Štúdia BKA ako časovaná bomba Až 45,1 percenta moslimov vo veku do 40 rokov žijúcich v Nemecku sú otvorení alebo skrytí islamisti

O marcovej štúdii Spolkového kriminálneho úradu BKA pravdepodobne počuli mnohí Nemci, no v závislosti od toho, aké médiá sledujú, si odniesli pomerne odlišné posolstvá.

Na jednej strane boli denníky spoločnosti Axel Springer, ktorých spravodajstvo je k migrácii už tradične kritické. Najčítanejší nemecký tabloid Bild vyšiel s titulkom Šokujúca štúdia BKA: islamizmus je atraktívny pre takmer každého druhého mladého moslima.

V tom istom duchu písal mienkotvorný denník Die Welt. Tu bolo nápadné, že verejní aktéri, ktorí v článku vyjadrili znepokojenie, boli bez výnimky druhotriedni: minister vnútra Saska z CDU, podpredseda nemeckých policajných odborov a veľkohubý starý harcovník z mimoparlamentnej liberálnej FDP Wolfgang Kubicki, ktorý výsledky štúdie nazval „spoločenskou časovanou bombou“.

Prvá garnitúra nemeckej politiky sa nevyjadrovala.

Verejnoprávna Tagesschau zvýraznila nepriateľstvo voči moslimom

O štúdii úradu BKA, ktorý je v silne federalizovaných štruktúrach nemeckej polície poverený riešením závažných celonárodných problematík politického násilia a terorizmu, sa dozvedeli aj diváci stále najsledovanejších televíznych správ Tagesschau o 20.00 h vo verejnoprávnej ARD. Tam sa však o náraste islamistických postojov medzi moslimami vo veku do 40 rokov žijúcimi v Nemecku nevyskytlo ani slovo.

Citujeme: „V Nemecku je čoraz viac ľudí otvorených extrémistickým názorom. K tomuto záveru dospela štúdia Spolkového kriminálneho úradu. Podľa nej sú najmä mladší ľudia otvorení pravicovoextrémistickým ideológiám. Podiel tých, ktorí sú otvorení takýmto myšlienkam, sa podľa údajov v rokoch 2021 až 2025 zvýšil z 21,8 percenta na 29,6 percenta. Podľa štúdie to platí najmä pre mladšie vekové skupiny.“

Priemerne 9,6 milióna divákov Tagesschau sa na konci správy ešte dozvedelo, že „podľa štúdie došlo k výraznému nárastu aj v prípade antisemitizmu a nepriateľstva voči moslimom“.

Nárast antisemitizmu je všeobecne známy, zaoberá sa ním splnomocnenec spolkovej vlády pre židovský život v Nemecku a boj proti antisemitizmu, ako aj celá byrokratická sieť krajinských splnomocnencov pre boj proti antisemitizmu, pričom brandenburskému kolegovi neznámi páchatelia začiatkom roka podpálili kôlňu a na mieste činu zanechali pozdrav v podobe červeného trojuholníka – symbolu Hamasu.

1,2 milióna Sýrčanov v NemeckuPrečo sa domov vrátili už tri milióny Sýrčanov, no z Nemecka takmer nikto?

Martin Leidenfrost

Prekvapuje dôraz na „nepriateľstvo voči moslimom“, pre ktoré v nemčine ešte neexistuje jednotná terminológia, v obehu sú pojmy ako Muslimfeindlichkeit, Islamfeindlichkeit, Islamophobie a antimuslimischer Rassismus. Zložitosť tohto nového deliktu spočíva v tom, že spolková republika má v posledných tri a pol desaťročiach za sebou dlhý zoznam teroristických útokov pravicových extrémistov a rasistov namierených proti azylovým zariadeniam a prisťahovalcom z islamského sveta. Takmer nikdy sa však nepodarilo preukázať, že by boli špecificky namierené proti islamu.

