Prvý Merzov rok Veľryba svoju záchranu asi neprežila, veľkej koalícii pomoci niet a ako spasiteľ sa núka 74-ročný nemecký Sulík

Pohľad na „veľkú koalíciu“, ktorá svoj spoločný výsledok 44,9 percenta v minuloročných voľbách za jeden rok zveľadila na spoločné preferencie medzi 34 a maximálne 40 percentami, je taký frustrujúci, že Nemci v posledných týždňoch radšej sledovali inú, podobne bezvýchodiskovú drámu: záchranu veľryby keporkaka „Timmyho“, ktorý počas viac ako mesiaca viackrát uviazol v plytkých vodách nemeckého pobrežia Baltského mora.

Veľryba Timmy a Merzova vláda majú veľa spoločného. Napríklad prekvapivý detail, že obe telesá sa dostali už v priam pubertiackom veku do bezhybnej predsmrteľnej agónie: vek keporkaka sa odhaduje na štyri až šesť rokov, kým keporkaky sa vo všeobecnosti dožívajú takmer toľko ako ľudia – 50 až 90 rokov.

Viacerí glosátori nedokázali odolať pokušeniu prirovnávať pokusy o záchranu veľryby k pokusom o záchranu vlády. Úzkostlivo mainstreamový konzervatívec Nikolaus Blome odporúčal, aby Nemecko Timmymu „dovolilo zomrieť dôstojne“, a vyriekol opatrnú prognózu: „Povedal by som, že vláda požije dlhšie ako veľryba.“

Keporkaky sa vyskytujú v Atlantickom oceáne, tento mladý veľrybí samec sa však minimálne od začiatku marca túlal po Baltskom mori. Prvýkrát uviazol 23. marca na plytčine neďaleko Lübecku. S ľudskou pomocou sa tam oslobodil a dostal do hlbších vôd. Oslabený keporkak následne uviazol ešte niekoľkokrát, naposledy 31. marca na piesočnej lavici pri ostrove Poel. Tam potom ležal zhruba tri týždne. Jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil.

Odborníci aj ochranári postupne vzdali pokusy o záchranu, miestne a krajinské úrady však tolerovali súkromnú misiu zachrániť Timmyho život. Unikátnu záchranu financovali chovateľka koní Karin Walterová-Mommertová a zakladateľ reťazca s elektronikou Media Markt Walter Gunz.

Pracovníci tejto namáhavej misie vyhĺbili stometrový kanál, ktorý uľahčil veľrybe pohyb, dostali ju do člna, ktorý sa dá prirovnať k obrovskému pojazdnému akváriu, no a remorkér Robin Hood a loď Fortuna B tento čln potom striedavo ťahali do Severného mora. Tam Timmy údajne vplával do dánskych výsostných vôd.

Sanitárny kordón a antipolitika

Aj nemecká politika uviazla na piesočnej plytčine. Volá sa „sanitárny kordón“, po nemecky Brandmauer.

Spoločný nepriateľ celého straníckeho spektra je nacionalistická opozícia z AfD, ktorá prekonala Merzovu kresťanskodemokratickú úniu z CDU a bavorskej CSU už v štyroch prieskumoch. Odstup medzi proruskou AfD a euroatlantickou CDU/CSU je síce zatiaľ ešte pomerne malý – AfD dosahuje preferencie 26 až 28 percent, únia 23 až 25 –, dlhodobý trend je však jasný: aby sa populisti nedostali k moci, sú potrebné čoraz väčšie veľké koalície, ktoré sa však v dôsledku svojich prirodzených vnútorných blokád čoraz viac zmenšujú.

Keby boli v Nemecku voľby v nedeľu, podľa logiky sanitárneho kordónu by musela z toho „bezalternatívne“ vzniknúť trojkoalícia z CDU/CSU, SPD a zo Zelených.

Nová nemecká vojenská stratégiaNajväčšia armáda v Európe aj schopnosť nahradiť Američanov. Čo Berlín píše v novom dokumente

Christian Heitmann

V Rakúsku taká „sanitárna“ trojkoalícia úraduje už viac ako rok. Tá by v prípadných voľbách musela bojovať za obhájenie svojej väčšiny, populistickí proruskí Slobodní zosilneli v prieskumoch na 35 až 38 percent – a ako posledný a najvyšší stupeň bezradnosti by pomohla už len štvorkoalícia s rakúskymi Zelenými. To by znamenalo: všetci trpaslíci spolu proti jednému obrovi.

