Neúmyselný dôsledok migrácie Nemeckému manšaftu už nešéfujú iba moslimovia, ale aj globalizovaní kresťanskí černosi s láskou k modlitbe

Niektorí nemeckí diváci, nehovoriac o establišmente spolkovej republiky, reagovali na živý prenos z USA s pohoršením: 25-ročný stredopoliar Felix Nmecha – dnes asi najväčšia budúca nádej Mannschaftu – sa prezentoval netradične.

Do úvodného zápasu majstrovstiev sveta proti Curaçau prišiel s Bibliou pod pazuchou, strelil úvodný gól, kľakol si na trávnik a predstieral, že si z hlavy sňal korunu a položil ju pred seba, no a po zápase vytvorili on, jeho spoluhráč Jonathan Tah a päť porazených hráčov z Curaçaa (7 : 1) kruh – a spoločne predniesli kresťanskú modlitbu vďaky.

Centrálny orgán zeleného nemeckého progresivizmu – kedysi papierové noviny taz, ktoré dnes takisto vychádzajú už len online – v rozhorčenom komentári s výkričníkom žiadal „vylúčenie Ježiša z ihriska“: Platzverweis für Jesus!

Liberálnokonzervatívny komentátor Jan Fleischhauer opätoval, že nikto v Nemecku by sa neopovážil žiadať „vylúčenie Mohameda z ihriska“. Pozitívne prekvapila najprogresívnejšia pobočka Katolíckej cirkvi: športový biskup Stefan Oster označil modlitbu Nmechu a ostatných hráčov za „pozoruhodné a veľmi krásne gesto“. Samotný Nmecha vysvetlil houstonský čin takto: „V zápase sme súperi a po zápase sme kresťania a bratia. Jednoducho sme sa spolu pomodlili, pretože sme veľmi vďační (…) a veríme, že Ježiš je oslávený prostredníctvom hry.“

Rozsúdi spor moslim?

Keďže rozpaky v sekularizovanej spoločnosti boli na krájanie, bol privolaný „neutrálny rozhodca“: nemecký reprezentant, ktorý má najbližšie k verejne prejavovanému islamizmu. Vicekapitán nemeckej reprezentácie Antonio Rüdiger v roku 2020 spôsobil rozruch jedným lajkom. Páčila sa mu totiž fotografia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s odtlačkom topánky na tvári. Keďže Macron po útokoch v Paríži hovoril o „islamských teroristických útokoch“, bol obvinený z urážky „viac ako 1,5 miliardy praktizujúcich moslimov“.

V roku 2024 sa Rüdiger, ktorý hrá v asi najslávnejšom futbalovom klube sveta Real Madrid, ocitol v centre pozornosti aféry „Prst tawhíd“: Rüdiger na začiatku pôstneho mesiaca ramadán zverejnil fotografiu, na ktorej má oblečené biele rúcho a sedí na modlitebnom koberci s pravým ukazovákom zdvihnutým k nebu.

Kritici ako pravicovobulvárny novinár Julian Reichelt Rüdigera obvinili z používania islamistického symbolu, keďže toto gesto má v radikálnych kruhoch konkrétny význam. Rüdiger a Nemecký futbalový zväz (DFB) vzniesli obvinenia z ohovárania a podnecovania nenávisti. Rüdiger verejne objasnil, že zdvihnutý prst predstavuje výlučne jeho vieru, je symbolom monoteizmu a dôrazne sa dištancuje od akejkoľvek formy extrémizmu.

Z pohľadu DFB bolo iba logické, že na úlohu rozhodcu v háklivej kauze modlitby môže byť predurčený iba Rüdiger. Veď aktivity evanjelikálneho spoluhráča s africkými koreňmi na sociálnych sieťach vyzerali porovnateľne: Felix Nmecha raz spájal Pride s diablom, raz lajkoval príspevok „Nemôžeš byť homosexuál a dostať sa do neba“ a k tomu ešte aj oplakával smrť Charlieho Kirka.

Keď popredný nemecký klub Borussia Dortmund tohto mladého talentovaného hráča angažoval, dortmundské vedenie do Nmechovej zmluvy zahrnulo klauzulu, podľa ktorej je povinný zaplatiť vysokú zmluvnú pokutu, ak na sociálnych sieťach poruší „súbor hodnôt Borussie Dortmund“. Išlo o reakciu na fanúšikov, ktorí protestovali proti angažovaniu horlivého kresťana.

Keď sa novinári na tlačovej konferencii vo Winstone-Saleme opýtali hrdého moslima Rüdigera na hrdých kresťanov na houstonskom štadióne, atmosféra bola napätá až na prasknutie. Existuje niekoľko možných dôvodov, prečo mal Rüdiger pri svojej odpovedi taký žiarivý výraz v tvári. Nebudeme o tom špekulovať, len citujme jeho odpoveď.

Rüdiger odvetil: „Krásne obrázky, však?“ A tým to bolo nateraz vybavené.

Vývoj futbalových repre po roku 1990

Kauza modlitba veľa vypovedá o národnom tíme, ktorý sa ako štvornásobný majster sveta a štvornásobný vicemajster nachádza v panteóne povojnovej nemeckej identity. Trošku zjednodušene povedané, Nemecko za 36 rokov od zjednotenia zažilo tri generácie futbalových reprezentantov.

Reprezentácia, ktorá sa stala v roku 1990 majstrom sveta, z hľadiska svojho etnického zloženia paradoxne stelesňovala viac druhý nemecký štát, socialistickú východonemeckú diktatúru NDR. Ten štát v lete 1990 formálne síce ešte existoval, ale ochromený pádom Berlínskeho múru sa už nedokázal kvalifikovať na MS.

