Prezidentka súkromných škôl o novom systéme prihlášok Sú tam vážne chyby, minister by mal priznať zlyhania a tento rok nezveriť prijatie žiakov automatu

Kým minister školstva hovorí o novom systéme ePrihlášky ako o úspechu, ktorý zjednoduší žiakom prijímačky, a väčšina rodičov nabehla na nový systém bez problémov, podľa skúseností mnohých rodičov bola realita iná. 

„Máme potvrdené množstvo prípadov, keď rodič videl svoju prihlášku ako správne vyplnenú, no škole sa zobrazila s chybami – s chýbajúcimi údajmi, so zmenenými predmetmi alebo s nesprávnymi známkami,“ hovorí v rozhovore pre Postoj šéfka Asociácie súkromných škôl Eva Ohraďanová.

Podľa Evy Ohraďanovej je dokázateľné, že mnohé vstupné dáta sú chybné, neúplné a v mnohých prípadoch nespoľahlivé. Za tohto stavu by mal podľa nej minister spraviť krok späť a ponechať tohtoročné vyhodnocovanie prijímačiek ešte po starom, keď tak robili samotné školy a nie automat. 

Minister označil dva minulé týždne, ktoré mali rodičia na prihlasovanie detí do systému ePrihlášky, za úspech. Je to podľa vás úspešný projekt?

Nie, z pohľadu škôl, rodičov a najmä detí to nie je úspešný projekt. A veľmi ma mrzí, že komunikácia ministra v tejto veci je od začiatku zavádzajúca.

Minister opakovane tvrdí, že nový systém bol nevyhnutný, pretože predchádzajúci systém bol nefunkčný, neprehľadný a plný papierovačiek. To však vôbec nie je pravda.

Už päť rokov fungovalo prihlasovanie na stredné školy digitálne prostredníctvom systému EduPage. Rodičia mali možnosť podať prihlášky elektronicky na viacero škôl naraz, bez papierov, nosenia potvrdení, bez pečiatok. Školy údaje bezpečne preberali, systém bol stabilný a zrozumiteľný.

Potreboval z pohľadu škôl doterajší proces podávania prihlášok túto zmenu?

Ak minister tvrdí, že nový nástroj priniesol „plnú digitalizáciu“, tak hovorí o niečom, čo tu už dávno bolo. Zvlášť absurdné je, keď hovorí o odbremenení škôl od prepisovania údajov, pretože školy predtým žiadne masové prepisovanie nerobili.

Naopak, dnes v dôsledku nefunkčnosti ePrihlášok výchovní poradcovia kontrolujú a manuálne prepisujú údaje, ktoré systém predtým prenášal automaticky a správne. Kontrolujú známky, údaje o rodičoch, adresy, štátne príslušnosti – často opakovane, počas jarných prázdnin, pod extrémnym tlakom.

Namiesto toho, aby minister prípadné chýbajúce funkcionality existujúceho systému doplnil a zlepšil, rozhodol sa zrušiť bývalý funkčný systém a nahradiť ho úplne novým, neotestovaným nástrojom. Ten však priniesol násobne vyššiu administratívnu záťaž, chaos a stratu dôvery.

Prijímanie na stredné školy nie je bežný administratívny úkon. Je to jeden z najzásadnejších momentov v živote dieťaťa a jeho rodiny. V tomto bode musí systém poskytovať istotu, stabilitu a dôveru. To sa, žiaľ, nestalo.

Osobne ma priam šokuje, že aj v tejto situácii minister naďalej bez korekcie svojich vyjadrení tvrdí, že ide o zjednodušenie a úspech. Nie je to pravda. Je to nekorektné voči školám, dehonestujúce k práci učiteľov a riaditeľov a mimoriadne neúctivé k rodičom a deťom, ktorí sa v tomto procese ocitli v neistote.

Ministerstvo školstva čelí výčitkám, že na odskúšanie nového systému bol potrebný dlhší čas a namiesto toho sa chyby vychytávali počas ostrej prevádzky. Aký priestor dostali školy na oboznámenie sa s týmto systémom a ako prebehla jeho pilotná časť? 