Takto je z politiky antipolitika, inštitucionalizovaná paralýza.

Rétorika zo strany nemeckej „veľkej koalície“ ukazuje, že lídri si plne uvedomujú vážnosť situácie. Bavorský premiér a predseda CSU Markus Söder nazval nechcenú čierno-červenú koalíciu „posledným nábojom demokracie“. Spolkový kancelár a predseda CDU Friedrich Merz v jednom výročnom rozhovore síce vylúčil akékoľvek flirtovanie s menšinovou vládou CDU/CSU tolerovanou AfD, menšieho koaličného partnera bojujúceho o prežitie však zároveň varoval: dodržiavanie sanitárneho kordónu kresťanskými demokratmi by nemalo viesť SPD k myšlienke, že „si s nami môžu robiť, čo chcú“.

Doslova dodal, že síce dostal na sneme CDU pri voľbe predsedu dobrý výsledok, ale „nemám žiaden mandát, aby som CDU zabil“.

Merz tým vyslovil starú pravdu známu už z fungovania troch veľkých koalícií Angely Merkelovej: CDU – posledná veľká štátostrana kresťanskodemokratického razenia v mocensky relevantnej európskej krajine – je síce s odstupom najväčším partnerom v koalícii, no svoje srdcovky si počas prvého roka Merzovej vlády doteraz dokázali presadiť prevažne iba menší hráči: Söderova CSU, ktorá dostala svoj „dôchodok pre matky“ plus subvencie pre poľnohospodárov a hostinských, a SPD, ktorá pod vedením predsedníčky a ministerky práce Bärbel Basovej háji každý výdobytok sociálneho štátu.

V septembri Basová komentovala vyhlásenie kancelára, že Nemecko si už nemôže dovoliť sociálny štát v jeho súčasnej podobe, jedným slovom: „Bullshit.“ Merz síce popieral červenú legendu, že počas nedávnej vládnej klauzúry kričal na pragmatickejšieho vicekancelára z SPD Larsa Klingbeila, no faktom je, že výrečný nediplomat Merz prejavuje nervozitu, naštartovanie ekonomického motora, ktoré sľúbil v kampani, je v nedohľadne, zato vyjednávanie o akejkoľvek minireforme trvá večnosť.

Aktuálnym prípadom sú finančné diery, ktoré vznikli zdravotným poisťovniam zo skutočnosti, že nemecký štát im neuhrádza zdravotnícke náklady pre poberateľov sociálnych dávok. Táto „reforma zdravotníctva“, v ktorej v nemeckom kontexte ide o dosť malé sumy, je minimálnym kompromisom: štát začína iba postupne a pomaly uhrádzať náklady tým, ktorí neprispievajú do systému, „reforma“ v holých číslach však znamená toto – na jednej strane „úľava“ v zanedbateľnej výške 250 miliónov eur, na druhej strane o dve miliardy eur nižšie dotácie zo strany spolkového štátu a vo výsledku o 1,75 miliardy eur vyššie náklady pre poistencov a zamestnávateľov.

K tomu príde ešte nová daň, ktorá sa, samozrejme, nevolá daň, ale Zuckerabgabe, „poplatok z cukru“. CDU by bola niečo také ešte vlani pranierovala ako typicky paternalistickú politiku zelených prevychovateľov. Teraz to nesie podpis spolkovej ministerky zdravotníctva – nominantky CDU.

Je otázne, ako sa títo koaličníci dohodnú na reformách, ktoré predstavujú omnoho väčšie sústo než nejaký nezdravý cukrík. Pripravuje sa dôchodková reforma, pri ktorej sú predstavy neokona Merza a súdružky Basovej diametrálne odlišné. A pripravuje sa daňová reforma, pri ktorej by bizniskrídlo CDU konečne chcelo vidieť nejaký svoj rukopis, sociálni demokrati však zdanenie.

Nie je žiadnym kumštom predpovedať, že tieto dve kľúčové témy prehĺbia agóniu malej veľkej koalície v Nemecku. Nikto sa však koalíciu pravdepodobne tak skoro neodváži rozbiť, pretože pred dverami čaká strašidlo v podobe skutočne zradikalizovanej AfD.