Keď si minule 15-ročný Nemec v bavorskom Friedbergu dal na hlavu prilbu podobnú wehrmachtu a kladivom zaútočil na 14-ročného Iračana a 13-ročného Kosovčana, prokuratúra vyhlásila, že okrem očividného pravicovoextrémistického motívu vyšetruje aj protimoslimskú motiváciu.

Šesť obetí a 299 zranených si v decembri 2024 vyžiadal útok na vianočný trh v Magdeburgu, spáchaný 50-ročným šiitským občanom sunnitského kráľovstva Saudská Arábia, ktorý sa predtým ostro vyhraňoval voči islamu a nemeckej azylovej politike.

Z nedávneho obdobia zostáva ako pomerne jednoznačný prípad islamofóbneho násilia len útok 41-ročného nezamestnaného schizofrenika v Mníchove: Werner P. v júli 2024 bodol nožom dvoch migrantov, ktorých považoval za moslimov. A k tomu ešte útok dvoch Nemcov v októbri 2023 na mešitu Ditib v rýnskom Siegburgu, ktorí hodili kamene na sklené dvere ľudoprázdnej mešity. Zranených nebolo a členov pravicovoextrémistickej organizácie Letzte Rettung Germania (Posledná nádej Germania) vďaka bezpečnostnej kamere mešity rýchlo chytili.

Hoci islamofóbny extrémizmus pôsobí v porovnaní s pravicovoextrémistickým a islamistickým násilím ak nie ako fantóm, tak ako dosť nový a nejasne definovaný podfenomén iných foriem extrémizmu, verejnoprávna Tagesschau ho zvýraznila.

Zamotaná správa siete MOTRA

Bolo to možné, pretože spomínaná štúdia je rozvetvené súostrovie rôznych výskumov. Najnovší súhrn štúdie na roky 2024 a 2025 má 598 strán. Autor tohto článku sa prehrýzol cez tretinu ťažko čitateľného a z veľkej časti vágneho až bezobsažného, zato dôsledne genderovo citlivého textu.

Autorom štúdie je organizácia MOTRA, Monitoringsystem und Transferplattform Radikalisierung (Monitorovací systém a platforma pre výmenu informácií o radikalizácii), podľa vlastných údajov „výskumná sieť v kontexte civilného bezpečnostného výskumu“, ktorá sa „od roku 2019 zaoberá výskumom radikalizačného diania (Radikalisierungsgeschehen) v Nemecku, jeho príčin a vývoja“. MOTRA je financovaná troma spolkovými ministerstvami a realizovaná siedmimi univerzitnými a vedeckými inštitúciami. Wiesbadenská centrála BKA funguje len ako vydavateľ.

MOTRA-Monitor 2024/25 je také rozporuplné čítanie ako spravodajstvo o nej.

Zhrnutie v úvode znie takto: „Tento monitor výskumnej siete MOTRA opisuje radikalizačné dianie v Nemecku v období pretrvávajúcej spoločenskej neistoty: vyvstáva obraz stabilizácie na kriticky vysokej úrovni, pričom zatiaľ nie je možné hovoriť o zvrate trendu. Hoci sa celkovo manifestačné extrémistické postoje ďalej nerozširujú, otvorenosť voči autoritárskym, antisemitským a protidemokratickým interpretáciám naďalej rastie najmä v mladších vekových skupinách.“

Široký priestor dostalo okrem iného násilie proti politikom, ktorých MOTRA premenovala na dokonale bezpohlavných Mandatstragende, „nosiacich mandát“. Výskumníci ďalej rozvíjali „čiastkový modul smerom k porovnaniu prípadov zaznamenaných políciou (svetlé pole) a prípadov zaznamenaných prostredníctvom komunálneho monitoringu (tmavé pole)“. Zistili, že každé tretie opýtané „nosiace mandát“ zažíva nepriateľské prejavy v každodennom výkone svojej funkcie.

Jedna kapitola sa venuje výsledkom regionálneho prieskumu medzi odborníkmi – Expert:innen – o téme „islamistického extrémizmu“.

