Štátna školská inšpekcia Kvalita výučby klesá, prevláda tlak na výkon a testovanie. Akoby jediným cieľom škôl boli prijímačky a súťaže

V našich školách dominuje transmisívny spôsob vyučovania orientovaný na testy, čo obmedzuje u detí rozvoj kritického myslenia a schopnosť riešiť problémy.

Tak zhodnotila situáciu na slovenských školách za minulý školský rok Slovenská štátna inšpekcia vo svojej najnovšej Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike, ktorú každoročne predkladá ministrovi školstva. 

„Naším prvoradým cieľom bolo poskytnúť pravdivý a komplexný obraz o podmienkach, v ktorých sa vzdelávajú naše deti,“ vysvetľuje Štátna školská inšpekcia pravidelné zverejňovanie správy, ktorá vychádza z dát z takmer 1300 inšpekcií vykonaných na základných i stredných školách po celom Slovensku.

Podľa správy je najväčšou slabinou našich škôl úroveň kvality výučby. Deti sa vzdelávajú v atmosfére tlaku na výkon a spôsob výučby je orientovaný najmä na testovanie detí.

„Na školách vrátane gymnázií, ktoré majú pripravovať žiakov na vysokoškolské štúdium, stále prevažuje vyučovanie zamerané na sprostredkovanie množstva informácií. Ako keby jediným cieľom vyučovania bolo pripraviť žiakov na prijímacie skúšky, maturitu či vedomostné súťaže,“ hodnotia autori správy.

„Žiaci sa neučia ,pre život‘, neosvojujú si schopnosť triediť informácie a orientovať sa v nich, čo sa negatívne prejavuje aj na výsledkoch čitateľskej gramotnosti,“ píše sa v správe.

Slovenské deti sa do školy netešiaV triedach zažívajú stres a necítia pochopenie od učiteľov, hovoria výsledky celosvetového prieskumu

Alena Potocká

Inšpektori zistili, že učitelia ešte stále využívajú najmä takzvanú frontálnu výučbu, teda učiteľ vysvetľuje a žiak si bez akejkoľvek diskusie mechanicky zapisuje poznámky.

Tento spôsob výuky zažili ešte rodičia a starí rodičia dnešných žiakov, pričom súčasní odborníci na didaktiku hovoria o potrebe individualizovaného prístupu k žiakom a aktívneho zapájania detí do vyučovacieho procesu. Frontálna výučba by mala byť len časťou týchto metód, nie ich základ. To sa však podľa záverov inšpekcie na väčšine škôl stále nedeje.

„Chýbal priestor na aktívne, činnostné učenie sa žiakov, ktoré by ich viedlo k samostatnému uvažovaniu, tvorbe úsudkov a hľadaniu riešení, čo sú základné predpoklady pre úspešné celoživotné učenie sa,“ hodnotí inšpekcia v správe nedostatky.

Viac o zisteniach Štátnej školskej inšpekcie o úrovni vzdelávania na školách, ale aj o tom, v akom stave je inklúzia na školách či psychické zdravie žiakov, nájdete v jej najnovšej správe. 

So stavom na školách nie sú spokojní zrejme ani rodičia. Za minulý školský rok zaznamenala školská inšpekcia rekordných 877 podaní, čo oproti predchádzajúcim rokom znamená výrazný nárast nespokojnosti medzi rodičmi. Najčastejšie namietali proti hodnoteniu správania detí a neriešeniu agresivity žiakov.

Školy deti hodnotia neustále, potvrdzujú rodičia

Aj na sociálnych sieťach v rôznych školských a rodičovských skupinách je zjavné, že si rodičia tlak na výkon a neustále testovanie už dlhodobejšie všímajú a riešia tento problém medzi sebou; na sociálnych sieťach existuje na túto tému množstvo diskusií.

„Dcéra mala v prvom polroku 51 známok, a to som do toho nezarátala známky z výchov, teda telesnej, výtvarnej či hudobnej,“ píše mama šiestačky na jednej z bratislavských základných škôl.