Ak mám byť presná, tak pilotné overenie pri takejto zásadnej zmene vôbec neprebehlo. Ministerstvo síce tvrdí, že systém sa testoval celý minulý rok, no skúšky prebiehali len v materských školách, v jednom kraji a v desiatkach prípadov.

Lenže prihlasovanie do materských škôl je proces, ktorý je neporovnateľne jednoduchší než prihlasovanie detí na stredné školy. V materských školách sa neprenášajú známky za deväť rokov, neriešia sa rôzne formy hodnotenia, rozdielne voliteľné predmety, olympiády, prijímacie skúšky ani rôzne kritériá stoviek odborov stredných škôl.

Ministerstvo zaviedlo systém naraz, celoplošne, pre tisíce základných škôl a stovky stredných škôl s úplne odlišnými požiadavkami. To nie je pilotné overovanie – to je ostrý štart bez testovania. A presne tomu zodpovedá aj výsledok.

Čo tým myslíte?

Chyby sa opravovali priamo počas prihlasovania, v čase, keď rodičia nemajú priestor na experimenty a školy pracujú pod extrémnym tlakom. O nepripravenosti systému svedčí aj to, že školy dostávali základné informácie len niekoľko týždňov pred spustením a že call centrum ministerstva vybavovalo tisíce podnetov denne. To samo osebe potvrdzuje, že príprava nebola zvládnutá.

Paradoxné je, že ministerstvo dokáže nové systémy zavádzať korektne – napríklad pri digitalizácii maturít išlo postupne, dobrovoľne, s viacerými skúškami a dokonca generálnou celoslovenskou skúškou. O to menej rozumiem, prečo pri systéme, ktorý sa dotýka desaťtisícov detí, zvolilo presný opak.

Foto: archív Evy Ohraďanovej

Rodičia sa obracali na linku pomoci s mnohými problémami pri prihlasovaní. Máte spätnú väzbu od rodičov? S akými konkrétnymi ťažkosťami sa stretli?

Áno, spätnú väzbu máme masívnu a, žiaľ, zhodnú naprieč celým Slovenskom. Nešlo o ojedinelé technické výpadky, ale o opakujúce sa vážne systémové chyby.

Rodičia aj školy hlásili strácanie údajov po aktualizáciách, duplicitné prihlášky, ktoré sa aj po vymazaní znovu objavili, prehadzovanie priorít škôl či dokonca zmenu zvolených odborov. Objavili sa prípady, keď systém umožnil podať prihlášku na osemročné gymnázium deviatakovi, čo je objektívne nemožné.

Veľký problém bol aj v tom, že systém vyžadoval dokumenty, ktoré rodič v danom momente nemohol mať – napríklad duálne zmluvy alebo potvrdenia od lekára pri odboroch, pri ktorých sa to vôbec nevyžaduje. Bez ich nahratia pritom prihlášku nebolo možné odoslať.

Zaznamenali sme aj chybné osobné údaje – nesprávne národnosti, chýbajúce údaje o rodičoch, nesprávne prenesené známky či dokonca predmety, ktoré systém vôbec neponúkal, hoci ich stredné školy pri prijímaní zohľadňujú. A call centrum v niektorých prípadoch odporúčalo prihlášku odoslať aj bez nich, čo môže mať pre dieťa reálne bodové dôsledky.

A napokon duplicity – mali sme prípady, keď sa jedna prihláška škole zobrazila desiatky či stovky ráz, v extrémnych prípadoch takmer tisíckrát. To už nie je drobná chyba, to je rozpad dôvery v systém.

Mohli sa rodičia dostať k informácii, že všetko, čo vyplnili, je vyplnené správne, prípadne ich systém dokázal opraviť? Dával rodičom nejakú spätnú väzbu pri odosielaní prihlášok?

Toto je jeden z vážnych problémov celého procesu. Rodič síce dostal informáciu, že prihláška bola „úspešne odoslaná“, ale nemal žiadnu istotu, v akej podobe sa dostala na školu.

Máme potvrdené množstvo prípadov, keď rodič videl svoju prihlášku ako správne vyplnenú, no škole sa zobrazila s chybami – s chýbajúcimi údajmi, so zmenenými predmetmi alebo s nesprávnymi známkami. Rodič nemal možnosť spätne to skontrolovať, porovnať ani jednoducho opraviť.