Tam je aspoň zopár zaujímavých detailov: ako priamy dôsledok pokroku prekladačov založených na umelej inteligencii bol zaznamenaný výrazne zvýšený záujem o zahraničných kazateľov (ako arabsky, tak aj turecky hovoriacich). Títo islamistickí kazatelia sa čoraz častejšie prezentujú ako influenceri a životní koučovia – čo má za následok, že niektorí z nich už medzi mladými dosiahli status „popkultúrnych celebrít“.

ICE a myČo by sa dialo, keby fašizujúci pištoľníci z Minneapolisu takto zasahovali proti nelegálnym migrantom v Európe?

Martin Leidenfrost

Algoritmy považujú obsah týchto kazateľov za relevantný pre mládežnícku kultúru. V dôsledku toho mladí čoraz častejšie prichádzajú do kontaktu s islamistickým obsahom, aj keď vôbec nehľadajú témy súvisiace s islamom.

Expert:innen rozprávali o čoraz nižšom veku mladých ohrozených islamizmom. Fenomén islamistickej radikalizácie sa presunul na 12- až 14-ročných, pričom sa začína už v nižších ročníkoch základnej školy.

Táto kapitola je jednou z mála zaujímavých, avšak sama seba znehodnocuje nadpisom, ktorý podporuje naratív, že obrat k agresívnemu politickému islamu je reakciou na neprijatie migrantov nemeckou majoritnou spoločnosťou.

Nadpis znie: Keď sa podarí dostať ľudí do bodu, keď sa tu necítia ako doma...

Jeden z realizovaných prieskumov ukazuje, že Nemci majú pomerne rozumný a realistický pohľad na extrémistické hrozby: najviac ľudí sa cíti „trochu“ alebo „veľmi“ ohrozených islamisticky motivovaným násilím (2021: 16,2 percenta; 2025: 26,8 percenta), s malým odstupom nasleduje násilie zo strany krajnej pravice (v texte: „politickej pravice“, 2021: 20 percent; 2025: 25,2 percenta) a s pomerne veľkým odstupom majú Nemci obavy z ľavicového extrémizmu (2021: 10,3 percenta; 2025: 13,6 percenta).

Kým obavy teda celkom jednoznačne korešpondujú s reálnymi prejavmi terorizmu a politického násilia, štúdia MOTRA to na viacerých miestach vyvažuje vágnymi tvrdeniami o „nepriateľstve voči moslimom“.

Zdokumentovaný nárast radikalizácie

Jeden prieskum o nepriateľstve voči demokracii predkladá respondentom iba postoje, ktoré sú pre moslimov netypické, kým v inom prieskume už pre zaškatuľkovanie do pozície islamofóba stačí, ak 36 percent súhlasí s týmto tvrdením: „Keď si nedáme pozor, Nemecko sa premení na islamský štát.“

Na ilustráciu vágnosti namáhavej konštrukcie islamofóbneho Nemecka trochu citujme: „Približne 30 percent respondentov štúdií MiDInt vyjadruje takéto paušálne odmietavé postoje voči moslimom v takom rozsahu, ktorý možno klasifikovať ako zjavnú islamofóbiu (manifest muslimfeindlich). Tento podiel sa od apríla 2023 neustále zvyšuje. Podiel osôb s manifestačnou islamofóbiou tak vzrástol z necelých 23 percent v apríli 2023 na viac ako 28 percent v júli 2025. Na jar 2025 dosiahol tento podiel dokonca viac ako 30 percent. Ak k tomu pripočítame ďalších 14,8 percenta osôb s latentne islamofóbnym postojom, v polovici roka 2025 malo islamofóbny postoj takmer 43 percent nemecky hovoriacich respondentov štúdie MiDInt vo veku od 18 do 69 rokov.“

Ďalej: „Miera výskytu islamofóbie sa však medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva výrazne líši. U mladších ľudí a osôb s vyšším vzdelaním je táto miera nižšia, zatiaľ čo v starších skupinách obyvateľstva a voličov AfD a BSW je nadpriemerne vysoká.“

