Takmer vymenili kancelára Historicky bezprecedentný prepad Merzovej popularity naznačuje problém s akceptáciou systému

Friedrich Merz rok po svojom zvolení za desiateho kancelára Nemeckej spolkovej republiky dosiahol nielen svoje vlastné preferenčné dno, ale aj najnižšiu mieru podpory, aká bola kedy zaznamenaná u úradujúceho spolkového kancelára od začiatku týchto prieskumov v roku 1998.

Angela Merkelová nikdy počas svojho 16-ročného výkonu funkcie kancelárky nepadla pod úroveň 45 percent podpory, Merzov predchodca Olaf Scholz s najnižšou podporou 22 percent vypadol zo špičkovej politiky, no kresťanský demokrat Merz sociálnodemokratického smoliara Scholza prekonal: za omnoho kratší čas sa dostal na podporu 19 percent. V iných prieskumoch vyjadruje spokojnosť s novým kancelárom menej ako 19 percent Nemcov.

Keďže dlhodobá spokojnosť voličov so svojimi kancelármi významne prispela k stabilite povojnového Nemecka, expresný krach Merza je niečo bezprecedentné.

Priam dramaticky vyzerá blbá nemecká nálada, keď to porovnávame s USA. Kým v Nemecku beží obvyklá politická prevádzka, v USA zúri boj za podobu americkej demokracie a prezident, ktorý vo svojej víťaznej kampani sľúbil ukončenie nekonečných amerických vojen a pokles spotrebiteľských cien, iniciatívne začal a zbabral vojnu a spôsobil tým rast inflácie a vysoké ceny pohonných hmôt. Podpora Donalda Trumpa napriek tomu ešte nikdy nebola nižšia ako 33 percent a v rôznych prieskumoch sa drží na prekvapivo vysokej úrovni 35 až 38 percent.

Vývoj popularity Friedricha Merza v porovnaní s predchádzajúcimi kancelármi za rovnaké obdobie od začiatku výkonu funkcie. Zdroj: ilium.de

Strata dôvery, akú zažíva Merz, je pre Nemecko netypická a v Amerike taká ešte vôbec nebola. Na najnižšiu úroveň popularity, aká bola kedy zaznamenaná u amerického prezidenta, si už spomínajú len bezvládni starci: 22 percent pre Harryho Trumana počas kórejskej vojny. Druhú najhoršiu podporu v americkej histórii zaznamenal prezident, ktorý musel utopený v morálnom marazme odstúpiť. No Richard Nixon bol na tom s 24 percentami lepšie než Merz, hoci ten v úrade ešte nečelil žiadnej osobnej kauze.

Denník Frankfurter Allgemeine, ktorý ako hlavný orgán vzdelanej stredopravej buržoázie má v Merzovej štátostrane CDU výborné kontakty, v poslednom týždni s veľkým údivom opísal, ako otvorene, ba iniciatívne sa poslanci CDU v spolkovom sneme vyjadrujú o žalostnom stave strany: žiadne popieranie, žiadne výhovorky, ale jasné pomenovanie problému.

V tejto atmosfére začali straníci „stroja moci“ CDU diskutovať o možnej výmene Merza. Tieto úvahy sa podľa denníka Bild viedli skôr neformálne, napríklad v rámci menších skupín na platforme WhatsApp.

Nemecká ústava umožňuje zmenu kancelára prostredníctvom „konštruktívneho vyslovenia nedôvery“ v Bundestagu a nevyžaduje v takom prípade predčasné voľby. Niečo podobné sa stalo v roku 1966, keď bol starnúci otec „hospodárskeho zázraku“ Ludwig Erhard vymenený za svojho spolustraníka Kurta Georga Kiesingera. Úplne porovnateľné s dnešnou situáciou to však nebolo – pred šesťdesiatimi rokmi išlo zároveň od výmenu koalície. Kiesinger sa chystal viesť prvú veľkú koalíciu v histórii spolkovej republiky.

