Prekvapivá pripútanosť k Amerike Merz nechce nemeckú atómovku – a zakazuje o nej čo i len uvažovať

V časoch, keď sú namieste pochybnosti, či by vedúca sila NATO v prípade vojny bránila európskych spojencov, sa začalo európske horúčkovité hľadanie alternatív. Poľský prezident Karol Nawrocki v tom má jasno: hoci aktuálneho prezidenta USA priam obdivuje, vyhlásil, že Poľsko chce vlastné jadrové zbrane.

Prezident jedného z dvoch európskych štátov, ktoré sú členmi NATO a ktoré sú považované za „jadrové“, na jar 2025 predložil Európanom ponuku. Francúz Emmanuel Macron povedal: „V reakcii na historický signál budúceho nemeckého kancelára som sa rozhodol začať strategický dialóg o tom, ako môžu naše jadrové odstrašovacie kapacity chrániť aj našich európskych spojencov.“

Dotyčný kancelár začiatkom tohto roka inicioval diskusiu o možnej účasti Nemecka na európskom jadrovom dáždniku, ktorý by doplnil európske „spolurozhodovanie o jadrových zbraniach“ s USA.

V týchto dňoch Friedrich Merz prekvapivo jasne zatiahol brzdu.

Jadrový dáždnik – ale od koho?

Aktuálny stav je, že sú to iba americké jadrové zbrane, ktoré chránia najväčšiu časť európskeho krídla NATO. „Jadrové spolurozhodovanie“ (po anglicky nuclear sharing, po nemecky nukleare Teilhabe) umožňuje členským krajinám Aliancie, ktoré samy jadrové zbrane nevlastnia, podieľať sa na plánovaní ich použitia a poskytnúť kapacity na ich doručenie. Podľa oficiálnych zdrojov sú tieto americké zbrane umiestnené v Belgicku, Taliansku, Holandsku, Turecku aj Nemecku.

Nasadenie amerických jadrových zbraní spojencami NATO sa riadi takzvaným „systémom dvoch kľúčov“. To znamená, že v prípade útoku na Nemecko by musel prísť rozkaz nasadenia atómoviek od vrchného veliteľa americkej armády Donalda Trumpa plus od spolkovej vlády Nemecka.

Američania si teda zachovávajú absolútnu kontrolu nad svojimi jadrovými hlavicami. To u amerického prezidenta, ktorý sám viackrát spochybnil vlastnú ochotu chrániť Európanov a ktorý len v januári pohrozil nasadením americkej armády proti spojeneckému Dánsku, nemá upokojujúci účinok.

Európsky jadrový dáždnikČo Britom a Francúzom chýba, aby mohli nahradiť Ameriku?

Christian Heitmann

Keďže nemecká armáda z pochopiteľných historických dôvodov podlieha v oblasti jadrového zbrojenia právnym obmedzeniam stanoveným v dvoch medzinárodných zmluvách – v Zmluve dva plus štyri a v Zmluve o nešírení jadrových zbraní –, zostávajú dve možnosti, ako môže Nemecko posilniť svoju ochranu: dohodnúť sa s Veľkou Britániou (225 jadrových hlavíc) alebo s Francúzskou republikou (290 hlavíc).

Britský premiér Keir Starmer sa tvári kooperatívne a na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii opäť zdôraznil, čo bolo vždy krédom britskej obrannej politiky: Spojené kráľovstvo podľa Starmera „ako jediná európska jadrová mocnosť“ odovzdalo svoje jadrové zbrane Aliancii a ochrane všetkých jej členov.

Napriek pekným slovám však platí, že jadrová mocnosť s menom Spojené kráľovstvo zostáva po prvé obmedzená na strategické jadrové rakety na mori a po druhé je úplne závislá od využívania americkej technológie.

Štyri britské jadrové ponorky sú vyzbrojené americkými hlavicami Trident, ktoré sa vyrábajú a udržiavajú v Spojených štátoch. Taktické a autonómne vyrábané jadrové zbrane, ktoré sa môžu odpaľovať z lietadiel, Spojené kráľovstvo po skončení studenej vojny vyradilo.

