Vražda Henryho Nowaka Videozáznam, ktorý sme nikdy nemali vidieť

V poslednom čase som sa pomerne podrobne venoval prípadu Henryho Nowaka. Vraždy sa, žiaľ, v dnešnej dobe stávajú na dennom poriadku. Skutočnou tragédiou Nowakovej smrti však nie je len bezcitná ľahostajnosť zúčastnených, ale to, čo táto reakcia vypovedá o Británii, jej vládnucej triede a o tom, ako hlboko sme ako národ klesli.

Spolu s nespočetnými ďalšími ľuďmi som požadoval zverejnenie záznamov z policajných kamier z noci, keď bol Henry Nowak zavraždený. Nehovorím to ľahkovážne. Nie je to absolútne nič, na čo by som sa rád pozeral.

A predsa je kritika, ktorú som (a nepochybne aj iní) dostal za to, že som požadoval tieto zábery, veľmi výpovedná. Možno sme „morbídni“ a „rasisti“, „bez rešpektu k rodine“ (rodina, mimochodom, dala súhlas), hoci táto pobúrená reakcia výrazne chýbala, keď sa smrť Georgea Floyda vysielala v priamom prenose od začiatku do konca. Že by ste boli skutočne morbídni len vtedy, keď sa zábery vraždy nedajú speňažiť?

To, že polícia v Hampshire napokon podľahla tlaku verejnosti a záznam zverejnila (alebo dostala pokyn tak urobiť), je akési víťazstvo. Stojí však za zmienku, že záznam je neúplný. V médiách sa momentálne šíri prvých päť minút po príchode polície z Hampshiru na miesto činu. Končí sa v momente, keď si policajti uvedomia, že Nowakove zrenice nereagujú na svetlo baterky.

Toto selektívne zverejnenie samo osebe vyvoláva nepríjemné otázky: čo presne bolo vynechané (pravdepodobne poskytovanie resuscitácie) a prečo?

Okrem polície v Hampshire sme konečne dostali aj vyhlásenie od nášho pompézneho pedagóga v úlohe premiéra, ktorý zvyčajne trpí menšou trémou, keď káže. Keď do diskusie vstúpil predseda snemovne Lindsay Hoyle, Starmer vytiahol ten najvšeobecnejší tweet, aký dokázal vymyslieť, a nenaznačil nič konkrétnejšie než „hrôzu zločinov spáchaných nožom“. To, že bol k tomu premiér donútený, je hanba; to, že toto bolo to najlepšie, čo dokázal vymyslieť, je odporné:

„Je to strašný, šokujúci prípad. Henryho blízki prešli traumou dlhého súdneho procesu a museli znášať, ako Henryho vrah vymýšľal odporné tvrdenia o ich synovi, ktorý bol láskavý, milý a hlboko milovaný.

Je správne, že IOPC vyšetruje reakciu polície na túto bezdôvodnú vraždu. A musíme ukončiť tento kolobeh tragédií tým, že sa vyrovnáme s hrôzou zločinov spáchaných nožom. Henryho rodina, priatelia, jeho univerzita a mesto Southampton budú naďalej pociťovať jeho stratu a naše myšlienky budú vždy s nimi.“

Samotné zábery sa pozerajú takmer neznesiteľne. Nowakove posledné chvíle zachytávajú v desivej jasnosti. Leží nehybne na zemi a opakuje prosbu: „Bodol ma… Nemôžem dýchať.“ Vety typu „Nemôžem dýchať“ vyslovil asi deväťkrát. Policajt však reaguje s hrozným pohŕdaním: „Bol si bodnutý? Kde?… To si nemyslím, kámo.“

Vražda Henryho Nowaka v Southamptone odhaľuje rasovú zaujatosť britskej polície proti belochom, píše UnHerd

Postoj

Verím, že máme morálnu povinnosť byť svedkami reality týchto vecí – najmä tí z nás, ktorí sa im venujú ako ja. Dlhujeme to obetiam, Henrymu a jeho zdrvenej rodine. Sme to dlžní pravde. A predovšetkým to dlhujeme našim deťom, aby sme sa tomu postavili bez zaváhania.

Sem nás doviedlo práve chránenie sa pred faktmi. Príliš dlho sa pred holými faktmi uprednostňovali pohodlné naratívy o „rozmanitosti“, „súdržnosti komunity“ a „chýbajúcich dôkazoch o dvojkoľajnej polícii“. Toto video búra mýty. Prinúti nás pýtať sa, akou krajinou sme sa stali.