„Je veľmi šikovná, má výborný prospech, ale vidím na nej, že je pred testom nervózna, má strach zo zlyhania, je na ňu vyvíjaný obrovský tlak. Často si hovorím, že kým to dieťa doštuduje, stratí nervy a pri nástupe do práce už bude trpieť syndrómom vyhorenia,“ dodáva.

Odborník o toxických javoch na školáchKeď niekto nevie učiť na druhom stupni, je to hrozné, keď nevie učiť na prvom stupni, je to zločin

Alena Potocká

Otec piataka z Trnavy zase v jednej z týchto diskusií na fórach určených pre rodičov a učiteľov uvádza, že len pred pár dňami dostali rodičia od riaditeľa školy hromadnú správu, že žiakov budú skúšať na každej hodine formou malých písomiek, a obáva sa, že takto synovi školu úplne znechutia.

Aj rodičia prvostupniarov v diskusiách potvrdzujú, že ich deti sú testované a známkované takmer denne, nevynímajúc ani najmenších prvákov.

Ďalší otec, ktorého syn je v ôsmom ročníku, spočítal známky za posledných 56 dní. „Za ten čas dostal 47 známok. To znamená, že 83 percent svojho času v škole bol nejakou formou hodnotený, posudzovaný a dostával spätnú väzbu. Predstavte si, že by vás niekto v práci každý deň neustále hodnotil – za každú úlohu, každé rozhodnutie, každý malý krok. Ako by ste sa cítili? Aký dopad by to malo na vašu motiváciu, sebadôveru či pohodu?“ pýta sa.

„Možno je čas zamyslieť sa, či je tento prístup skutočne to, čo deti potrebujú. Naozaj ich na život pripravíme najlepšie tak, že ich budeme neustále hodnotiť? Myslím si, že týmto spôsobom oberáme deti o radosť z objavovania a poznávania,“ dodáva.

Na druhej strane však v týchto diskusiách na sociálnych sieťach zaznieva aj hlas rodičov, ktorí síce potvrdzujú skúsenosť s častým testovaním a s veľkým množstvom známok svojich detí za posledný polrok, ale, naopak, hodnotia to kladne.

Zhodujú sa v tom, že vďaka tomu vedia, ako je na tom ich dieťa s vedomosťami a kedy a kde majú pridať. Dodávajú, že súčasný systém im vyhovuje, veď aj oni vyrastali v podobnom a zvládli to, tak to musia zvládnuť aj ich deti. Sú presvedčení, že keby nemali písomky a testy takmer denne, neprinútili by sa do učenia.

Školy ako trenažéry na monitory a testovania

Martin Kuruc, docent učiteľstva a pedagogických vied na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, so závermi Štátnej školskej inšpekcie o tom, že sa kvalita výučby na našich školách znižuje, súhlasí. Dodáva, že to však netreba mať za zlé školám, hlavne nie učiteľom matematiky a slovenského jazyka.

„Treba povedať, že tu zlyháva dlhodobé nastavenie slovenskej vzdelávacej politiky. Ak to, ako žiak napíše Monitor 9, rozhoduje o jeho bodoch alebo aj o celkovom prijatí na strednú školu, tak nenaučiť žiaka zvládnuť takýto typ testu by nebolo pre neho užitočné,“ povedal pre denník Postoj.

Zároveň si nemyslí, že sa v blízkej budúcnosti na Slovensku zmení niečo k lepšiemu. „Zavedením jednotných prijímacích skúšok alebo povinnej maturity z matematiky sa situácia skôr zafixuje. Štát týmito krokmi jasne definuje, čo od základnej školy a strednej školy očakáva,“ dodal Martin Kuruc.

Čo sa týka zamerania škôl na neustále testovanie a hodnotenie žiakov, Martin Kuruc zdôraznil, že si netrúfa potvrdiť, koľko testov slovenskí žiaci priemerne denne píšu v školách.