Labouristická vláda sa síce usiluje o aktualizáciu svojho jadrového odstrašenia a chce obnoviť leteckú jadrovú zložku, nie je to však mysliteľné bez spolupráce so Spojenými štátmi: britská vláda už skôr oznámila, že obstará dvanásť amerických stíhačiek F-35A, ktoré potom budú môcť niesť jadrové zbrane – amerického pôvodu.

Pri tejto konfigurácii je otázne, či sa Británia vôbec dá považovať za jadrovú mocnosť. To však kancelárovi Merzovi nebránilo ponúknuť Veľkej Británii, aby lietadlá bundeswehru v budúcnosti mohli prepravovať britské jadrové zbrane. Britom sú však nemecké stíhačky zatiaľ nanič – veď disponujú iba jadrovými raketami určenými na more.

Spochybnenie projektu FCAS

Pre kontext treba dodať, že otázka, aké lietadlá prepravujú jadrové hlavice, je mimoriadne dôležitá.

V rámci Západu existujú dva konkurujúce projekty pre vývoj stíhačiek najnovšej generácie: GCAP, ktoré predpokladá vývoj nového stíhacieho lietadla v spolupráci medzi Britániou, Talianskom a Japonskom. A FCAS, ktoré sa snaží o to isté v spolupráci medzi Francúzskom, Nemeckom a Španielskom.

Stále nie je isté, či japonsko-taliansko-britské stíhačky z projektu GCAP vôbec budú obsahovať aj jadrovú kapacitu. Čo sa týka francúzsko-španielsko-nemeckého projektu FCAS, tomu Merz možno práve zasadil smrteľnú ranu.

Je to o to menej pochopiteľné, že Francúzsko je jedinou skutočnou, aj keď malou jadrovou mocnosťou v západnej Európe: 290 bojových hlavíc je umiestnených na mori na štyroch ponorkách a vo vzduchu na francúzskych stíhačkách Rafale – a sú autonómne.

FCAS je – alebo bol – najambicióznejším a strategicky najdôležitejším zbrojným projektom medzi Nemeckom a Francúzskom. Bol reakciou vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a Francúza Macrona na prvý „Trumpov šok“, teda na hrozbu, že Európa by mohla byť ponechaná sama na seba.

Po takmer deviatich rokoch plánovania teraz Merz vyjadril zásadné pochybnosti. V podcaste Machtwechsel (Zmena moci) sa opýtal: „Budeme o dvadsať rokov skutočne ešte potrebovať bojové lietadlo s posádkou? Budeme ešte potrebovať to, čo potom budeme musieť vyvíjať s veľkými, veľkými nákladmi?“

Systém stíhacích lietadiel bol od začiatku navrhnutý tak, aby stíhačky novej generácie (NGF) mohli prepravovať aj rakety s plochou dráhou letu schopné niesť jadrové zbrane. To bolo v súlade nielen s francúzskymi vojenskými požiadavkami. Nemecko v tom čase ešte nerozhodlo o nástupcovi modelu Tornado, ktorý zabezpečuje jeho účasť na jadrovom programe.

Zámerom bolo mať v ďalekej budúcnosti k dispozícii lietadlo, ktoré by sa dalo použiť aj na prepravu francúzskych jadrových zbraní, ak by došlo k najhoršiemu. Teraz sa zdá, že pre Merza už táto strategická perspektíva nehrá rolu.

Nemecko si totiž doslova zopár dní po plnoformátovej ruskej invázii na Ukrajinu objednalo 35 amerických stíhačiek F-35. Tieto stroje majú zabezpečiť budúcnosť nuclear sharingu v Nemecku. Americké jadrové bomby sú uložené na leteckej základni v Bücheli. Zatiaľ sú to tornáda bundeswehru, ktoré by americké atómovky v prípade núdze vyniesli do vzduchu.

Teraz v Bücheli prebieha výstavba a všetko sa pripravuje na príchod F-35. Voľba teda padla počas Bidenovej administratívy v prospech amerických lietadiel – a tým v prospech ďalšej závislosti od spojenca, ktorý sa za Trumpa aspoň verbálne niekedy správa ako nepriateľ.

Macronova iniciatívaMôže nám byť francúzsky jadrový dáždnik vôbec na niečo dobrý?