Ak sa chyba objavila, systém často vyžadoval stornovanie celej prihlášky a jej opätovné vyplnenie, čo viedlo k ďalším chybám, strate poradia škôl a obrovskej frustrácii. Pre rodičov, ktorí majú strach o budúcnosť svojho dieťaťa, je to absolútne neakceptovateľná situácia. A keď sa obrátili na školy, tie im často nedokázali pomôcť – nie pre neochotu, ale preto, že ani ony nemali nad systémom plnú kontrolu.

Niektoré súkromné školy štát do nového systému nezaradil a rodičia si v ňom školu nemohli zvoliť. O ktoré školy šlo a ako sa tento problém nakoniec riešil?

Toto považujem za mimoriadne vážny problém, a to nielen pre súkromné školy, ale najmä pre práva rodičov a detí.
Ministerstvo každoročne určuje takzvaný plán výkonov – teda počet žiakov, na ktorých budú škole poskytnuté finančné prostriedky, čiže normatív. Ak ministerstvo škole určí plán výkonov nula, neznamená to automaticky zákaz prijímania žiakov. Zákon predsa rodičovi garantuje právo prihlásiť dieťa na školu podľa vlastného výberu.

Napriek tomu boli všetky školy s plánom výkonov nula úplne vyňaté zo systému ePrihlášky. Ministerstvo samo potvrdilo, že systém je priamo naviazaný na plán výkonov. Výsledok? Rodič v jedinom oficiálnom systéme školu vôbec nenašiel a logicky mohol nadobudnúť dojem, že škola žiakov neprijíma.

Rodičia nedostali žiadnu informáciu, že škola prijíma nových žiakov?

Systém rodiča vôbec neupozornil, že musí použiť iný spôsob prihlásenia. Školy potom denne čelili desiatkam telefonátov, individuálne vysvetľovali situáciu a navigovali rodičov späť na EduPage alebo k papierovým prihláškam.

Týmto spôsobom boli konkrétne školy poškodené, rodičia zavádzaní a deťom bola obmedzená rovnosť príležitostí. Považujeme to za nekorektné, diskriminačné a v rozpore so základným princípom slobodnej voľby školy.

Čo očakávate od systému počas vyhodnocovania výsledkov? Po chybách systému pri prihlasovaní môžeme dôverovať, že všetky body za vysvedčenia, prijímačky a olympiády budú spočítané korektne? A ako sa to bude dať skontrolovať?

V tejto chvíli už podľa mňa nestojíme pred otázkou, či sa dá opraviť to, čo máme za sebou. Proces prihlasovania nebol zvládnutý a s tým sa už musíme realisticky vyrovnať. To, čo je dnes absolútne kľúčové, je otázka, čo bude nasledovať.

Minister sa pri nástupe do funkcie prezentoval ako krízový manažér. Otvorene priznal, že školstvo detailne nepozná, no jeho pridanou hodnotou má byť schopnosť zavádzať zmeny a riadiť ich. V tejto situácii však musím povedať, že pokračovať v procese bez zastavenia, prehodnotenia a bez návratu ľudskej kontroly považujem za manažérsky nezodpovedné rozhodnutie.

V súkromnom sektore by po takejto miere chybovosti každý zodpovedný manažér proces okamžite zastavil. Nedokážem si predstaviť prosperujúcu firmu, ktorá by po zlyhaní vstupných dát tvrdohlavo pokračovala ďalej a ešte aj odobrala ľuďom možnosť opravovať chyby. A presne to sa dnes deje.

Takže vidíte vo fáze vyhodnocovania prijímačiek určité riziká.

Najväčším rizikom je plánované vyhodnocovanie prijímacieho konania automatom. Algoritmus nikdy nemôže byť spravodlivejší než dáta, s ktorými pracuje. A my dnes veľmi dobre vieme, že vstupné dáta sú chybné, neúplné a v mnohých prípadoch nespoľahlivé. Vyhodnocovať ich bez možnosti ľudského zásahu považujem za nezodpovedné a nebezpečné, najmä voči deťom.