„Samotné testovanie je ako váženie. Ak chcete vedieť, koľko niečo váži, tak to potrebujete odvážiť. Na to, aby ste niečo odvážili presne, musíte mať správne nakalibrovanú váhu a tak je to aj s testom, ktorý musí spĺňať kritériá validity a reliability. Test však nemá kauzálny vplyv na kvalitu vedomostí – tak ako žiadne prasa nepriberie z toho, ako často ho vážime,“ odpovedal na otázku, či je časté testovanie efektívny spôsob, ako viesť deti k tomu, aby si osvojili nové poznatky.

Nikto okrem nás samých nám posledných vyše tridsať rokov nebránil čokoľvek zmeniť.

A prečo niektorí rodičia s údivom zisťujú, že sa na školách od čias, keď oni sami povinne sedeli v školských laviciach, toho veľa v spôsoboch výučby a prístupoch k deťom nezmenilo, aj keď vidíme zo zahraničia, aké metódy sa osvedčili?

Túto situáciu Martin Kuruc prirovnal k obrazu vozového parku na Kube. Tam dnes dominujú klasické americké autá z polovice 20. storočia, pretože po revolúcii a následnom embargu dovoz nových áut prakticky ustal a Kubánci sa naučili udržiavať staré vozidlá aj preto, že ich nemali čím nahradiť.

„A tak je to aj so vzdelávacím systémom na Slovensku, s jedným zásadným rozdielom. Nikto okrem nás samých nám posledných vyše tridsať rokov nebránil čokoľvek zmeniť a od roku 2004 sme, naopak, mali k dispozícii podporu ako finančnú, tak aj odbornú z prostredia členských krajín EU,“ poukazuje Martin Kuruc na to, že sme mali dostatok možností naše vzdelávanie posunúť k lepšiemu.

„Takže aj u nás sa ľudia, ako rodičia, tak aj učitelia, jednoducho naučili udržiavať staré vozidlá. V prieskumoch medzi ľuďmi na Slovensku by ste len ťažko hľadali vzdelávania ako jednu z top 5 priorít,“ hodnotí systém vzdelávania Martin Kuruc.

Na základe skúseností vysokoškolského pedagóga sú však za tento stav spoluzodpovední aj samotní rodičia. Údajne sa často stretával s tým, že škola aj začala robiť cielené a zmysluplné zmeny, ale tie boli tvrdo odmietnuté rodičmi.

„Samotné školy či učitelia nie sú vždy tými, ktorí sa bránia zmene. Myslím si, že učitelia a školy túto podporu na Slovensku často nemajú ani zo strany rodičov,“ povedal Martin Kuruc.

Paradoxne je drvivá väčšina verejnosti spokojná

Slová Martina Kuruca potvrdzujú aj výsledky nedávneho prieskumu, ktorý prekvapivo ukázal, že napriek klesajúcej vzdelanostnej úrovni našich žiakov v medzinárodných rebríčkoch je slovenská verejnosť vo všeobecnosti so systémom vzdelávania na Slovensku spokojná.

Podľa dát agentúry Ipsos, ktorá robila prieskum pre Denník N, je so stavom slovenského školstva spokojná viac ako polovica dospelej populácie. Štvrtina ľudí sa k tejto téme nevie vyjadriť a len necelých 20 percent je nespokojných. 

A to aj napriek tomu, že v poslednom meraní PISA sa naši žiaci zhoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach – v prírodovednej, matematickej aj čitateľskej gramotnosti. Dokonca každé tretie dieťa vo veku 15 rokov nemá ani základné čitateľské zručnosti a má problém porozumieť textu. Minister školstva Tomáš Drucker po zverejnení výsledkov hovoril o národnej tragédii.

Patríme tiež medzi najhoršie krajiny, čo sa týka vplyvu socioekonomického zázemia detí na ich výsledky v škole. Ak dieťa pochádza z nepodnetného či marginalizovaného prostredia, zažíva neúspech aj v škole, ktorá mu nijako nepomôže dosiahnuť lepšie vzdelanie.

Slovensko zároveň patrí medzi krajiny OECD s najvyšším podielom študentov v zahraničí, pričom naspäť sa vracia len 40 percent z nich, čo má negatívny vplyv na našu ekonomiku.