A napokon: „Multivariačné analýzy ďalej ukazujú, že takáto islamofóbia v Nemecku nie je až tak veľmi spôsobená pocitom socioekonomického zaťaženia. V tomto ohľade sú významnejšie prvky predovšetkým pocit všeobecnej neistoty, sklon veriť v konšpiračné teórie a subjektívne skúsenosti s kolektívnou marginalizáciou vlastnej skupiny zo strany štátnych inštitúcií. Tieto faktory významne prispievajú k prejavom výraznej islamofóbie.“

Možnosť, že k nárastu nepriateľskej nálady voči islamu by mohlo prispieť množstvo islamistických teroristických útokov v dotyčnom období, multivariačným analytikom neprišla na um.

Ak sa čitateľ prebojuje až na stranu 120, nájde tam aspoň prieskum, ktorý meria prejavy islamizmu na základe konkrétnych postojov. Podľa prieskumu MiD v roku 2021 súhlasilo 18,7 percenta moslimov žijúcich v Nemecku s myšlienkou, že „islamský teokratický štát je najlepšia forma vlády“, v MiD 2025 si to myslelo už 23,8 percenta. V roku 2021 povedalo 31,7 percenta moslimov, že „iba islam je schopný riešiť problémy našej doby“, v roku 2025 to bolo už 44,3 percenta. Pre spravodlivosť treba dodať, že v prípade niektorých iných radikálne proislamských výrokov prišlo aj k poklesu.

Napriek rozporuplnosti štúdie, ktorá sa dá vysvetliť snahou o politickú korektnosť a aj krvilačným salafistom pripisuje vždy iba „afinitu s islamizmom“ (Islamismusaffinität), treba uznať, že najviac výrazný a zároveň najviac šokujúci objav sa v obrovskom súbore textov zobrazuje viackrát – aj v zhrnutiach a úvodoch.

Viackrát sa zdôrazňuje, že ide o generačný fenomén. Vývoj u žien a mužov sa napríklad veľmi nelíši. Nemeckí moslimovia vo veku od 40 do 59 rokov sú menej „zaťažení islamistickým myslením“, u moslimov vo veku 60 a viac rokov sú hodnoty vo všetkých rokoch stabilne najnižšie.

Bije do očí, že počas sledovaného obdobia vykazujú mladí moslimovia do 40 rokov vo všeobecnosti najvyššiu mieru zjavného islamizmu, v roku 2025 11,5 percenta. „Ak sa zameriame na postoje s latentnou afinitou k islamizmu, ktoré v priebehu času vykazujú jasne rastúci trend, opäť sa v jednotlivých vekových skupinách objavujú pozoruhodne odlišné trendy: u ľudí vo veku od 18 do 40 rokov sa prejavuje neustály nárast o 10,3 percentuálneho bodu (z 22,3 percenta v roku 2021 na 33,6 percenta v roku 2025).“

Ako autori MOTRA píšu v úvode: „V roku 2025 celkovo 45,1 percenta mladšej vekovej skupiny moslimov žijúcich v Nemecku vyznáva latentnú alebo manifestačnú afinitu s islamizmom.“

Islamistické myslenie si teda z väčšej časti podmanilo len mysle mladších moslimov v Nemecku. Bohužiaľ, táto veková skupina je v dôsledku migračných vĺn z islamského sveta od roku 2015 nadproporčne početná. A žiaľ, mladým patrí budúcnosť.

V jednej časti štúdie BKA/MOTRA sa nachádza veta, ktorá je o to znepokojujúcejšia, že sa týka takmer všetkých skupín obyvateľstva žijúcich v Nemecku: „V súčasnom krízovom mode“ je zrejme stále rastúca skupina ľudí „čoraz menej ochotná rozvážne a mierumilovne pristupovať k odlišnostiam, ako sú iný pôvod, iné identity, iné názory, iné pocity a iné životné modely“.