Aj ľudský faktor môže zlyhať, to nepopieram. Ale miera možného pochybenia v existujúcich, rokmi overených procesoch je neporovnateľne nižšia než riziko masových nespravodlivostí, ktoré môže spôsobiť automat pracujúci s chybnými údajmi. A dôsledky tohto rozhodnutia neponesú ani úradníci, ani minister, ale konkrétne deti a ich rodiny.

Niektoré školy pripisujú body aj za výsledky monitora: ako to systém vyhodnotí, keď sa monitor robí v marci? Dostali školy inštrukcie? Budú sa po monitore informácie v prihláškach ešte dopĺňať?

Monitor sa písal vždy po odovzdaní prihlášok, to nie je nová situácia. Aj v minulosti sa jeho výsledky zapracovávali tesne pred prijímacími skúškami.

Predpokladám, že systém s týmto scenárom počíta a že bude existovať technický spôsob, ako sa výsledky monitora do systému dostanú dodatočne. V každom prípade však platí, že výsledky by mali ísť predovšetkým školám, ktoré s nimi môžu pracovať v rámci vlastného odborného vyhodnocovania, tak ako to robili doteraz – a nie byť automaticky „prepočítané“ strojom bez kontextu.

Ako hodnotíte nový systém z pozície školy? Bude mať škola ešte možnosť nejako zasiahnuť do výberu žiakov, napríklad pri tesnom rozdiele bodov, alebo o všetkom rozhodne už len automat?

V procese prihlasovania ešte školy určitý priestor na zásah majú – môžu opravovať chyby, ak sa o nich dozvedia. Problém je však v tom, že mnohí rodičia ani netušia, že ich prihláška obsahuje chybu. Ak systém prehodí priority alebo údaje a rodič to nemá ako skontrolovať, škola nemá čo opravovať.

Po ukončení prijímacích skúšok však majú byť školy z vyhodnocovania úplne vyňaté. Rozhodnúť má algoritmus, ktorého fungovanie nikto z nás nepozná. Rodič už dostane len výsledok – informáciu, kam bolo jeho dieťa „umiestnené“. Bez možnosti nahliadnuť do procesu, bez možnosti overenia, bez možnosti korekcie.

Osobitne problematické je aj to, že systém bude pracovať striktne s číslami z plánov výkonov. Ak má škola určených napríklad 15 normatívov, šestnáste dieťa algoritmus automaticky pošle na inú školu – bez ohľadu na to, že škola by ho pokojne mohla prijať a financovať z vlastných zdrojov. Toto je bežná prax, ktorú školy roky využívajú. Automat ju však úplne ignoruje.

Hneď ako tento proces odovzdáme stroju, ľudia sa doň už nedostanú. Po tom, čo sme zažili pri prihlasovaní, je to podľa mňa extrémne rizikové rozhodnutie – aj z právneho hľadiska. Dôsledkom môžu byť masívne sťažnosti, no aj súdne spory a žaloby zo strany rodičov, na ktoré môže doplatiť celý systém. Je ministerstvo pripravené aj na takýto scenár?

Súhlasíte s pravidlom, ktoré priniesol nový systém, že rodičia musia určiť prioritné poradie škôl už pri prihlasovaní? Nespôsobilo to v mnohých rodinách strategické porady so strachom a s výčitkami, či zadali priority v prospech dieťaťa? Podľa ministra je to oveľa spravodlivejšie, ako to bolo doteraz, hovorí, že školy boli zahltené množstvom odvolaní a rodičia si „vybavovali“ prijatie dieťaťa.

Môj najväčší problém nie je samotná myšlienka poradia, ale spôsob, akým ju minister komunikuje. Na jednej strane bagatelizuje masívne zlyhania systému, no na druhej strane vykresľuje starý systém ako netransparentný a nespravodlivý.

Áno, aj v minulosti existoval ľudský faktor a občasné zlyhania. Ale tvrdiť, že prijímacie konania boli masovo nespravodlivé a plné „vybavovania“, je zavádzajúce a voči školám a ich práci neúctivé a nepravdivé. Odvolania nie sú dôkazom chaosu – sú prirodzenou súčasťou procesu a právom rodiča aj dieťaťa.

Foto: archív Evy Ohraďanovej

Podľa vyjadrení mnohých rodičov im práve určovanie prioritného poradia škôl spôsobovalo veľký stres, neboli si istí, či zvolili správnu taktiku.

