Horí lavra, horí Moskva Požiare, ktoré menia význam vojny

Najprv tých z Kyjeva, kde v dôsledku ruského útoku horela Kyjevsko-pečerská lavra, následne tých z Moskvy, kde ukrajinský dronový útok viedol k požiaru moskovskej rafinérie.

Oba požiare majú spoločného menovateľa: môžu byť symbolom porážky kľúčových bodov ruskej vojenskej stratégie v rusko-ukrajinskej vojne. Nie porážky Ruska – to by bolo, samozrejme, prehnané tvrdenie –, ale porážky ideologických cieľov, ktoré si na začiatku stanovilo.

Je jasné, prečo to platí v prípade ukrajinského útoku na Moskvu: ruská protivzdušná obrana mala byť nepreniknuteľná a predovšetkým – obyvatelia hlavného mesta mali byť od vojny de facto ušetrení. Rusko dnes stojí a padá skôr na konformite obyvateľstva než na jeho nadšení pre víťazstvo.

Na tom, že vojnu skôr ignoruje, než podporuje. Stačí si spomenúť na výrazne nevyvážené počty padlých vojakov z hlavných ruských centier a z periférnych oblastí, ako je Buriatsko. Pre Moskovčanov sa vojna odohráva niekde ďaleko, sledujú ju v televízii. Nemusia sa do nej zapájať, stačí predstierať, že neexistuje.

Vojna sa však ignoruje len ťažko, keď obloha nad vaším mestom začne pripomínať bránu do Mordoru. Z tohto hľadiska predstavujú posledné útoky na Petrohrad a Moskvu výrazný prelom. Ten sa ukrajinská strana, mimochodom, snaží okamžite využiť a vo svojej internetovej komunikácii sa začala obracať priamo na ruskú spoločnosť.

Masívny nočný útok na UkrajinuPožiar zachvátil aj Kyjevsko-pečerskú lavru, Rusi tvrdia, že za to môže Patriot

TASRPostoj

Do očí bije aj výber cieľov. Zatiaľ čo Ukrajinci sa primárne zameriavajú na infraštruktúru nevyhnutnú na fungovanie ekonomického a vojenského aparátu protivníka, druhá strana čoraz častejšie útočí v lepšom prípade naslepo a v horšom sa zámerne snaží zlomiť obyvateľstvo ukrajinského hlavného mesta pomocou teroru alebo vyvolávania humanitárnej katastrofy (napríklad zimnými útokmi na tepelnú infraštruktúru).

V prípade Kyjevsko-pečerskej lavry nevieme, či išlo o úmysel alebo len o nezamýšľaný vedľajší dôsledok ruských útokov. To však nič nemení na symbolickej sile tohto okamihu. Faktom je, že ruské útoky sa dlhodobo vyhýbali najikonickejším pamiatkam Kyjeva.

A to aj v prvom období vojny, keď ruská armáda ovládala vzdušný priestor a predstava, že by Ukrajinci dokázali recipročným spôsobom zasiahnuť Moskvu, patrila do ríše sci-fi.

Znovuzjednotenie s vlasťou

Ako píše poľský diplomat a novinár Piotr Skwieciński vo svojej výbornej knihe Koniec ruského sveta (vyšla aj v češtine), Putin chce jednoducho zavŕšiť „špeciálnu operáciu“ víťaznou prehliadkou na Chreščatyku, hlavnej kyjevskej triede.

Tam chce potvrdiť jeho „znovuzjednotenie s vlasťou“, ktorému podľa tejto predstavy bráni len sprisahanie skorumpovaných ukrajinských elít s nepriateľom – teda so Západom –, ktorý už niekoľko storočí rozbíja posvätnú jednotu ruských krajín tým, že podporuje „umelý konštrukt“ ukrajinskej identity.

Čoraz častejšie „bombardovanie“ historických lokalít ukrajinskej metropoly, ktorého najviditeľnejším prejavom je požiar lavry, môže byť znakom definitívneho opustenia tohto pravidla.

