrozbu pre islam, čo vedie k prísnym obmedzeniam, konfiškácii kresťanských materiálov a potenciálnemu uväzneniu zúčastnených osôb. Konvertiti čelia aj obrovskému tlaku vrátane straty zamestnania, sledovania a razie v domácich cirkvách.

Na svete neexistuje ani jedna krajina s moslimskou väčšinou, kde by sa moslimovia mohli obrátiť na kresťanstvo a naďalej žiť slobodne a bezpečne. Kresťanskí konvertiti čelia riziku diskriminácie, zatknutia, prenasledovania, sexuálneho či fyzického násilia, sledovania zo strany úradov a dokonca aj smrti.

Moslimské vlády systematicky obmedzujú kresťanské bohoslužby a distribúciu Biblií či dokonca vyhosťujú kresťanských migrantov alebo pastorov, ktorí obracajú moslimov na kresťanstvo. Tie isté vlády, ktoré prenasledujú svojich kresťanských a bývalých moslimských občanov, postavili v západných krajinách tisíce mešít a islamských centier – niekedy dokonca s finančnou podporou EÚ. Zdá sa, že islam je odhodlaný dobyť svet a Západ sa mu v tom poddáva.

Pôvodný text: Muslim Countries Build Mosques in the West While Persecuting Christians at Home. Uverejnené v spolupráci s European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.