Vojna s Iránom, drahé lístky, nedostupné vízaFutbalový šampionát sa začne v tieni politiky

Peter Kravčák

Hoci západné Nemecko, NSR, už bolo multikultúrnou spoločnosťou, všetci jeho reprezentanti vo futbale boli – ako sa dnes hovorí – čistokrvní Biodeutsche. Všetci mali nemecké mená a nemecké priezviská. Iba s výnimkou Pierra Littbarského, ktorý však ako echtovný Berlínčan mal k Francúzom aj Poliakom ďaleko.

Nemeckí majstri sveta z roku 2014 už predstavovali prierez obyvateľstva viac: nejaká tá väčšina boli ešte „ľudia, ktorí tu už bývajú dlhšie“, ale rok pred utečeneckou krízou, v ktorej Nemecko pre historickú chybu kancelárky Angely Merkelovej postihol doteraz nevyliečený vírus rozdelenia, synovia gastarbajtrov nadchli celú krajinu: vedúcu úlohu hrali pritom dvaja skromní Nemci poľského pôvodu Miroslav Klose a Lukas Podolski a Nemec tureckého pôvodu Mesut Özil.

Príbeh pracujúcich migrantov, ktorí si s kopačkou vybojovali cestu na olymp, bol sympatický. Žiaľ, významná turecká vetva Mannschaftu sa skončila čiastočne smutne: dovtedy milovaný Özil robil volebnú kampaň pre „svojho prezidenta“, nemyslel tým však Franka-Waltera Steinmeiera, ale Recepa Tayyipa Erdoğana.

Vedenie DFB držalo Özilovi chrbát a napriek slabšiemu výkonu ho v roku 2018 vyslalo na MS. Urazený verejnou kritikou, Özil v Rusku zlyhal. O niečo neskôr sa oženil s Turkyňou, svedkom na svadbe bol samotný sultán Erdoğan, ženích sa presťahoval do Turecka. Z nemeckého vzoru úspešnej integrácie sa stal obyčajný Turek.

Tretina s africkými otcami

Je ešte priskoro hovoriť o majstroch sveta 2026, nemecká reprezentácia patrí iba k širšiemu okruhu favoritov. Výrok lídra radikálneho krídla čoraz populárnejšej nacionalistickej strany AfD Björna Höckeho, že zápasy Mannschaftu už nepozerá, lebo „sa už nedokáže stotožniť s našou reprezentáciou“, mnohých v Nemecku šokoval. Stačí však len letmý pohľad na aktuálne zloženie tímu, aby vzniklo podozrenie, že tento pocit by mohlo mať nemalé množstvo Nemcov.

Dnešná reprezentácia totiž opäť nereprezentuje nemecké obyvateľstvo vo svojej šírke. Je tam stále dosť blond Germánov, ale veľké migrantské skupiny sú zastúpené slabo, kým približne tretinu Mannschaftu tvoria na prvý pohľad černosi, v ktorých pri bližšom pohľade objavíte synov európskych matiek a afrických otcov s dokonale globalizovaným životopisom.

Ich mená sa vyslovujú po anglicky, okrem nemeckého majú ešte občianstvo krajín ako Veľká Británia, Fínsko alebo Pobrežie Slonoviny, a modliace sa nemecké duo z houstonského trávnika stelesňuje toto svetobežníctvo najlepšie: Jonathan Tah ešte vo veku 18 rokov (dnes má 30) nebol rozhodnutý, za ktorú krajinu bude hrať, a britský občan Felix Nmecha vyrastal ako dieťa v mládežníckej akadémii Manchestru City. Za Nemecko hrá tak trochu náhodou.

O čom bude futbalový šampionátRekordný turnaj plný nováčikov, afrických ambícií a lúčenia legiend

Peter Kravčák

S trochou preháňania by sa dalo povedať, že životopisy týchto mladých pušiek sa čítajú, ako keby si viaceré nemecké baby a viacerí africkí chlapi sprisahanecky povedali: Poďme si splodiť futbalistu globálneho významu!

Nie etnický, ale hlavne kultúrny mix

Samozrejme, ak táto ešte nie celkom zohratá partia na amerických MS zvíťazí, tieto výhrady už nikoho nezaujmú. Faktom však je, že možno ide o najmenej nemecký Mannschaft všetkých čias. A to nie primárne z etnických, ale z kultúrnych a náboženských dôvodov.

Hrdé prejavovanie kresťanskej viery je totiž niečo nenemecké. Autochtónny Nemec to nerobí.

Nemeckí reprezentanti Nmecha a Tah v druhom zápase týchto MS v modlitbe pokračovali: po víťazstve proti Pobrežiu Slonoviny stáli opäť spoločne na trávniku. Ruka v ruke, pohľadom upretým k zemi. Ibaže tentoraz bez súperov.

Zvlášť Nmecha mal dôvod byť vďačný, geniálnou prihrávkou v poslednej minúte pripravil víťazný gól.

Ak na chvíľu vnímame vnútorné dianie v nemeckej reprezentácii ako súboj medzi islamistami a evanjelikálmi, potom oba tímy zatiaľ remizujú.

Najviac gólov dáva totiž nezúčastnená tretia strana: deväť gólov v posledných ôsmich medzinárodných zápasoch, podiel na góle každých jedenásť minút, už tri góly na MS.

Strelec vyzerá ako írečito turecký predajca kebabu a jediné, čo mu po jeho najlepšom zápase chýbalo, bola odmena vo forme jeho milovaného kebabu.

Skvelý strelec sa volá Deniz Undav. Nie je však moslimom ani kresťanom, ale kurdským jezídom.