Záznam ako usvedčujúci dôkaz

Záznam vykresľuje usvedčujúci obraz o polícii v Hampshire a úplne vyvracia vyhlásenie, ktoré predtým vydal zástupca náčelníka polície Robert France. France tvrdil, že polícia čelila „zložitej situácii“, že Nowakovo zranenie (v jednotnom čísle) bolo „ťažké nájsť“ a že jej príslušníkom opakovane klamali.

V skutočnosti boli prvé slová Digwovho otca pravdivé a jednoznačné: „Stále sa nakláňa zo strany na stranu; len sa ho snažím udržať v sede. Má ústa plné krvi.“ Toto, spolu s vyhlásením zjavne nezraneného Digwu, že Nowak bol „na kontajneri… preskočil tieto ploty a podobné veci… spadol odtiaľ; pošmykol sa odtiaľ“, malo byť viac než dostatočným dôkazom toho, kto potreboval policajnú/lekársku pomoc.

Polícia, ktorú bezmocný mladík zjavne nezaujal, rýchlo obrátila pozornosť na Digwu a jeho rodinu: „Zranil sa ešte niekto okrem neho?“ Digwa tvrdí, že má opuchnuté oko. Inými slovami, polícia od začiatku vedela, že Nowak je zranený, ale rozhodla sa to riadne nevyšetriť.

Zatiaľ čo Nowak prosí, aby zavolali sanitku, hrubo ho ťahajú z bočnej strany domu po štrku. Počas toho neustále opakuje: „Nemôžem dýchať.“ Policajt, ktorému je to úplne jedno, prikáže svojmu kolegovi: „Chyť ho za druhú ruku.“ Nowak slabým hlasom zvolá: „Bol som bodnutý,“ na čo policajt s evidentnou nedôverou odpovie: „Bol si bodnutý? Kde? To si nemyslím, kámo.“

Nowakovi nasadia putá a nechajú ho ležať na štrku tvárou k zemi, čo mu zjavne spôsobuje bolesť, pretože kričí. Znovu opakuje: „Nemôžem dýchať.“ Policajt bez náznaku súcitu povie: „Strč ruku do pút, kámo.“ Nowak opäť zopakuje: „Nemôžem dýchať.“

„Hovorí, že ho bodli,“ poznamená druhý policajt. „Kde si myslíš, že ťa bodli?“ spýta sa s evidentným pohŕdaním. „Do tváre?!“ Je zrejmé, že policajt Nowaka považoval buď za opitého, pomýleného, hlúpeho, alebo, čo je najhoršie, jednoducho za belocha.

Potom prichádza to, čo je pre mňa najhoršia a najusvedčujúcejšia veta v celých troch minútach: Digwova rodina povie niečo nepočuteľné (pravdepodobne o tom, že Nowak nebol bodnutý), na čo druhý policajt odpovie: „Viem, ale musíme to skontrolovať, nie?!“ Zastavme sa tu na chvíľu a zamyslime sa nad významom tejto vety. Policajt je privolaný k núdzovej situácii, kde slovo jedného muža stojí proti slovu druhého: jeden muž je viditeľne nezranený, zatiaľ čo druhý leží bezvládne v kaluži vlastnej krvi, a policajt chce dať jasne najavo, že vie, kto je ten darebák – ten beloch.

Prvý policajt dáva pokyn svojmu kolegovi: „Zisti ich údaje, ja ho tu zadržím.“ Áno, samozrejme, uistime sa, aby umierajúci muž neunikol z miesta vlastnej vraždy. Nowak opakovane prosí: „Nemôžem dýchať!“ Policajti ho otočia na bok (pretože sa mu z nejakého dôvodu nepáčilo ležať tvárou k zemi) a naďalej sa ho pýtajú na meno a čítajú mu jeho práva, zatiaľ čo on striedavo stráca a nadobúda vedomie.

„Jeho zrenice ani nereagujú,“ napokon si uvedomí ďalší kolega. Uplynuli tri minúty.

Toto video je také usvedčujúce, aké len môže byť. Svedčí o trestuhodnej nedbanlivosti zo strany polície, ktorá je táka bezcitná, že to až bolí.

Odráža skutočnú trestnú činnosť zo strany všetkých členov rodiny Digwovcov, ktorí museli poznať skutočný stav vecí (Digwova matka bola odsúdená za likvidáciu vražednej zbrane) a pravdepodobne dúfali, že v prípade Nowakovej smrti by sa súdny proces skončil zametením pod koberec. Zdá sa, že tým najnebezpečnejším, čím môžete v modernej Británii byť, je byť rodeným Britom, ktorý sa len stará o svoje veci.