Treba si uvedomiť, že žiak robí svoje rozhodnutie často až po prijímacích skúškach. A je to logické. Prvý skutočný kontakt so školou, s prostredím, ľuďmi a atmosférou prichádza práve tam. Dieťa si porovnáva skúsenosť, vlastné pocity, svoje umiestnenie medzi ostatnými uchádzačmi. Deň otvorených dverí túto skúsenosť nedokáže nahradiť.

Do rozhodovania vstupuje aj psychika. Duševné zdravie detí je dnes vážnou témou. Pre niektoré deti je kľúčové, kde budú mať kamarátov, oporu, pocit bezpečia. Iné si uvedomia, že chcú byť v prostredí, kde sa cítia istejšie, aj keď to pôvodne nebola ich prvá voľba. 

A napokon – bavíme sa o deťoch vo veku 14 – 15 rokov. To sú deti, ktoré ešte len hľadajú samy seba. Žiadať od nich, aby vo februári urobili definitívne rozhodnutie o svojej budúcnosti, ktoré už nebude možné nijako korigovať, považujem za nezodpovedné.

Doteraz mali rodič a dieťa po prijímačkách päť dní na rozhodnutie. Päť dní. Tento čas nikomu neublížil, systém fungoval desaťročia. Vymeniť túto možnosť za algoritmickú „efektivitu“ a neistotu detí nepovažujem za dobrý obchod. Každé dieťa má právo rozhodovať sa až do poslednej chvíle – a ak to znamená dať mu päť dní navyše, tak by to pre nás nemal byť problém.

Minister Tomáš Drucker sa na tlačovej konferencii veľmi rázne ohradil voči slovu „chaos“, ktorý použila novinárka pri opisovaní zážitkov rodičov z podávania prihlášok. Ako vy vnímate celý tento proces?

Vnímam ho ako chaos a na tomto slove musím trvať. A nehovorím to ako emocionálne hodnotenie, ale ako pomenovanie reality, ktorú sme v procese prihlasovania zažili.

Chaos je stav, keď systém nie je predvídateľný, keď neplatia základné istoty, keď rodič nevie, či to, čo dnes vyplnil, bude platiť aj zajtra. Keď sa prihlášky duplikujú, miznú, menia sa poradia škôl, prehadzujú sa známky, strácajú sa údaje. Keď školy nedokážu rodičom garantovať správnosť údajov, pretože ani ony nemajú nad systémom kontrolu. A presne toto sa dialo.

Toto je realita, ktorú potvrdzujú stovky svedectiev rodičov, výchovných poradcov a riaditeľov zo všetkých typov škôl po celom Slovensku. Takúto masívnu chybovosť sme v procese prihlasovania nikdy predtým nezažili.

Ak minister tieto problémy bagatelizuje a označuje ich za drobné „chybičky“, dehonestuje tým prácu nás všetkých, ktorí sa snažíme vlastným nasadením situáciu zachrániť. A zároveň znižuje dôveru v školstvo ako také.

Nespočíva silná kritika časti rodičov a odborníkov aj v tom, že ide o niečo nové, na čo si len potrebujeme zvyknúť a čo sa potrebuje v praxi zabehnúť?

Chcem veľmi jasne povedať dôležitú vec – dnes sa pri tejto téme staviam proti ministrovi a verte, nerobí mi to radosť. No musím jednoznačne stáť za deťmi, rodičmi a školami. Pretože práve oni ponesú dôsledky zlyhania systému, ktorý nevytvorili a nemali možnosť ovplyvniť.

A práve preto je podľa mňa neprípustné, aby v tejto situácii došlo ešte aj k vyhodnocovaniu prijímacích konaní pomocou automatu. Automat pracuje len s dátami, ktoré dostane. A dnes nikto nedokáže garantovať, že tieto dáta sú správne.

Minister by mal prestať zľahčovať situáciu, priznať zlyhanie systému a okamžite hľadať náhradné riešenia. A v každom prípade vyňať algoritmus z tohtoročného procesu vyhodnocovania prijímačiek a ponechať ho plne školám, ako to fungovalo doteraz. Vždy je čas zaradiť spiatočku. A nie je to hanba, práve naopak. Deti predsa nesmú byť pokusným materiálom.