Nová nemecká vojenská stratégia Najväčšia armáda v Európe aj schopnosť nahradiť Američanov. Čo Berlín píše v novom dokumente

Nemecké ministerstvo obrany minulý týždeň predstavilo svoju novú Celkovú koncepciu vojenskej obrany. Na štyridsiatich stranách (v krátenej verejne dostupnej verzii) Berlín načrtáva, ako si predstavuje budúcnosť vojny.

Hoci Nemecko už v roku 2023 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zverejnilo novú národnú bezpečnostnú stratégiu, za ktorú nieslo hlavnú zodpovednosť ministerstvo zahraničných vecí, nový dokument načrtáva pohľad nemeckého ministerstva obrany.

Všetko zmenila Ukrajina

Už na úvod sa Nemci netaja, že zlomová je pre nich ruská invázia na Ukrajinu.

„Vojna sa vrátila do Európy – a s ňou aj uvedomenie si, že musíme byť pripravení. Hrozba a použitie vojenskej sily ako nástroja na presadzovanie národných záujmov sa vracajú do medzinárodnej politiky. To si vyžaduje reakciu na ochranu našej krajiny a našich spojencov,“ píše hlavný vojenský predstaviteľ Bundeswehru generál Carsten Breuer vo svojom príhovore.

Rovnaký tón má aj úvod novej stratégie. „Ruská otvorene revizionistická politika sa zameriava na zvrátenie bezpečnostného poriadku v Európe a považuje vojnu za legitímny prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa. Od roku 2014 Ukrajina odoláva ruskej agresii. Rusko ohrozuje aj európsku a nemeckú bezpečnosť.“

Podľa dokumentu má byť hlavným poslaním nemeckej armády obrana krajiny a Aliancie. Okrem nej však identifikuje ďalšie tri úlohy: stabilizáciu a medzinárodný krízový manažment, obrannú diplomaciu ako nástroj medzinárodnej spolupráce a nasadenie armády v krízových situáciách.

Nemci pritom počítajú s tým, že tieto rôzne úlohy musia dosiahnuť s takzvaným single set of forces – teda jednou štruktúrou síl s takými vlastnosťami, aby ju dokázali nasadiť v rôznych misiách.

Päť percent na obranuV Nemecku sa mení nálada, dve tretiny verejnosti podporujú silný nárast armády

Christian Heitmann

Hlavný protivník je Rusko

Ako naznačuje už ilustračná fotka ruských systémov S-400 a Topoľ-M na vojenskej prehliadke v Moskve s nadpisom „Bedrohungsumfeld“ (voľne preložiteľné ako bezpečnostné prostredie), hlavným problémom je v očiach Berlína Moskva. Tá je pre Európu „najväčšou a bezprostrednou hrozbou“.

Hrozbou je Rusko podľa dokumentu „celoštátne“ aj „vojenskostrategicky“.

„Celoštátne, pretože Rusko už teraz koná pod prahom vojny a sú zapojené všetky zložky štátu; na vojenskej strategickej úrovni, pretože Rusko využíva konflikty na periférii a zároveň ohrozuje Európu zo všetkých strán ďalekosiahlymi efektormi (ako sú napr. balistické rakety, pozn. red.),“ hodnotí nemecké ministerstvo.

Nový dokument konštatuje „nárast multipolarity a strategickej rivality“, v dôsledku čoho sa „medzinárodný poriadok dostáva pod tlak“. Hlavným cieľom Moskvy je podľa správy „reorganizácia európskej bezpečnostnej architektúry“.

V tomto kontexte vidia Nemci aj stabilizačné misie v zahraničí v novom svetle. „Budovanie stabilných a odolných partnerov sa uskutoční v súťaži,“ píše sa v dokumente. Zahraničné misie mimo územia NATO tak naďalej nie sú vylúčené, ak to „nemecké alebo európske záujmy prikážu“, ale v popredí má zrejme silnejšie než v minulosti stáť tvrdá záujmová politika.

Ako sa zmení vojna

Ale ako si nemeckí vojaci predstavujú vojenskostrategický obraz budúcej vojny? Podľa autorov novej stratégie sa svet s „čoraz rýchlejšími a disruptívnejšími technologickými a inovačnými cyklami“ stáva prostredím, v ktorom „informačná nadvláda, schopnosť prežitia systému a sieťové prepojenie určujú víťazstvo alebo porážku“.

V praxi to znamená čoraz väčšie nasadenie umelej inteligencie, automatizácie a robotických systémov.

Vojna sa okrem toho stane špinavšou, očakávajú autori dokumentu. „Nepriateľ bude zámerne podkopávať oddelenie vlasti od bojiska, civilného a vojenského prostredia, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, vojny od mieru a bojovníkov od nebojovníkov. Nemožno sa spoľahnúť na dodržiavanie uznávaných etických a právnych zásad,“ domnievajú sa.

Veľkú rolu budú hrať aj palebné prostriedky s dlhým dosahom a vysokou presnosťou ako balistické rakety a strely s plochou dráhou letu. „Neexistujú žiadne bezpečné ústupové priestory,“ zhŕňa dokument nebezpečenstvo.

Tie však nie sú jedinou hrozbou, špičkové technológie bude dopĺňať veľký počet lacných prostriedkov. „Kvantita je lacno nadobudnuteľná a stáva sa vlastnou kvalitou,“ parafrázuje dokument známy sovietsky citát.

Pohľad z USAEurópa už dávno nie je bezmocným dieťaťom, nesprávajme sa k nej tak

Doug Bandow

Najzaujímavejšie časti zostávajú utajené

V reakcii na túto situáciu chce Nemecko do roku 2029 rýchlo posilniť svoju obranyschopnosť, do roku 2035 výrazne narásť, aby dokázalo plniť nové zadanie Aliancie, a od roku 2039 má byť Bundeswehr „technologicky nadradenými ozbrojenými silami“.