Smrť Henryho Nowaka je presne tým, čím mali byť George Floyd, Chris Kaba a Mark Duggan. Milióny ľudí na Západe budú pri Henryho vražde cítiť oprávnený hnev. A ďalšie milióny sa budú rozčuľovať – nie pre vraždu, ale preto, že hlavnú úlohu hrá beloch.

Čo sa teraz musí stať

Teraz sa musí stať niekoľko vecí s naliehavosťou, ktorú Starmer zvyčajne vyhradzuje bielym Britom prispievajúcim na sociálnych médiách:

1. Úplné a transparentné verejné vyšetrovanie vraždy Henryho Nowaka. Nie obvyklé zametanie pod koberec zo strany Nezávislého úradu pre policajné správanie, ale niečo s ostrými zubami; pod vedením niekoho mimo inštitucionálnej bubliny. Musí sa preskúmať každá sekunda záznamu, každý rádiový prenos, každé vyhlásenie rodiny Digwovcov.

2. Príslušníci, ktorí sa na tom podieľali, si zaslúžia prísny trest, a nemám na mysli len prepustenie (pokiaľ viem, niektorí z nich už zo zboru odišli). Bezvýznamné ospravedlnenia zo strany vyšších dôstojníkov zďaleka nestačia. Zodpovednosť musí byť skutočná – najvyšší velitelia musia prísť o svoje miesta a príslušníci, ktorí sa na tom podieľali, musia čeliť trestnému stíhaniu.

3. Potrebujeme zásadnú reformu policajného zboru v tejto krajine. Rakovinová ideológia DEI (diverzita, rovnosť, inklúzia) musí byť úplne zrušená. Mnohí vyššie postavení členovia policajného zboru by mali prísť o svoje pracovné miesta a musí sa obnoviť dôvera, že britská polícia skutočne slúži verejnosti bez strachu a bez zvýhodňovania niektorej skupiny.

4. Problém zločinov spáchaných nožom sa musí riešiť priamo: to znamená nemilosrdné uplatňovanie zastavovania osôb a prehliadok, najmä v tých štvrtiach, kde vieme, že sa nosia nože. Nesmú existovať žiadne výnimky – náboženské ani rasové.

5. Všetci členovia rodiny Digwovcov, u ktorých sa preukázalo, že sa podieľali na klamstvách a pokuse o utajenie, musia byť stíhaní. Spravodlivosť to vyžaduje.

6. A napokon, ako som už mnohokrát argumentoval, je najvyšší čas, aby sme v Británii prehodnotili trest smrti za najohavnejšie zločiny. Doživotný trest na 21 rokov je výsmechom spravodlivosti, keď bol skutočný doživotný trest tak ochotne udelený Henrymu Nowakovi a v širšom zmysle aj jeho rodine a priateľom.

Debakel v britských komunálnych voľbáchStarmer čelí vo svojej strane otvorenej vzbure, labouristi po 100 rokoch stratili Wales

Ján Cipár

Henryho odkaz

Henry Nowak bol podľa všetkého milý a ohľaduplný mladý muž, študent, ktorý mal celý život pred sebou. Nezaslúžil si zomrieť v kŕčoch na ulici v Southamptone, za nedôvery tých, ktorí prisahali, že ho budú chrániť. Jeho odkaz nesmie byť len ďalšou poznámkou pod čiarou v kopírovaných príspevkoch našich najmenej súcitných politikov.

Samozrejme, nemôžeme docieliť, aby k vraždám vôbec nedochádzalo – ľudská povaha je taká, aká je. Ale môžeme sa aspoň pokúsiť odstrániť inštitucionálne zlyhania a kultúrnu zbabelosť, ktoré prispeli k Nowakovej smrti a dodali odvahu ľuďom ako Vickrum Digwa veriť, že magické slovo „rasizmus“ ich ochráni pred trestom.

Henryho rodičia hovorili o neľudskom zaobchádzaní a nedostatku dôstojnosti v posledných chvíľach života svojho syna. To najmenej, čo môžeme urobiť na počesť jeho pamiatky, je zabezpečiť, aby táto tragédia bola katalyzátorom skutočnej a trvalej zmeny. Pre Henryho, naše deti a pre samotnú Britániu.

Záznam je vonku. Videli sme ho. Nemôžu už existovať žiadne výhovorky.

Pôvodný text: Henry Nowak: The Footage We Were Never Meant to See. Uverejnené v spolupráci s European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.