Hendrik Wüst – obľúbený, ale neriešiaci problém CDU

Voľba anonymných kresťanskodemokratických pučistov teraz padla na tichú rezervu CDU, na premiéra Severného Porýnia-Vestfálska Hendrika Wüsta. Ten je celkom obľúbený regionálny pragmatik, je o dvadsať rokov mladší ako 70-ročný Merz, pokiaľ však ide o východisko zo strategickej dilemy, svojej strane ponúka ešte menej ako Merz. V tej dileme sa CDU nachádza pre sanitárny kordón proti čoraz silnejším nacionalistom z AfD, v dôsledku čoho je vydaná na milosť a nemilosť ľavicovým stranám – ktoré za koalície požadujú vysokú cenu.

Wüst už druhé funkčné obdobie vedie harmonickú krajinskú koalíciu s progresívnymi Zelenými. Z pozície mladej pušky, ktorá pred štvrťstoročím žiadala národnejšiu CDU a neskôr podpísala konzervatívne manifesty, sa dopracoval k stredovému liberalizmu.

Jeho koalícia funguje, pretože dáva Zeleným to, čo potrebujú – napríklad obmedzenie deportácií zamietnutých žiadateľov o azyl. Je ťažko predstaviteľné, že by ako kancelár odrazu vedel osloviť sympatizantov xenofóbnej AfD. Možno by vedel lepšie manažovať ťažkopádnu veľkú koalíciu s SPD, ale únik z pasce by bol stále v nedohľadne.

S Merzom má Wüst napäté vzťahy. Hoci obaja sú katolícki právnici zo Severného Porýnia-Vestfálska, zvlášť Merz reaguje na Wüsta podráždene. Ten v lete 2023 – Merz bol už predsedom CDU, ale ešte len lídrom opozície – publikoval hosťovský článok v spomínaných Frankfurter Allgemeine s názvom Srdce CDU bije v strede. Tvrdil, že na ceste späť k vláde by sa CDU mala riadiť príkladom kancelára Helmuta Kohla a kancelárky Angely Merkelovej. Predseda CDU Friedrich Merz, ktorého Wüst v článku ani nespomenul, zúril.

Prvý Merzov rokVeľryba svoju záchranu asi neprežila, veľkej koalícii pomoci niet a ako spasiteľ sa núka 74-ročný nemecký Sulík

Martin Leidenfrost

Dalo sa čakať, že nemilovaný Merz o to podráždenejšie zareaguje na debatu o svojej výmene Wüstom, ktorý je podľa agentúry INSA tretím najobľúbenejším politikom Nemecka. Merz sa sám verejne nevyjadril, ale jeho vnútorný kruh zverejnil ostré vyhlásenie.

Spolupracovníci nazvali fámu o výmene „naivným nápadom“, ktorý demonštruje „nebezpečný sklon k vyvolávaniu problémov“ a je vzhľadom na krízy po celom svete „dvojnásobne nedbalý“. Neuviedli meno Wüst, ale intrigu nazvali ako wüste Spekulation, „divokú“ či „opustenú špekuláciu“. To bola slovná hračka s nepríjemne znejúcim priezviskom súpera.

Merz bol naštvaný, že Wüst mu nezdvihol telefón skôr a veci si nevyjasnil. Bývalý eurolobista a predstaviteľ zväzu vydavateľov regionálnych novín, ktorý netají, že niekedy v budúcnosti má záujem o úrad kancelára, si zrejme užíval hodiny a dni svojej celonárodnej slávy. Diskusiu stopol až pomerne neskoro. 

V pondelok ráno odrazu zavládol mier a pokoj. Kancelár sa spontánne zastavil na regionálnej konferencii CDU, na ktorej krajinskí, celonemeckí a európski poslanci zo Severného Porýnia-Vestfálska pripravovali budúcoročné krajinské voľby. Poslanci privítali svojho kancelára búrlivým potleskom.

Ako neskôr účastníci uviedli, Wüst svoje uvítacie poznámky využil na „objasnenie“ jednej veci. Povedal, že je pre neho dôležité, aby „po nezmysloch minulého týždňa“ dokonale objasnil jednu vec: „Takéto personálne špekulácie nie sú len nezmysel, chcem pred nimi aj výslovne varovať.“ Výzvy, ktorým Nemecko čelí, sú významné. Merz podľa premiéra najľudnatejšej spolkovej krajiny čelí týmto výzvam a svojej zodpovednosti v Nemecku a Európe s odhodlaním. „A v tomto, drahý Friedrich, máš moju plnú osobnú podporu a plnú podporu celej CDU Severného Porýnia-Vestfálska.“

Vrúcne potriasol svojmu šéfovi rukou a zaželal mu „šťastnú cestu“ do Berlína. Kancelár má teraz do ďalšej krízy čas, aby svoju vládu a svoje postavenie stabilizoval.