Paralýza je zaručená, antipolitika pokračuje.

Prekvapivá pripútanosť k AmerikeMerz nechce nemeckú atómovku – a zakazuje o nej čo i len uvažovať

Martin Leidenfrost

Bonviván Kubicki

V tejto veľmi nezábavnej situácii hodil jeden veľmi zábavný harcovník klobúk do ringu. Bývalý úspešný advokát Wolfgang Kubicki je vlastne na dôchodku, žije na pobreží mora, v ktorom zablúdila veľryba Timmy, v obci s výstižným názvom Strande, veľmi rád hráva aj golf na Malorke.

Kubicki je zaujímavý tým, že hoci bol tri-štyri desaťročia v špičkovej politike, nikdy nerozpráva ako politik. Vždy keď prehovorí, ľudia ho počúvajú, pretože je zakaždým vtipný, nekonvenčný a často veľmi osobný. Legendárna je jeho spoveď z roku 2010 v týždenníku Die Zeit, v ktorej opísal vnútorné fungovanie berlínskej politickej bubliny.

Povedal: „V Berlíne by som sa stal opilcom, možno aj kurevníkom. Som teraz tretíkrát ženatý a absolútne nechcem zničiť aj toto manželstvo. Politický život v Berlíne je takýto: celý deň ste pod tlakom, večer na vás čaká váš byt, nikto iný. Je tam obrovský prebytok žien, pretože ak vezmete do úvahy celú politickú prevádzku, pozeráte sa na odhadom stotisíc ľudí, z ktorých 60 percent tvoria ženy. Potom sú tu večery, keď chcete len vypnúť, zbaviť sa stresu. Zrazu sedíte oproti žene, ktorá vás jednoducho iba počúva. A potom, v určitom okamihu, príbeh pokračuje v posteli. Pridajte k tomu alkohol: keďže ste neustále na stretnutiach, mohli by ste piť celý deň. Jedna fľaša vína je tam nič, ľahko sa rozloží na päť stretnutí. A večer sa veci naozaj rozbehnú. Teraz mám 58 rokov, chcem prežiť svoju politickú kariéru.“

Teraz, v máji 2026, má Kubicki už 74 rokov, jeho manželstvo prežilo aj jeho pôsobenie vo funkcii podpredsedu spolkového snemu do roku 2025, „svoju pečeň idem darovať, osvedčila sa“, a hovorí, že sa ani nebojí smrti: „Takže ak ma Pán zajtra z akéhokoľvek dôvodu zavolá, potom môžem povedať: V tomto živote som už mal všetko, takže viac už nie je možné. Všetko, čo teraz ešte príde, je len čerešničkou na torte.“

V takej nálade vraj padlo „najťažšie rozhodnutie“ v Kubického živote – koncom mája so slušnými šancami kandiduje za predsedu svojej strany, pravicovoliberálnej FDP. Táto strana, ktorá bola takmer celú históriu spolkovej republiky rozhodujúcim jazýčkom na váhach, vypadla po nešťastnom účinkovaní v semaforovej koalícii sociálneho demokrata Olafa Scholza z Bundestagu a stojí prakticky pred zánikom.

Jeho súperom je 39-ročný líder FDP v Severnom Porýní-Vestfálsku Henning Höne. Málokto verí, že neznámy slušňák Höne dokáže vzkriesiť ťažko skúšanú stranu, Kubicki je však schopný všetkého. So svojím umiernene pravicovopopulistickým štýlom by tento distingvovaný klub liberálnych hodnostárov zaradil asi do divokých vôd medzi CDU a AfD.

Wolfgang Kubicki. Foto: Wikimedia/Olaf Kosinsky

„Nepoznám žiadny sanitárny kordón“

Sám rozpráva, že jeho rozhodnutie padlo, keď na Malorke videl, ako kancelár Merz okomentoval vypadnutie liberálov z ďalšieho krajinského parlamentu. Merz vydal historické vyhlásenie, že FDP je mŕtva a každý, kto kedy volil FDP, by sa teraz mal pridať k CDU/CSU. Dovolenkár Kubicki reagoval podľa vlastných slov takto: „A v tej chvíli som si pomyslel, zopakujem to aj tu, pretože to bola skutočne moja myšlienka: Du Eierarsch, dir werde ich das zeigen! (Ty …, ukážem ti to!)“

Brilantný rétor, ktorý do FDP vstúpil pred 55 rokmi, hovorí: „Nie som budúcnosťou FDP, ale chcem zabezpečiť, aby FDP mala ešte vôbec nejakú budúcnosť.“

Dali by sa zaplniť celé knihy politickými postojmi, ktoré Kubicki počas plodného života zaujímal, ale jedna vlastnosť na neho určite sedí: je populárny.