Čitatelia si určite pamätajú, že všetky slávne Putinove „historické“ prednášky – či už v článku O historickej jednote Rusov a Ukrajincov, v rozhovore s Tuckerom Carlsonom, alebo pri iných príležitostiach – sa vždy začínajú pri spoločných začiatkoch, teda pri dedičstve Kyjevskej Rusi.

Nie je narod ako národČo hovorí Putin, keď hovorí o národe

Maciej Ruczaj

Len ťažko by sme hľadali lepší hmatateľný symbol tohto dedičstva než práve lavru – založenú krátko po prijatí kresťanstva kyjevskými kniežatami, miesto, kde vznikli Nestorove letopisy, prvá kronika dejín Rusi.

Získanie Kyjeva vrátane lavry bolo zároveň hlavným cieľom procesu „zjednocovania ruských krajín“, teda ideologického zdôvodnenia budovania moskovského impéria v ranom novoveku. Prirodzená „vedúca úloha“ Moskvy vo východoslovanskom svete nebola vôbec taká prirodzená, ako sa dnes často prezentuje.

Moskva mala celý rad rivalov na čele s Litovským veľkokniežatstvom. Pokiaľ toto kniežatstvo držalo Kyjev, dejiny sa mohli vyvíjať úplne iným smerom.

Stačí si uvedomiť, že napriek názvu „litovské“ bola úradným jazykom tohto štátneho útvaru ruténčina (predchodca dnešnej bieloruštiny a ukrajinčiny) a najrozšírenejším náboženstvom pravoslávie.

Napokon práve v lavre je pochovaný knieža Konštantín Ostrožský, ktorý velil litovsko-poľskej armáde v bitke pri Orši v roku 1514, keď bolo moskovské nebezpečenstvo na niekoľko desaťročí odvrátené. Bol to pravoslávny knieža s rodokmeňom siahajúcim až k Rurikovcom a patrón Kyjevsko-pečerského monastiera.

Bez Kyjeva „špeciálna operácia“ stráca zmysel

Nedá sa nevšimnúť, že ukrajinskému vedeniu v poslednom období rastie sebavedomie. Úspechy útokov na ruskú ropnú infraštruktúru, slabé výsledky ruských pozemných operácií na donbaskom fronte a rastúca sebestačnosť ukrajinskej armády – to sú faktory, ktoré umožňujú zabudnúť na inak katastrofálnu situáciu ukrajinského štátu.

Ako výstižne zhrnul autor Zelenského biografie Zbigniew Parafianowicz, Ukrajinci sa dnes nachádzajú v „mentálnej situácii Izraela po jomkipurskej vojne“ – odrazili útok silnejšieho nepriateľa a nadobudli pocit, že ich možnosti nemajú hranice.

Odtiaľ pramení aj sebavedomý tlak na Lukašenkov režim v Minsku, ktorý Kyjev v posledných týždňoch stupňuje, alebo eskalácia napätia s Poľskom vyvolaná ďalším kolom sporov o UPA a volynský masaker.

Aj to však môže byť iluzórny pocit všemocnosti, nie príliš odlišný od Putinovho presvedčenia, že Kyjev padne do troch dní.

V každom prípade – bez lavry a bez Kyjeva, kolísky Rusi, projekt ruskej „špeciálnej operácie“ stráca zmysel. Putin pre túto myšlienku obetoval takmer všetko – doterajší ekonomický model fungovania krajiny, geopolitický vplyv v mnohých regiónoch od Afriky cez Sýriu až po južný Kaukaz. Zároveň sa dostáva do čoraz hlbšej závislosti od Číny.

To nie sú straty, ktoré by mohli vyvážiť trosky a blato Donbasu. Možno nás to priblížilo k nejakej forme aspoň dočasného prerušenia vojny.

Alebo, naopak, k otvoreniu jej novej fázy, v ktorej obe strany preformulujú svoje základné strategické a ideologické východiská.