Matyáš Zrno

Nemecká nedôvera k Francúzsku

Merz teraz doslova kritizuje FCAS za to, že má okrem iného slúžiť aj jadrovej Force de frappe Francúzskej republiky. Zdôrazňuje, že požiadavky Francúzska a Nemecka na stíhačky novej generácie sú veľmi odlišné: „Aké sú skutočné špecifikácie budúceho stíhacieho lietadla, ktoré potrebujeme?“ opýtal sa Merz. „Konkrétne Francúzi potrebujú v rámci novej generácie bojových lietadiel lietadlo schopné niesť jadrové zbrane a lietadlo vhodné na použitie na lietadlových lodiach. To my v nemeckom bundeswehri momentálne nepotrebujeme.“ (Poznámka: Nemecko zatiaľ nemá žiadnu lietadlovú loď.)

Merz Francúzsku vyčítal, že chce „prakticky prispôsobiť lietadlo špecifikácii, ktorú potrebuje Francúzsko. To však nie je to, čo potrebujeme my. A preto to nie je politický spor, ale máme skutočný problém v profile požiadaviek. Ak to nedokážeme vyriešiť, nemôžeme projekt udržať“.

Macron sa chce držať projektu FCAS, ak však má nemecký kancelár v Nemecku nejaký vplyv, je dosť pravdepodobné, že prehlbovanie vojenskej spolupráce s Francúzskom týmto prístupom pochoval.

Merzovo vystúpenie bolo vnútorne rozporuplné. S odkazom na spomínané medzinárodné zmluvy vylúčil, že Nemecko by sa ako Poľsko mohlo snažiť o získanie vlastných jadrových zbraní. Kancelár v súlade so zaužívanými novodobými nemeckými zvyklosťami hneď aj zakázal, aby sa o jadrovom zbrojení vôbec diskutovalo: „Nechcem, aby Nemecko uvažovalo o nezávislom jadrovom zbrojení.“

Nemusel byť taký prísny, žiaden relevantný aktér v Nemecku nemeckú atómovku nežiadal. Merz na druhej strane aktívne rozvíjal myšlienku, že Nemecko by sa mohlo zapojiť do jadrového dáždnika Francúzska – a možno aj Spojeného kráľovstva. V tomto kontexte ponúkol Britom a Francúzom, že „v bundeswehri máme lietadlá schopné niesť jadrové zbrane“ – v podobe F-35 to však budú americké lietadlá.

Americké ministerstvo vojny popiera, že disponuje funkciou Kill Switch, ktorou môže paralyzovať akúkoľvek stíhačku kdekoľvek na svete. Je však faktom, že F-35 je do veľkej miery závislá od aktualizácií softvéru a logistickej podpory USA, čo umožňuje nepriamu kontrolu USA nad údržbou a prístupom k údajom.

Je záhadné, prečo sa nemecký kancelár vyslovuje za zapojenie Nemecka do britského alebo/aj francúzskeho jadrového dáždnika, zároveň však tvrdí, že „my“ európske lietadlo schopné niesť európske jadrové zbrane „nepotrebujeme“.

Dá sa iba špekulovať, na čom je takýto nekonštruktívny postoj, ktorý udrží Nemecko v závislosti od Ameriky, založený.

Prvá časť možnej odpovede je celoživotná dôvera Merza v USA. Nemecký kancelár je zarytý atlantista, v období mimo politiky pracoval pre najväčšieho správcu aktív na svete, pre americkú spoločnosť BlackRock, kde si zarobil na svoj vysnívaný tryskáč. Možno Merz v kútiku srdca dúfa, že všetko prejde, aj besnejúce hnutie MAGA, a že sa európsko-americké vzťahy po Trumpovi vrátia do normálu.

Druhá časť odpovede je nemecká nedôvera voči Francúzom. Merz tú obavu ešte osobne nevyslovil, vplyvní komentátori a predseda frakcie Merzovej CDU však áno: Nemci vedia, že Macron o rok a štvrť skončí, s napätím sledujú predvolebné prieskumy o francúzskych prezidentských voľbách na jar 2027 a rátajú s najhorším.

Vo Francúzsku totiž došlo v priebehu minulého roka k obratu: „náhradný“ kandidát pravicovopopulistického Národného zhromaždenia Jordan Bardella by podľa viacerých prieskumov nezvíťazil iba v prvom, ale aj v druhom kole a stal by sa prezidentom s cisárskymi právomocami.

Zdá sa, že Nemci sa mladého francúzskeho nacionalistu boja ešte viac ako toho starého amerického.