Merzove chyby a širší presah

Je však viac ako otázne, či sa Merzovi podarí aspoň čiastočne získať späť podporu verejnosti. V bezprecedentne rýchlej strate dôvery sa totiž skrýva iracionálny rozmer, ktorý nás môže len znepokojovať.

Dá sa veľmi jednoducho pomenovať, ktoré Merzove chyby viedli k prepadnutiu. Pomenujme len zopár kľúčových zlyhaní.

Merz vo volebnej kampani sľuboval priveľa, keď prišiel s heslom CDU pur, „CDU bez prímesí“. Po víťazstve ani chvíľu nezvažoval menšinovú vládu CDU/CSU, s ktorou by si kresťanská demokracia možno ľahšie zachovala konzervatívnejší, pravicovejší a „čistejší“ profil, ktorý Merz po svojom návrate do politiky prízvukoval. Urobil presný opak – ihneď uzavrel ďalšiu veľkú koalíciu s demoralizovanou sociálnou demokraciou.

A ihneď – už v prvých dňoch po voľbách – porušil svoj sľub o zachovaní dlhovej brzdy. Namiesto toho sa so sociálnymi demokratmi a Zelenými dohodol na dvoch dodatočných dlhových balíkoch, každý vo výške približne pol bilióna eur.

Nová nemecká vojenská stratégiaNajväčšia armáda v Európe aj schopnosť nahradiť Američanov. Čo Berlín píše v novom dokumente

Christian Heitmann

Svoju česť stratil teda ešte predtým, ako bol zvolený za kancelára. V tomto duchu to pokračovalo: jeho sľubované reformy a naštartovanie ekonomiky, pre ktoré bol zvolený, jemne povedané meškajú. Jediný sľub, ktorý ako-tak dodržal, je prísnejší režim na hraniciach. Relatívny pokoj na nemeckých hraniciach však vďačí najmä skutočnosti, že momentálne nie je „migračná sezóna“.

Kopu ďalších problémov si vytvoril svojou neskúsenosťou – pred úradom kancelára v živote nespravoval nič, ani len nejakú dedinu vo svojom Sauerlande. Radí sa s príliš malým počtom ľudí a púšťa si ústa nekontrolovane na špacír. Vo väčšine svojich drsných výrokov má síce pravdu, nechtiac však spôsobuje ďalekosiahle škody. Napríklad keď správne skonštatoval, že výsledok iránskej avantúry prezidenta USA je „ponižovanie celého národa“ (amerického), ješitný Donald Trump oznámil stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka a stopol naliehavo potrebné vyzbrojenie.

Nie je vidieť, že Merz dozrieva požadovanou rýchlosťou. Vládnutie tretej najväčšej ekonomiky sveta začínal s hendikepom, že v Nemecku nikdy nebol zvlášť obľúbený. Zvlášť ženy ho nemusia. Politik, ktorý počas svojej dlhej politickej prestávky robil predsedu dozornej rady nemeckej pobočky amerického finančného giganta Blackrock a zarobil si tak na vysnívaný tryskáč, Nemcom nikdy neprirastie k srdcu.

Prijmú ho iba vtedy, ak prinesie krajine úspech, inak ho už nechcú vidieť.

To sú, samozrejme, dosť závažné dôvody na pád popularity. S takým nedostatkom profesionality, čestnosti a odvahy by ktorýkoľvek premiér v ktorejkoľvek krajine stratil popularitu.

No nevysvetľuje to bezprecedentnosť tohto strmého pádu. Friedrich Merz sa predsa snaží, nič neukradol, nikoho nezabil, nemlátil ženu naživo vo verejnoprávnej televízii a určite urobil aj zopár dobrých vecí.

Aktuálne dianie v Nemecku naznačuje, že Nemcom nedošla iba trpezlivosť so svojím novým kancelárom, no možno aj s fungovaním celého svojho politického systému. A z takej beznádeje môže vzísť veľká pohroma.