To sú vcelku všeobecné frázy. Najzaujímavejšie detaily ako organizačné zmeny v armáde zostávajú pred zvedavými očami ukryté v dlhšej, utajenej verzii a minister obrany Boris Pistorius pri predstavení dokumentu prítomných novinárov aj vyzval, aby utajenú verziu nezverejnili, ak by im ju niekto prihral.

Viac detailov sa nachádza aj v „profile schopností Bundeswehru“. Avšak aj ten je utajený.

Jasných je však niekoľko parametrov. Nemecký Bundeswehr chce do budúcna v mierových podmienkach disponovať 260-tisíc vojakmi (oproti 185 tisícom dnes), ako aj 200-tisíc záložníkmi. Pistorius podotkol, že toto číslo je vo vojnovom stave len orientačné a nepredstavuje jasnú hornú hranicu.

Nemecko sa tak podľa ministra má stať „najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe“.

Z dokumentu sa dajú vyčítať okrem úsilia posilniť digitalizáciu, zber dát a automatizáciu aj dve ďalšie kľúčové polia: posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako aj schopnosť vlastných úderov do hĺbky nepriateľského územia.

Strategické priority

Nová vojenská stratégia identifikovala celkovo štyri priority, na ktoré sa Nemecko musí sústrediť.

Prvou prioritou pre Nemcov je „zabezpečenie odstrašujúcej a obrannej spôsobilosti v rámci národnej a aliančnej obrany“.

„Cieľom odstrašovania je ovplyvniť rozhodovanie protivníka tým, že ovplyvní jeho analýzu nákladov a výnosov. Nemecké ozbrojené sily túto vojenskostrategickú prioritu realizujú okrem iného udržiavaním bojaschopných síl a rozvojom konvenčných strategických spôsobilostí,“ píše sa v dokumente. Tento bod zrejme nadväzuje na plán vyvinúť vlastné schopnosti úderov do hĺbky nepriateľského územia prostredníctvom balistických rakiet alebo striel s plochou dráhou letu.

Tieto schopnosti v rámci NATO najmä v pozemnej kategórii a v najväčšom rozsahu doposiaľ rozvíjali najmä Spojené štáty so svojím arzenálom Tomahawkov či novších Precision Strike Missile (PrSM).

Ak sa EÚ a NATO rozpadnúV núdzi môžeme oprášiť plány Milana Hodžu a formalizovať Iniciatívu troch morí

Lukáš Krivošík

Nemecko už po začiatku vojny na Ukrajine prehodnotilo svoju potrebu delostreleckých systémov a jeho vojenské plánovanie preto počíta s nárastom počtu systémov hlavňového delostrelectva zo 121 na 289 kusov a raketového delostrelectva z 36 na 76 kusov.

To najmodernejšie z nich, raketové delostrelectvo PULS, by vo verzii s najvyšším dosahom bolo schopné zasiahnuť ciele vo vzdialenosti až 300 kilometrov.

Berlín okrem toho v spolupráci vyvíja novú strelu s plochou dráhou letu Taurus Neo, ktorá má mať dosah až 500 kilometrov. Samotný Bundeswehr však hovorí, že cieľom je kúpiť alebo vyvinúť systémy s dosahom „výrazne viac ako 1000 kilometrov“. Týmto spôsobom chce byť Nemecko schopné dosiahnuť odstrašenie aj bez vlastných jadrových zbraní.

Utajená dlhšia verzia dokumentu vraj obsahuje aj viac podrobností o prípadnej obrane Aliancie, ak by Spojené štáty opustili NATO. Vlastná nemecká, francúzska či poľská schopnosť vykonať deep strike do hĺbky ruského územia by v takom prípade bola jednou z kľúčových vojenských spôsobilostí.

Ďalšími troma prioritami sú zníženie zraniteľnosti voči hybridným útokom, posilnenie stability v Európe aj v jej južnom susedstve (tu dokument spomína severnú a západnú Afriku, Sahel a Blízky východ) a ochranu medzinárodných obchodných a komunikačných trás.

Desiatky nových práporov, stovky tankov, desaťtisíce vojakov

Ako nemecká armáda budúcnosti bude vyzerať, načrtol záložnícky magazín Loyal ešte v minulom decembri, keď zverejnil plány nemeckého vojska, ktoré počítajú s výrazným navýšením počtu jednotiek a vojenskej techniky do roku 2035.

Napríklad počet tankov a bojových vozidiel pechoty má zo súčasného stavu (dohromady zhruba 1 000) do roku 2029 narásť na 1 700 a ďalej na 3 000 v roku 2035. Ešte výraznejší je nárast počtu delostreleckých systémov, ktorý má byť navýšený zo 150 dnes na 550 v roku 2029 a dokonca až 1 350 v roku 2035.

Celkovo tak má počet práporov narásť z približne 65 (2025) na 107 (2029) a neskôr až 150 (2035). Zatiaľ čo v pozemnom vojsku dnes slúži zhruba len tretina nemeckých vojakov (zvyšok je rozdelený na takzvanú Streitkräftebasis, zdravotnícky zbor, letectvo a námorníctvo), čiže asi 61-tisíc vojakov, v roku 2035 ich v tejto časti armády má byť až 150-tisíc.

Najväčší nedostatok je však na poli logistiky, kde počet kamiónov a nákladných vozidiel má stúpnuť viac než jedenásťnásobne – z 5 300 na asi 60-tisíc.