Kancelár Merz je v rebríčku politikov agentúry INSA na predposlednom (19.) mieste, na prvom mieste sa drží neochvejne minister obrany Boris Pistorius, no Kubicki po oznámení svojho politického comebacku skočil na piate miesto a drží sa stále na šiestom. Nachádza sa tam v spoločnosti hviezdy AfD Alice Weidelovej.

S ohľadom na naškrobený charakter FDP a na prostorekú neokrôchanosť jej možného budúceho lídra je pravdepodobnosť, že experiment s populistickejšou FDP stroskotá, pomerne vysoká.

Z jedného hľadiska je však objavenie tohto staronového hráča dôležité: Kubicki môže aspoň trošičku rozvíriť vody stojatej nádrže s názvom sanitárny kordón.

Je totiž dlhodobým kritikom tejto koncepcie: keď bol kandidát maličkej durínskej FDP Thomas Kemmerich v roku 2020 na zopár dní zvolený za premiéra Durínska – s hlasmi CDU, no aj AfD –, Kubicki to oslavoval ako veľký úspech.

Štúdia BKA ako časovaná bombaAž 45,1 percenta moslimov vo veku do 40 rokov žijúcich v Nemecku sú otvorení alebo skrytí islamisti

Martin Leidenfrost

Aj teraz vo svojej kampani za predsedu hovorí: Ich kenne keine Brandmauer. „Nepoznám žiadny sanitárny kordón.“ Koalíciu svojej FDP s AfD síce tiež vylučuje, inak však na nemecké pomery pôsobí nezvyčajne uvoľnene: „Nevynechám podujatie len preto, že tam hovorí zástupca AfD. Nebudem svoje politické rozhodnutia zakladať na tom, či s tým AfD súhlasí alebo nie. Úprimne povedané, je mi to jedno.“

S takým postojom môže skončiť v politickej nirváne – alebo na rozdiel od Merzovej CDU prilákať sympatizantov AfD, pre ktorých zašla proruská a protrumpistická radikalizácia nacionalistov príliš ďaleko. Etablovanie „Slobodných voličov“ v Bavorsku ukazuje, že na stredopravom krídle medzi kresťanskou demokraciou a pravicovým extrémizmom je priestor.

Vyčerpaná veľryba

Nech je to akokoľvek, zábavný milovník žien Kubicki by mohol aspoň trochu pomôcť rozbiť skľučujúci nemecký pesimizmus. Tento bonviván, ktorého postoje a štýl nápadne pripomínajú Richarda Sulíka, môže byť žralokom v rybníku plnom pomalých tučných kaprov.

A to nás privádza späť k veľrybe Timmymu.

Z jeho záchrany máme málo záberov, šokovali však morských biológov: na jednej snímke vidieť veľrybu s lanom pripevneným k jej chvostovej plutve. Objavili sa aj správy o „mnohých riskantných manévroch“ počas prepravy smerom k oceánu. Keporkaka vraj vypustili do jednej z najrušnejších európskych námorných trás.

Je dokonca nejasné, kto na čí povel vypustil ťažko vyčerpanú veľrybu, mecenáši záchrannej misie sa rozhorčene dištancovali. Minister životného prostredia Meklenburska-Predného Pomoranska Till Backhaus uviedol, že iniciatíva súhlasila s inštaláciou videosystému na člne, aby poverení veterinári mohli veľrybu naďalej monitorovať – ale nestalo sa tak.

Timmy zrejme dostal GPS vysielač, ten však neposkytuje údaje o jeho polohe. Aj keď vysielač prenášal aspoň vitálne funkcie, odborníci na morskú biológiu zväčša vychádzajú z toho, že ľudia veľrybu svojimi pokusmi o záchranu iba zbytočne stresovali.

A že Timmy už asi zomrel.